Irónia osudu, či zhoda náhodných okolností boli príčinou kurióznej cesty nadživotnej sochy V. I. Lenina alias Ulianova – donedávna hlavnej modly či fetišu komunistov zo Slovenského Popradu pod Tatrami do Seattlu v USA.
O túto raritu sa postaral istý Lewis Evan Carpenter, ktorý učil v Poprade angličtinu, a nechal si ju dopraviť domov do Seattlu v štáte Washington. Peniaze na kúpu (13 000 dolárov) a najmä na dopravu sochy loďou za more (tá stála vyše dvakrát viac ako samotný pamätník, až 28 000 USD) získal tak, že založil svoj dom. O rok neskôr však nešťastne zahynul pri automobilovej nehode a zadĺžená rodina preto uvažovala o predaji sochy s tým, že nový majiteľ ju môže roztaviť a takto získaný bronz použiť na iné účely. Zdá sa, že kliatba vodcu boľševickej revolúcie a tvorcu krvavého červeného teroru podobne ako kliatba faraónov pôsobia aj po ich smrti.
Sochu napokon pomohol zachrániť miestny umelec Peter Bevis. Už pár rokov stojí na rohu Evanston Avenue North a North 36th Street v kontroverznej štvrti Fremont, ktorej sa slušnejší miestni obyvatelia radšej vyhýbajú, nakoľko je známa ako eldorádo stretávok narkomanov a homosexuálov.
A tak sa dnes popradský monument, ktorého autorom bol akademický sochár Arpád Račko, ani nestihol zohriať na svojom mieste kde ho umiestnili v roku 1988 a po novembrovom prevrate vycestoval do kapitalistickej cudziny. Kapitalisti na rozdiel od boľševikov neboli barbari a tak už niekoľko rokov zabáva domácich, ktorí mu v sychravých zimných dňoch dávajú okolo krku šál aby neprechladol.