VYHLÁSENIE SVETOVÉHO ZDRUŽENIA
ČS.POLITICKÝCH VAZŇOV K 39. VÝROČIU OKUPÁCIE ČSSR
Spomienky na naše dejinné udalosti majú na Slovensku zvláštnu
príchuť. Kým napr. v ČR sa 21. august 1968 pripomína na najvyššej štátnej
úrovni s patričnými poctami, vrátane tých vojenských, u nás sa stále bránime
dať tomuto dátumu celoštátny rozmer. Za naše historické míľniky sa viac
považujú rôzne regionálne dejinné epizódy, ktoré komunistická propaganda
doviedla v priebehu štyridsiatich rokov do absurdností. Svedčia o tom mnohé
oficiálne, či polooficiálne oslavy aj tam, kde oslavovať niet čo.
Prehliada sa skutočnosť, že našu príslušnosť k EÚ i k NATO už nestačí len
deklarovať, ale treba to aj verbálne potvrdiť. Či vari 23 ročná
okupácia zvrchovaného štátu nie je viac, ako niekoľkomesačná okupácia počas
vojny? A ako si vysvetliť fakt, že verejnoprávna STV len púhy deň po 21.
auguste chce do vysielania zaradiť faktograficky bezcennú ideologickú
zlátaninu, ktorá vznikla v roku 1984 na politickú objednávku? Áno, ide o
"Povstaleckú históriu", ktorá nie je ani povstalecká ani historická.
Či si azda väčšiu pozornosť nezaslúži naša novšia história, kde sa proti
okupantom postavil takmer celý národ? Isteže, v tejto skrytej vojne sme
nebojovali proti okupantom so zbraňou v ruke, lebo by to bola samovražda. Ale o
to viac sme využívali ostré pero, politickú satiru a protestsongy. A tak ako v
každej vojne, aj v tejto boli aj obete aj hrdinovia, ba aj kolaboranti.
Počas normalizácie vznikli mnohé umelecké artefakty, ktoré totalitná moc
zavrela na sedem zámkov do trezorov a dnes ich stačí len oprášiť. Aj v
emigrácii vznikli viaceré hodnotné diela, ktoré tým, či oným spôsobom zachytili
dusnú atmosféru v okupovanej krajine. O nespočetných piesňach, z ktorých mnohé
zľudoveli a neskôr burcovali národ i v roku 1989 ani nehovoriac. Nie sme teda
odkázaní na pochybný ideologický brak, ktorý sa tvári ako umenie.
SZČPV vyzýva
vládu SR, aby 21. august 1968 zaradila do svojich povinných každoročných
pietnych aktivít a súčasne ako pamätný deň SR.