OSTRAKIZMUS KDH, ČIŽE VYHNANIE GABURU Z ATÉN Wikipédia, akýsi rozum do mecha na Internete konštatuje, že v starovekých Aténach mali v rámci ústavy z roku 510 pred Kristom zavedený každoročný rituál hlasovania o tom, kto je nepriateľom Aténskeho štátu, resp. kto predstavuje najväčšie nebezpečenstvo pre obec. Ľudové zhromaždenie (bavíme sa o starovekej demokracii) rozhodovalo o tom, či je vôbec potrebné takéto hlasovanie. Ak ľud rozhodol, že áno, konal sa tzv. ostrakizmus, počas ktorého každý slobodný Aténsky občan napísal na hlinenú črepinu meno toho najväčšieho úhlavného nepriateľa. Črepinu s menom tohto vydedenca vhadzovali potom do pripravených nádob na vopred vyčlenenom priestranstve. Ak bolo vydedencov viac, bolo aj nádob viac. Dosiahol sa tým dvojaký efekt: mesto sa zbavilo nielen odrodilca, ale aj črepín z rozbitých džbánov! No nie je to úžasné? Totálna separácia druhotných surovín – v staroveku!
Treba však povedať jednu zásadnú vec: v prvom čítaní bolo treba na „exkomunikáciu“ najmenej 6 tisíc hlasov. Nik sa nevzrušoval nad tým, či sú platné, alebo nie. Rozhodovala matematická väčšina. V druhom kole (čítaní) sa spočítali hlasy pre jednotlivé mená a ten nešťastník, ktorého meno sa objavilo najčastejšie musel v priebehu 48 hodín opustiť Atény na 10 rokov! Tento verdikt ľudu bol taký nekompromisný, že v prípade neuposlúchnutia, alebo predčasného návratu hrozil vydedencovi trest smrti.
Ako uvádza matróna Wiki(pédia), ostrakizmus zaviedli ako ochranu proti tyranii a bol tiež prostriedkom politického boja. Nebol však trestom v doslovnom zmysle, lebo dotyčnému nezabavili majetok, na spravovanie ktorého si mohol najať prostredníka. Čosi také, ako po 2517. rokoch urobil na Slovensku BMG INVEST a pod. Ak to chlapec prežil v zdraví, po desaťročnom vyhnanstve sa mohol vrátiť späť do Atén a pokiaľ jeho majetok nespravoval Fruni, alebo Majský, mal šancu zapadnúť späť do hierarchie.
Ako v tom všetkom lieta na anjelských krídlach KDH? Nuž poďme na to od Adama: o tom, že nepriateľom KDH (nejde o štát, ani o obec, ale o klub dogmatikov) je Peter Gabura - dovtedy poslušný radový občan klubu - rozhodlo (NE)ľudové zhromaždenie novovekej „demokracie“. Na jeho „exkomunikáciu“ nepotrebovalo „demokratické“ vedenie KDH 6 tisíc hlasov, vystačili si aj s tými pätnástimi, ktoré reprezentujú „zdravé jadro strany“. Veď „Aténsky“ prvý občan Hrušovský jasne povedal, že kritika vedenia a jeho osoby zvlášť sa netoleruje! Rebela Gaburu teda OSTRAKIZOVALI. Na črepiny KDH napísali meno toho nehodného, ktorého vyhnali z Atén. Gabura totiž nie je až tak celkom radovým občanom elitného klubu. Veľa z „Aténskej“ republiky si pamätá a ešte viac nechce zabudnúť. Nuž azda povolať ho späť by bola tá najschodnejšia cesta. Ako to napr. urobili znovuosvietení Aténčania v časoch perzského vpádu, keď odvrhnutých povolali s tými najvyššími poctami, aby čelili hrubej sile, pochopiac, že sa zbavili tých najschopnejších. Zoči-voči perzsko-maďarským gardám. Len či to ozaj tí kádeháci pochopia? A vôbec, či to ten subordinovaný „Aténčan“ bude chcieť?
MARIÁN DUDINSKÝ |