SLEPOTA PONOVEMBROVEJ GP SR

           Dňa 28.6.1991 vydala vyšetrovateľka GP SR JUDr. Lýdia Rácková uznesenie pod značkou:
III Vg 7/90,
ktoré malo 41 strán. V snahe zakryť to, čo zakryť nejde, pomohla vlastne usvedčiť a odhaliť, čo malo byť zatajené. Vzhľadom k tomu, že toto uznesenie odhaľuje špinavé praktiky nielen ŠtB, ale aj tých, čo mali dbať o dodržiavanie zákona, zverejňujeme ho v celom znení. Už aj preto, aby pravda sa nemusela donekonečna zakrývať a vrahovia nech začnú mať pocit, že za svoje činy sa budú musieť zodpovedať.

UZNESENIE.
          Podľa § 172 ods.1 písm. b) Tr. por. zastavujem trestné stíhanie v trestnej veci vraždy so spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.2, 219 Tr. zák.(v zmysle novely Tr. zák. podľa § 219 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.), v ktorej bolo podľa § 160 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľky GP SR č.III Vg 7/90 zo dňa 4.4.199O na tom skutkovom základe, že

          Nezistené osoby v noci z 23. na 24. februára 1981 v byte č. 21/8 na ulici Ľuda Zúbka v Bratislave spôsobili Ing. Přemyslovi Coufalovi, CSc., nar. 9.1. 1932, rozsiahle rezné rany na jeho predlaktiach a lakťových jamách oboch rúk, ktorým v dôsledku vykrvácania z ciev na mieste podľahol, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

O d ô v o d n e n i e :

          Dňa 9.3.1990 generálny prokurátor SR pod sp. zn. VII GPt 4/90 odovzdal na preverovanie vyšetrovateľovi GP SR anonymný podnet zo dňa 4.3.1990 pre podozrenie z trestného činu vraždy Ing. Přemysla Coufala, CSc., nar. 9.1.1932.
          Anonymný pisateľ vo svojom liste, ku ktorému priložil aj článok z Lidovej demokracie s názvom "Sebevražda nebo vražda" publikovaný 3.3.1990, poukázal na nepresvedčivosť výsledkov vyšetrovania príčin úmrtia Ing. Coufala, CSc. Prostredníctvom obsahu uvedeného článku konfrontoval oficiálne závery o samovražde s výpoveďami Anny Machovičovej, Vojtěšky Rihoškovej a iných svedkov, z ktorých vyplývalo podozrenie, že menovaný nespáchal samovraždu, ale ako tajne vysvätený kňaz sa stal obeťou vraždy zosnovanej ŠtB.
          Nezávisle na tomto oznámení bol tunajšej prokuratúre 12.2.1990 z GP ČSFR odstúpený v danej veci aj podnet matky nebohého Zdeňky Coufalovel, ktorá sa s odvolaním na svedectvo Anny Machovičovej tiež dovolávala opätovného prešetrenia príčin úmrtia svojho syna.
          S poukazom na uvedené skutočnosti bolo pred začatím trestného stíhania vykonané najprv preverovanie podľa § 158 Tr. por. V rámci neho bol okrem iného zadovážený aj vyšetrovací spis Správy ZNB hl. m. Bratislavy a Zsl. kraja, Odboru vyšetrovania Mestskej správy VB v Bratislave (ďalej len Mestská správa VB v Bratislave) č. VV-15/10-1982, ktorého súčasťou bol aj obsah vyšetrovacieho spisu Obvodnej správy ZNB Bratislava IV č. VV-44/10-04-04/81.
          Preskúmaním predmetného spisu bolo zistené, že vyšetrovanie príčin úmrtia Ing. Přemysla Coufala, CSc., realizoval pôvodne vyšetrovateľ Obvodnej správy ZNB Bratislava IV a neskôr, na základe pokynu mestského prokurátora v Bratislave, vyšetrovateľ Mestskej správy VB v Bratislave. V oboch prípadoch bolo vo veci začaté trestné stíhanie podľa § 160 ods. 1 Tr. por. pre trestný čin účasti na samovražde podľa § 230 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 24.2.1981 Ing. Přemysl Coufal, CSc., nar. 9.1.1932, spáchal vo svojom byte v Bratislave na ulici Ľuda Zúbka č. 21 samovraždu podrezaním žíl na oboch rukách.
          Vzhľadom na to, že výsledkami vyšetrovania nebolo zistené zavinenie iných osôb, vo veci bolo opakovane trestné stíhanie zastavené podľa § 172 ods. 1 písm. b) Tr. por. (uznesenie vyšetrovateľa Obvodnej správy ZNB Bratislava IV č. VV-44/10-04-04/81 zo dňa 26.4.1981 a uznesenie vyšetrovateľa Mestskej správy VB v Bratislave č. VV-15/10-1982 zo dňa 21.12.1982).
          Analýzou obsahu vyšetrovacieho spisu bolo však zistené, že meritórne rozhodnutia vyšetrovateľov o zastavení trestného stíhania boli prinajmenšom vydané predčasne. V postupe vyšetrovateľov boli totiž zistené také nedostatky, ktoré vážne spochybnili zákonnosť a objektívnosť celého vyšetrovania.
          Predovšetkým nebola venovaná náležitá pozornosť zisťovaniu, zaisťovaniu a vyhodnocovaniu stôp. Bez povšimnutia boli tiež ponechané také skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazov, ktoré boli významné pre posúdenie pohnútky samovraždy, ev. vraždy (napr. vzťah Ing. Coufala k viere, jeho vypočúvanie ŠtB, účel jeho zahraničných ciest, suma 20 000 Kčs, ktorú mal krátko pred svojou smrťou zložiť, rozpory medzi správou obhliadajúcej lekárky a znaleckým posudkom znalcov z odvetvia súdneho lekárstva a iné). Napokon ani dôkazy, ktoré boli zadovážené, neboli vykonané kvalitne, najmä výsluchy svedkov.
          S poukazom na výsledky preverovania, ako aj dôkazy obsiahnuté v predložených oznámeniach, začala vyšetrovateľka GP SR uznesením č. III Vg 7/90 trestné stíhanie pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, 219 Tr. zák. Uvedené skutočnosti totiž nasvedčovali tomu, že nezistené osoby v noci z 23. na 24. februára 1981 v byte č. 21/8 na ulici Ľuda Zúbka v Bratislave spôsobili Ing. Přemyslovi Coufalovi, CSc., nar. 9.1.1932, rozsiahle rezné rany na jeho predlaktiach a lakťových jamách oboch rúk, ktorým v dôsledku vykrvácania z ciev na mieste podľahol.
          V rámci vykonaného vyšetrovania bolo vypočutých vyše 100 svedkov, vrátane znalcov z odvetvia súdneho lekárstva, ďalej boli zadovážené vecné a listinné dôkazy, fotodokumentačný materiál, bolo tiež vykonané znalecké dokazovanie. Vyhodnotením všetkých zadovážených dôkazov bol zistený nasledovný skutkový stav:
          Neobjasnené okolnosti úmrtia Ing. Coufala, CSc., boli v značnej miere oprávnene predmetom sťažností a oznámení, ako aj kritiky prednesenej na stránkach rôznej tlače. Z výsledkov vyšetrovania vyplynulo, že o osobu Ing. Přemysla Coufala, CSc., skutočne prejavila záujem ŠtB. Tento záujem nebol náhodný.
          Podľa čl. 32 Ústavy ČSFR medzi základné práva a slobody občanov našej republiky patrí aj sloboda vyznania. Do novembrových udalostí roku 1989 bola táto sloboda v značnej miere obmedzovaná a to predovšetkým predpismi o štátnom dozore nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Z uvedeného dôvodu mnohí z našich občanov, ktorí mali predpoklady pre výkon funkcie duchovného a mali záujem pôsobiť v cirkevnej sfére, nepožiadali o štátny súhlas na výkon duchovenskej alebo kazateľskej činnosti. Túto činnosť vykonávali preto tajne.
          Legálne pôsobiaca, ale najmä tajná cirkev, bola však často predmetom záujmu ŠtB. Tak tomu bolo aj v prípade Ing. Pěmysla Coufala, CSc.
          Vyšetrovaním bolo zistené, že Ing. Přemysl Coufal, CSc., bol už od detstva hlboko nábožensky založený. Súkromným individuálnym štúdiom získal teologické vzdelanie. V šesťdesiatych rokoch bol tajne vysvätený za rímsko-katolíckeho duchovného a neskôr dosiahol aj hodnosť opáta rádu benediktínov. Často cestoval do zahraničia, najmä do krajín západnej Európy, kde navštevoval kláštory a rehoľné domovy. Udržiaval široké kontakty s predstaviteľmi rímsko-katolíckej a inej cirkvi doma i v zahraničí. Nadväzoval aj vzťahy s československou kňažskou emigráciou. Vďaka týmto kontaktom mal dobrý predľad o situácii v cirkvi aj mimo územia republiky.
          Pozornosti ŠtB však neuniklo ani jeho široké vzdelanie a mimoriadné schopnosti.
          O jeho vzťahu k viere a postavení v cirkvi vypovedali viacerí svedkovia.
          Jeho rodičia Zdeňka a Leopold Coufaloví, ako aj blízki spolupracovníci Marta Adame, Štefan Halienka, Ing. Angela Kopčová, Ing. Ľudmila Lajčáková, Ing. Vladimír Mišík, Ing. Kamil Morvay, Ing. Bohumír Pechočiak, Ing. Martin Švec, Ing. Libor Taliga a ďalšie osoby potvrdili, že Ing. Coufal, CSc. bol hlboko veriacim katolíkom. Mnohí z menovaných sa zároveň domievali, že nebol len radovým veriacim, ale že bol aj kňazom, či dokonca vyšším cirkevným hodnostárom.
          Aké postavenie mal Ing. Coufal, CSc. v cirkvi, bolo zistené najmä výpoveďami svedkov z radov duchovných, ako napr. Petra Dubovského, Juraja Gaburu, Martina Hrbču, Petra Jaďuďa, Stanislava Jordana, Stanislava Krátkého, Jána Malého, Jozefa Maráška, Antona Vanču a Milana Vavríka, ale aj výpoveďami ďalších svedkov, Jozefa Mužilu, Františka Halása a Ing. Jána Bicka.
          Z výpovede svedka Jozefa Maráška vyplýva aj tá skutočnosť, že o postavení Ing. Coufala, CSc. v cirkvi mali vedomosť aj niektorí cirkevní hodnostári vo Viedni. Potvrdil tiež, že sa menovaný v zahraničí stretával s veriacimi a ich predstavenými.
          O takýchto kontaktoch, ako aj o nadväzovaní vzťahov s našou kňažskou emigráciou sa zmienili aj svedkovia Anton Vančo, Štefan Halienka, Martin Hrbča, Ing. Vladimír Mišík, Ing. Kamil Morvay, Ing. Libor Taliga a Ing. Ján Bicko. Ako však vyplýva z výpovedí väčšiny svedkov z radov príbuzných, priateľov a spolupracovníkov, Ing. Coufal, CSc. sa o svojom tajnom vysvätení, o svojich vzťahoch v duchovnej sfére a o účele svojich zahraničných ciest málo zdôveroval. V tejto súvislosti svedok Jozef Marášek, ktorý sa rovnako ako Ing. Coufal, CSc. zaujímal o život cirkvi v zahraničí, uviedol, že sa mu menovaný pred odchodom na poslednú zahraničnú cestu zdôveril s tým, že na požiadanie Vatikánu má vypracovať správu o situácii v cirkvi u nás.
          Ďalším vyšetrovaním bolo zistené, že už v polovici roku 1980, kedy si Ing. Coufal, CSc. vybavoval poslednú zahraničnú cestu, začala ŠtB pracovať okolo jeho osoby. Z jeho žiadosti o vydanie vycestovacej doložky zo dňa 25.7.1980 totiž vyplýva, že u orgánov pasov a víz v Bratislave bol blokovaný I. Správou FMV v Prahe. Ďalej z nej vyplýva, že bola podaná protekčne a že k vydaniu vycestovacej doložky došlo iba vďaka súhlasu blokujúceho orgánu, o ktorý požiadala intervenujúca osoba.
          Týmto zisteniam korešpondujú aj ďalšie dôkazy. Svedkyňa Anna Machovičová uviedla, že sa jej menovaný zmienil o tom, že má problémy s vybavovaním vycestovacej doložky a že sa v tejto veci obrátil o pomoc na ich spoločného známeho RNDr. Štefana Drgoňa, CSc. Aj keď toto tvrdenie nemohlo byť preverené výpoveďou RNDr. Štefana Drgoňa , CSc., pretože zomrel krátko po smrti Ing. Coufala, CSc. bolo však potvrdené svedkom Ing. Milanom Gregušom, vtedajším pracovníkom XII. správy FMV v Bratislave, ktorý sa s RNDr. Drgoňom, CSc. kontaktoval. Z výpovede svedka vyplýva, že vycestovaciu doložku vybavoval prostredníctvom I. správy FMV, teda tej, ktorá Ing. Coufala, CSc., blokovala.
          Ďalšie udalosti, ktoré nasledovali po absolvovaní poslednej zahraničnej cesty Ing. Coufala, CSc. v roku 1980 nasvedčovali tomu, že blokácia a na druhej strane udelenie súhlasu na vycestovanie sledovali osobitný zámer. Potvrdzuje to predovšetkým osobná prehliadka, ktorej bol menovaný pri návrate z uvedenej cesty podrobený na hraničnom priechode v Bratislave-Devínskej Novej Vsi dňa 2.10.1980.
          Ako ukázali výsledky vyšetrovania, osobnú prehliadku nariadila I. Správa FMV v Prahe. Jej účelom bolo získať ďalšie poznatky a kompromitujúci materiál o činnosti Ing. Coufala, CSc. v cirkevnej sfére a na základe nich ho spolu s doterajšími poznatkami o jeho činnosti donútiť ku spolupráci. Dôkazom toho sú napokon aj následné výsluchy a sledovanie jeho osoby ŠtB.
          O vykonaní osobnej prehliadky, prípadne aj o sledovaní a výsluchoch sa Ing. Coufal, CSc. zmienil viacerým osobám, napr. Ing. Angele Kopčovej, Ing. Ľudmile Lajčákovej, Ing. Kamilovi Morvayovi, Ing. Bohumírovi Pechočiakovi, Ing. Ladislavovi Sajkovi, Ing. Liborovi Taligovi, Petrovi Dubovskému, Jánovi Malému, Jozefovi Maráškovi, Milanovi Vavríkovi, Gustávovi Ribanskému, Ing. Jánovi Bickovi, Borisovi Ferjenčíkovi, Pavle Klíčovej a Anne Machovičovej. Z výsluchov niektorých svedkov vyplýva, že sa Ing. Coufal, CSc. zdôveril aj s tým, že Štb požaduje od neho spoluprácu. Táto skutočnosť je zrejmá z výpovedí Ing. Ľudmily Lajčákovej, Ing. Libora Taligu, Milana Vavríka, Anny Machovičovej a Ing. Kamila Morvaya.
          O aký druh informácii mala záujem ŠtB, dokumentuje výpoveď svedka Ing. Kamila Morvaya. Z nej vyplýva, že išlo o informácie z oblasti tajnej cirkvi.
          Ďalšie zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že Ing. Coufal, CSc. si bol vedomý toho, že sa ho ŠtB snaží donútiť k spolupráci na základe kompromitujúcich materiálov. Niektorým svedkom sa totiž zmienil o tom, že ŠtB vedela všetko o jeho počínaní v zahraničí, že už tam si všimol, že je sledovaný, že mu pri osobnej prehliadke pri návrate zo zahraničnej cesty zobrali prospekty, že mu bol niekým bez jeho vedomia z pracoviska zapožičaný jeho telefónny záznamník, že sa ho pri výsluchoch dotazovali na emigrantov, konkrétne aj na Piusa Krivého, s ktorým bol v kontakte a podobne.
          Ďalšie závažné informácie v uvedenom smere boli však získané z bezprostrednejších zdrojov, než sú uvedené svedecké výpovede. Bol zadovážený prísne tajný spis I. Správy FMV osobný podzväzok č. 10442 391 založený na Ing. Přemysla Coufala, CSc.,(tvorí utajovanú časť vyšetrovacieho spisu). Boli však vypočutí aj príslušníci ŠtB.
          Týmito dôkazmi bolo jednoznačne potvrdené, že I. Správa FMV- spravodajská služba (rozviedka) chcela za súčinnosti podriadenej zložky Oblastného odboru v Bratislave získať ku spolupráci Ing. Přemysla Coufala, CSc. Menovaný mal byť zapojený do získavania poznatkov z oblasti cirkvi v prepojení na zahraničie, mal preniknúť do centier kňažskej emigrácie vrátane Vatikánu, Slovenskej charity vo Viedni a Svetového kongresu Slovákov.
          Prípad Ing. Coufala, CSc. rozpracovávali príslušníci ŠtB Miloš Dospiva, krycím menom Kotva, referent 31. odboru I. Správy FMV v Prahe a JUDr. Anton Obranec, referent           Oblastného odboru I. Správy FMV v Bratislave.
Obaja menovaní zhodne vypovedali, že Ing. Coufala, CSc. začali rozpracovávať v roku 1980 na základe obdržaného poznatku o jeho nelegálnej činnosti v cirkvi a úzkych kontaktoch s cirkevnými predstaviteľmi v zahraničí. V rámci zhromažďovania ďalších poznatkov zistili, že v minulosti už spolupracoval 10 rokov so štátnou bezpečnosťou, konkrétne so Správou ŠtB v Bratislave na úseku ochrany ekonomiky. JUDr. Obranec naviac uviedol, že z titulu uplatnenia požiadavky blokácie v rámci realizovaného prípadu sa dozvedel aj o zámere Ing. Coufala, CSc. vycestovať v druhej polovici roku 1980 do zahraničia, do krajín západnej Európy. Z uvedeného dôvodu mu nechal vykonať pri návrate osobnú prehliadku, v rámci ktorej sa uňho našli nahrávky liturgických obradov a literatúra, z ktorých časť nebola vhodná na rozmnožovanie v našej republike.
          Svedkovia Miloš Dospiva a JUDr. Anton Obranec ďalej uviedli, že po zhromaždení potrebných poznatkov pristúpili ku kontaktovaniu sa s Ing. Coufalom, CSc. ešte koncom roku 1980. Svedok Dospiva pre odstup času nevedel uviesť, koľkých stretnutí sa zúčastnil spoločne s JUDr. Obrancom, JUDr. Obranec však jednotlivé kontakty upresnil. Uviedol, že k prvému kontaktu, t.j. k typovaciemu pohovoru došlo v decembri 1980 pred Vianocami a že o sprostredkovanie stretnutia požiadal jedného z príslušníkov ŠtB, ktorý už v minulosti prišiel do styku s Ing. Coufalom, CSc. Pri výsluchu zistil, že Ing. Coufal, CSc. vypovedal pravdivo o svojej nelegálnej činnosti v cirkvi, o prenášaní tajných správ do zahraničia, o situácii cikvi u nás, o organizovaní tajných vysviacok kňazov v zahraničí a o ďalších skutočnostiach.
          Svedok ďalej uviedol, že potom sa uskutočnili ešte dve schôdzky, v rámci ktorých poskytol Ing. Coufal, CSc. ďalšie informácie a priniesol aj písomne vypracované správy. Svedok Miloš Dospiva uviedol, že schôdzky s menovaným mali dobrý priebeh, uskutočnili sa v priateľskej atmosfére. Stačilo mu niečo naznačiť a sám postupne o veciach hovoril. Nebolo schôdzky, na ktorú by nedoniesol niečo nové, napriek tomu však bolo na ňom vidno, že vie toho ešte viac. Javil sa mu ako silný človek povahou i telesným vzrastom a ako človek plný elánu.
          JUDr. Obranec ho charakterizoval ako čestného, pracovitého, skromného a inteligentného človeka. Zdal sa mu však psychicky labilnejší.
          Obaja svedkovia potvrdili, že Ing. Coufalovi, CSc. počas rozhovorov jasne povedali, aký majú s ním zámer. Apelovali pritom na skutočnosť, že už aj v minulosti spolupracoval so štátnou bezpečnosťou, a že má s tým už skúsenosti a nemusí sa ničoho báť.
          Priznali, že menovaného považovali za vhodný typ na uvedený druh spolupráce, najmä pre jeho široké znalosti danej problematiky a rozsiahle kontakty doma i v zahraničí. Z uvedeného dôvodu bol pre nich mimoriadne zaujímavý človek. Pokiaľ ide o otázku sledovania, obaja priznali maximálne krátkodobé sledovanie Ing. Coufala, CSc. sledovačkou po uskutočnení typovacieho pohovoru. Pravdivosť tohto tvrdenia sa však nepodarilo náležite objasniť, nakoľko záznamy zo sledovačiek boli skartované.
          K otázke rozpracovávania osoby Ing. P. Coufala, CSc. boli vypočutí aj ďalší príslušníci ŠtB.
          Náčelník 31. odboru I. Správy FMV Jan Pěnčík, krycím menom Pozorný, potvrdil, že preverovaním poznatkov o Ing. Coufalovi, CSc. bol poverený pracovník odboru menom Kotva v súčinnosti s Oblastným odborom v Bratislave a že sa Ing. Coufal, CSc. javil ako perspektívny typ pre spoluprácu. Nevedel si spomenúť, či v tomto prípade nariaďoval, alebo rušil blokáciu na Ing. Coufala, CSc. a či bola u menovaného uplatnená požiadavka na výnimku z blokácie za účelom vycestovania do zahraničia. Na obsah informácií o kontaktovaní sa s Ing. Coufalom, CSc., ktoré obdržal od pracovníka Kotvu, sa už nepamätá.
          Referent 31. odboru Správy FMV Július Szabó, krycím menom Takáč, vypovedal, že na ich odbore boli získavané poznatky o činnosti Ing. Coufala, CSc. za účelom jeho získania ku spolupráci a že v rámci vykonanej lustrácie, o ktorú on požiadal, zistil, že Ing. Coufal, CSc., bol evidovaný ako spolupracovník Správy ŠtB v Bratislave po línii ochrany ekonomiky. Ďalej uviedol, že Ing. Milan Greguš, pracovník XII. Správy FMV v Bratislave, mal na neho v uvedenom období požiadavku vo veci vycestovania Ing. Coufala, CSc. do zahraničia s tým, že to vybavuje pre svoj "styk".
          Bolo zistené, že uvedenou osobou bol RNDr. Štefan Drgoň, CSc. V tejto súvislosti bol vypočutý Ing. Milan Greguš, ktorý potvrdil, že RNDr. Štefan Drgoň., bol jeho "lepší známy" a že na jeho požiadavku intervenoval vo veci vydania vycestovacej doložky Ing. Coufalovi, CSc., ktorého osobne nepoznal.
          K údajom uvedeným v žiadosti o vydanie vycestovacej doložky Ing. Coufala, CSc. z roku 1980 bol vypočutý Ján Gabrš, náčelník oddelenia Odboru pasov a víz Správy ZNB hl. mesta Bratislavy a Zsl. kraja. Menovaný uviedol, že zo žiadosti je zrejmé, že Ing. Coufal, CSc. bol blokovaný I. Správou FMV v Prahe, pričom žiadosť bola podaná protekčne na nepríslušný úrad pasov a víz, na odbor, na ktorom vtedy pracoval a že k vydaniu vycestovacej doložky bol daný súhlas blokujúceho orgánu. Pravdivosť jeho výpovede bola potvrdená aj správou Úradovne pre pasovú službu a cudzineckú agendu v Bratislave. Ďalej bolo zistené, že osobou, ktorá sprostredkovala prvé stretnutie medzi JUDr. Obrancom, Milošom Dospivom a Ing. Coufalom, CSc. bol Ing. Viliam Gubo, pracovník XII. Správy FMV v Bratislave. Menovaný uviedol, že po tom, čo na požiadanie svojho nadriadeného Bohuša Vavru v roku 1980 zaniesol na pracovisku Ing. Coufalovi, CSc. obálku s československým pasom a po tom, čo menovaného požiadal o odbornú konzultáciu z oblasti poľnohospodárstva, bol Oblastným odborom FMV v Bratislave vyzvaný o podanie vyjadrenia k predmetu stretnutia s Ing. Coufalom, CSc. Po napísaní vyjadrenia ho tento oblastný odbor požiadal o sprostredkovanie stretnutia s Ing. Coufalom, CSc., čo aj urobil.
          V tejto súvislosti bol vypočutý aj náčelník XII. Správy FMV v Bratislave Jozef Vavro, ktorý k veci nevedel uviesť žiadne skutočnosti. Jeho zástupca Bohuš Vavro vypovedal, že s Ing. Coufalom, CSc. sa poznal osobne. Zoznámil sa s ním prostredníctvom svojej svokry Margity Mrínovej, u ktorej bol Ing. Coufal, CSc. v podnájme v šesťdesiatych rokoch. Priznal, že mu v niekoľkých prípadoch vybavoval vycestovaciu doložku. Či ju vybavoval aj v roku 1980, na to sa nevedel rozpamätať.
          Z uvedených dôkazov vyplýva, že Ing. Coufal, CSc. by zrejme bez intervencie funkcionárov XII. Správy FMV v Bratislave nebol obdržal vycestovaciu doložku, nakoľko už bol blokovaný I. Správou FMV v Prahe. Po návrate zo zahraničnej cesty s ním ŠtB vykonala typovací pohovor a oboznámila ho s úmyslom získať ho pre spoluprácu v spravodajskej službe v oblasti cirkvi.
          Ďalšími výsledkami vyšetrovania bolo zistené, že Ing. Coufal, CSc. k ponúkanej spolupráci v uvedenej sfére nemienil pristúpiť pre svoj hlboký vzťah k viere a svoje poslanie v cirkvi. Uvedomoval si však, že jeho predchádzajúca dlhoročná spolupráca so štátnou bezpečnosťou je vážnym kompromitujúcim materiálom, ktorý môže ohroziť jeho postavenie v zamestnaní, ale najmä v cirkvi, kde požíval plnú dôveru. Nemal tiež istotu, aký rozsah poznatkov o jeho činnosti v cirkvi má ŠtB k dispozícii.
          Takémuto psychickému nátlaku ťažko odolával. Malo to značný dopad na jeho správanie sa a zdravotný stav. S mnohými priateľmi obmedzil alebo úplne prerušil kontakty, aby im nespôsobil nepríjemnosti. O svojich problémoch sa zdôveril iba v obmedzenom rozsahu. O podstate veci sa z pochopiteľných dôvodov nemohol zdôveriť. Vedel preto, že pomoc ponúkaná jeho priateľmi, situáciu, do ktorej sa dostal, nevyrieši.
          Svedok Jozef Marášek v tejto súvislosti uviedol, že z jeho správania bolo zrejmé, že si uvedomoval, že ho ŠtB nenechá na pokoji a že sa ocitol v bezvýchodiskovej situácii. Nechcel preto prijať ani jeho ponuku na strávenie dovolenky u neho na fare v Loučkách.
          Aj príslušníci ŠtB, ktorí ho chceli získať ku spolupráci Miloš Dospiva a JUDr. Anton Obranec uviedli, že zo správania sa Ing. Coufala, CSc. im bolo zrejmé, že situáciu pochopil. Výraznú zmenu v jeho správaní sa a zdravotnom stave na prelome rokov 1980-1981 registrovali najmä jeho príbuzní, matka Zdeňka Coufalová, Věra Foukalová, Věra Hornová, Stanislav Pazdera, Eva Spurná, Přemysl Žalák, ďalej duchovní Martin Hrbča, Stanislav Jordan, Gustáv Ribanský, spolupracovníci Zdeňka Čižinská, František Halás, Ing. Angela Kopčová, Ing. ľudmila Lajčáková, Ing. Vladimír Mišík, Ing. Kamil Morvay, Ing. Libor Taliga, Ing. Ignác Zbončák a ďalšie jemu blízke osoby Ing. Ján Bicko, Pavla Klíčová, Anna Machovičová, ale aj iní svedkovia.
          Z výpovedí menovaných vyplýva, že od konca roku 1980 na Ing. Coufalovi, CSc. bolo badať, že sa veľmi trápi, že je ustráchaný, vyčerpaný, smutný a zamĺknutý. Ďalej z nich vyplýva, že so svojimi priateľmi prerušil kontakty, že sa mu zhoršil zdravotný stav, stratil chuť do jedla, schudol viacej kíl, mával žalúdočné potiaže, zvýšil spotrebu cigariet a kávy a stal sa upodozrievavým.
          Svedkovia Ing. Ľudmila Lajčáková, Ing. Ladislav Sajko, Ing. Libor Taliga, Anna Machovičová, Pavla Klíčová a ďalší vypovedali, že Ing. Coufal, CSc. štátnu bezpečnosť upodozrieval aj z toho, že mu v byte robí tajné domové prehliadky, že mu namontovala odpočúvacie zariadenie do bytu, na pracovisko i do jeho osobného motorového vozidla zn. Trabant a napokon, že za účelom zastrašenia mu robila aj úpravy do technického stavu auta.
          Upodozrievanie v tomto smere však bolo neopodstatnené, nakoľko zadovážené dôkazy uvedené zásahy do domovej slobody štátnou bezpečnosťou nepotvrdili.
          Ing. Coufal, CSc. trpel však i pocitom, že je neustále sledovaný. V tomto smere sa dokonca posťažoval i JUDr. Obrancovi. Svedok uviedol, že Ing. Coufala, CSc. ubezpečoval, že oni ho nesledujú a upozornil ho, že môže ísť aj o osoby pôsobiace v tajnej cirkvi.
          Na možné nebezpečenstvo zo strany tajnej cirkvi bol Ing. Coufal, CSc. upozornený JUDr. Antonom Obrancom a Milošom Dospivom pri tej príležitosti, keď sa im priznal s tým, že sa o výsluchoch zdôveril niektorým osobám napriek zaviazaniu sa k povinnosti mlčanlivosti. Uvedení svedkovia však uviedli, že pri preverovaní tohto poznatku zistili, že Ing. Coufal, CSc. neprezradil nič podstatného a rozsah informácií nemohol ohroziť ich záujem o konšpiráciu. Upozornili ho však na to, že ďalším vyzrádzaním by sa mohol vystaviť nebezpečenstvu zo strany nelegálnej cirkvi, ktorá vie, že on ju svojimi poznatkami o jej činnosti môže vážne ohroziť, resp. ohroziť jej predstaviteľov.
          Niet pochýb o tom, že výsluchy a sledovanie jeho osoby ŠtB a upozornenie na prípadné nebezpečenstvo zo strany tajnej cirkvi len vystupňovali jeho psychické napätie. Svoju situáciu sa krátko pred smrťou pokúsil riešiť za pomoci úplatku.
          Úplatok vo výške 20 OOO Kčs odovzdal známemu RNDr. Štefanovi Drgoňovi, CSc., ktorý prisľúbil vybaviť odpútanie záujmov ŠtB o jeho osobu.
          Najobsiahlejšie svedectvo podala v tomto smere Anna Machovičová. Menovaná vypovedala, že jej koncom januára alebo začiatkom februára 1981 volal RNDr. Štefan Drgoň, CSc., ktorý jej oznámil, že ak Ing. Coufal, CSc. zloží 20 000 Kčs, že sa jeho vec zmrazí. Ďalej uviedla, že Ing. Coufal, CSc. bol ochotný uvedenú sumu zaplatiť. Zaplatil ju na dvakrát, pričom si od nej požičal sumu 3 000 Kčs. Asi dva týždne pred svojou smrťou odovzdal priamo RNDr. Drgoňovi, CSc. časť úplatku vo výške 14 000 Kčs. Zvyšných 6 000 Kčs doložil o dva alebo tri dni.
          Svedkyňa ďalej uviedla, že nemá vedomosť o tom, kde a za prítomnosti koho odovzdal Ing. Coufal, CSc., RNDr. Štefanovi Drgoňovi, CSc., sumu 14 000 Kčs, bola však pri tom, keď sa za uvedeným účelom obaja menovaní stretli v Bratislave pred predajňou "Sovietska kniha". Napokon uviedla, že zvyšok úplatku Ing. Coufal, CSc. neodovzdával osobne, lebo mal obavy zo sledovania, odoslal ho prostredníctvom nej, pričom ona peniaze odovzdala v zalepenej obálke priamo RNDr. Drgoňovi, CSc. v jeho byte za prítomnosti jeho manželky Dezidérie Drgoňovej. V súvislosti s poskytnutím úplatku boli vypočutí aj ďalší svedkovia.
          Svedkyňa Dezidéria Drgoňová uviedla, že nemá vedomosť o danej veci a pokiaľ by jej manžel bol obdržal nejaké peniaze, určite by jej bol o tom povedal.
          Svedok Ing. Bicko uviedol, že sa mu Ing. Coufal, CSc., zmienil o danej veci v tom smere, že k odovzdaniu úplatku došlo v jednej vinárni v Bratislave a že mu vec vybavovala Anna Machovičová prostredníctvom svojho synovca. Na túto skutočnosť bola menovaná dopočutá, ale zotrvala na svojej výpovedi s tým, že nešlo o jej synovca, ale o RNDr. Štefana Drgoňa, CSc.
          Pri prešetrovaní otázky poskytnutia úplatku bola zisťovaná aj finančná situácia Ing. Coufala, CSc. Bolo preukázané, že menovaný mal v Slovenskej štátnej sporiteľni, oblastnom závode v Bratislave založený sporožírový účet, na ktorm nal úsporu asi 50 000 Kčs. Podľa zadováženého výpisu z účtu si na prelome rokov 1980-1981 vybral jediný vyšší obnos a to 5 000 Kčs dňa 13.2.1981. Z uvedeného vyplýva, že išlo o obdobie, kedy podľa výpovede Anny Machovičovej došlo k odovzdaniu úplatku.
          Vyšetrovaním sa nepodarilo zistiť, či úplatok RNDr. Štefan Drgoň, CSc. niekomu odovzdal a či vôbec v danej veci u niekoho intervenoval. Výsluchmi príslušníkov ŠtB Jana Pěnčíka, Miloša Dospivu. JUDr. Antona Obranca, Ing. Milana Greguša, Bohuša Vavru, Jozefa Vavru a ďalších, nebolo zistené, že by nejaká osoba intervenovala v prospech Ing. Coufala, CSc. v tomto smere, aby I. Správa FMV prestala operatívne rozpracovávať jeho osobu. Naopak, bolo preukázané, že prevzatím úplatku RNDr. Drgoňom, CSc. nedošlo k obmedzeniu záujmu ŠtB o Ing. Coufala, CSc. Túto skutočnosť si menovaný čoraz viac uvedomoval. Okrem iných dôkazov nasvedčuje tomu aj jeho správanie sa tesne pred smrťou. V dňoch 21. až 22.2.1981 bol poslednýkrát na návšteve u svojich rodičov na Morave, v Kostelnici na Hané. Jeho rodičia Leopold a Zdeňka Coufaloví uviedli, že sa im syn o svojich problémoch nezdvôveril. Matka ďalej uviedla, že mala dojem, že je chorý. Znovu bol smutný a veľmi zamyslený. Pri odchode sa s ňou nerozlúčil tak ako inokedy, povedal jej iba zbohom. Jeho otec vypovedal obdobne, aj s ním sa rozlúčil iba uvedeným pozdravom.
          Príbuzná Věra Hornová a Eva Spurná, ktoré ho videli počas tejto návštevy u jeho rodičov uviedli, že bol úplne iný, vydesený, nebol vo svojej koži.
          Svedkýňa Pavla Klíčová, s ktorou cestoval Ing. Coufal, CSc. naposledy na Moravu a späť uviedla, že jej menovaný pri rozchode v mestskej hromadnej doprave v Bratislave v súvislosti so svojimi problémami so štátnou bezpečnosťou uviedol zvláštnu vetu: "Tu mi ide o život". Ďalej vypovedala, že ho na druhý deň vyhľadala v práci. Všimla si, že bol veľmi obozretný, mal o ňu obavy, aby ju s ním nikdo nevidel. Potom ju požiadal o odovzdanie obálky s 2 000 Kčs Anne Machovičovej s tým, že zvyšok jej doloží, ako sa dohodli (išlo o vrátenie časti pôžičky). Keď sa ho opýtala, kedy pôjdu zase na Moravu, povedal jej, že ako obvykle, ale že sa ešte ozve.
          Aj jeho spolupracovníci si všimli, že sa správal zvláštne. Svedkyňa Marta Adame uviedla, že keď ho chcela o niečo požiadať, reagoval hystericky. Spolupracovníci Štefana Halienka, Ing. Bohumír Pechočiak a Ing. Libor Taliga zase vypovedali, že sa od kolegov dozvedeli, že ich naliehavo hľadal. Ing. Ľudmila Lajčáková si všimla, že pôsobil veľmi vystrašene a roztržite. Okolo 15-tej hodiny prišiel za ňou a dal jej dve 500-korunové bankovky s tým, aby ich dala na 20 omší na jeho úmysel. Bolo jej to divné, nevedela o čo ide, ale neopýtala sa ho na vec, lebo povedal, že niekam musí ísť, že ho budú zase vyšetrovať.
          Po pracovnej dobe ho videli ešte svedkovia Ing. Ladislav Sajko a Ing. Eugénia Kiselová. Aj keď podľa nich na rozdiel od predchádzajúcich svedkov Ing. Coufal, CSc. pôsobil vyrovnaným dojmom, z daľších dôkazov vyplýva, že skutočnosť bola iná.
          Ing. Coufal, CSc. sa nevedel zmieriť s tým, že nemá na výber, že do úvahy prichádza u neho len prijatie spolupráce so štátnou bezpečnosťou. Brániac sa tejto realite začal sa zapodievať myšlienkou spáchania samovraždy. Aj keď podľa výpovedí väčšiny vypočutých svedkov neprejavoval samovražedné úmysly, predsa len vyššie uvedené momenty v jeho správaní sa v posledných dňoch jeho života, ale i ďalšie zadovážené dôkazy nasvedčujú tomu, že Ing. Coufal, CSc. videl svoju bezvýchodiskovú situáciu iba v samovražde. Závažným dôkazom v tomto smere je výpoveď duchovného Jána Malého, ktorý ho pochovával. Menovaný uviedol, že asi týždeň po pohrebe ho navštívila matka nebohého, ktorá mu reprodukovala obsah jej rozhovoru s istou paňou z Bratislavy, ktorá jej synovi upratovala. Tejto panej mal Ing. Coufal, CSc. asi týždeň pred svojou smrťou povedať, že ho priťahuje kuchynský nôž, na čo mu ona mala povedať, aby išiel k lekárovi, lebo sa zblázni. Ďalej svedok Malý uviedol, že Zdeňka Coufalová mu v rámci tohto rozhovoru tiež povedala, že uvedenej panej vytkla, prečo ten nôž pred jej synom neukryla.
          Vyšetrovaním bolo preukázané, že osobou, o ktorej rozprávala Zdeňka Coufalová svedkovi Malému, bola Anna Machovičová. Táto svedkyňa pri dopočutí poprela, že by sa bol pred ňou Ing. Coufal, CSc. vyjadril v uvedenom smere. Aj svedkyňa Coufalová poprela tvrdenie svedka Malého. Priznala iba tú skutočnosť, že ho krátko po pohrebe skutočne navštívila a to za účelom zaplatenia cirkevného obradu na pohrebe. Pri hodnotení vierohodnosti výpovedí uvedených troch svedkov treba poukázať na tú skutočnosť, že svedkyne Coufalová a Machovičová vypovedali pod silným vplyvom emócií vzhľadom na ich blízky vzťah k nebohému. Nie je zanedbateľné aj to, že po množstve bezúspešných pokusov o objektívne prešetrenie príčin úmrtia obe nadobudli postupne silné presvedčenie, že išlo o vraždu. Je pritom možné, že uvedený moment v správaní sa Ing. Coufala, CSc. obe svedkyne vzhľadom na tieto skutočnosti podcenili. Za vierohodnú treba preto treba považovať výpoveď svedka Jána Malého, ktorý v danej veci vypovedal úplne nezaujate. Navyše i vzhľadom na jeho osobu, že ide o duchovného, ale i ďalšie zadovážené dôkazy, niet dôvodu pochybovať o pravdivosti jeho výpovede.
          JUDr. Obranec vypovedal, že v čase pred uskutočnením plánovanej schôdzky vo februári 1981, kedy čerpal študijné voľno, obdržal od Ing. Coufala, CSc. prostredníctvom svojho kolegu telefonický odkaz, aby mu zavolal. Na jeho naliehanie sa s ním potom osobne stretol v Bratislave pred reštauráciou Slávia. Ing. Coufal, CSc. mu nevedel presne vysvetliť dôvod stretnutia. Povedal, že sa veľmi bojí, čo aj bolo na ňom vidieť.
          Ďalej svedok uviedol, že celú dobu ho musel uspokojovať a nakoľko sa mu pre študijné povinnosti nemohol náležite venovať, prehovoril ho, aby stretnutie uskutočnili v pôvodne dohodnutom termíne (malo ísť o 25. február 1981). Napriek tomu, že sa Ing. Coufal, CSc. bál, niekoľkokrát mu povedal, že spoluprácu prijme a dokonca požadoval priniesť na nasledujúce stretnutie písomné prehlásenie o spolupráci, ktoré chcel podpísať.
          Potom sa svedok Obranec vyjadril, že asi po 15-tich minútach schôdzku ukončil, aj keď videl, že by sa bol s ním Ing. Coufal, CSc. rád pozhováral. Keď sa lúčili, Ing. Coufal, CSc. ho dojímavo objal rukou okolo ramena a krku a chytil mu ruku do oboch svojich rúk. Na tento dojímavý, priateľský a úprimný stisk rúk, sa veľmi dobre pamätá. Až po jeho smrti si dodatočne uvedomil, že v skutočnosti to bolo posledné lúčenie.
          Z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že Ing. Coufal, CSc. napokon v dôsledku tlaku ŠtB nezvládol situáciu. V presne nezistenej dobe z 23. na 24. februára 1981 spáchal vo svojom byte samovraždu. Jeho mŕtvola bola nájdená až 26. februára 1981.
          Keď sa Ing. Coufal, CSc. po dvoch dňoch nedostavil do práce, jeho spolupracovníci ho začali intenzívnejšie hľadať. Z podnetu Ing. Angely Kopčovej zašli dňa 26. februára 1981 v raňajších hodinách na jeho byt Anna Machovičová a Pavla Klíčová, ktoré mu chodili upratovať. Keď sa kľúčami, ktoré im zveril Ing. Coufal, CSc., nemohli dostať do bytu, nakoľko kľúče im nešli zasunúť do zámku a keď nikto neotváral na búchanie a zvonenie, privolali bezpečnosť. Dostavil sa príslušník Miestneko oddelenia VB v Dúbravke Ján Németh, ktorý nechal privolať údržbára bytového družstva. Údržbár Milan Holec dvere vylomením zámku otvoril.
          Svedkyne uviedli, že príslušník VB ich do bytu nepustil, iba údržbárovi prikázal uzavrieť plyn na WC. Ďalej uviedli, že vo dverách bytu našli zastrčený lístok, v ktorom sa hovorilo o elektrine. Svedkyňa Machovičová upresnila, že z rozhovoru medzi údržbárom a príslušníkom VB vyrozumela, že Ing. Coufal, CSc. tesne pred svojou smrťou nemal v byte svetlo, pričom údržbár ho spomínaným lístkom odkázal na elektrikára. Ďalej uviedla, že podľa nej zámok na vchodových dverách bytu nebol uzamknutý, nakoľko pri vylamovaní nepočula lusknutie a že v čase otvorenia bytu cítila niečo podobné ako aceton. Svedkyňa Klíčová pri pôvodnom vyšetrovaní uviedla, že mala dojem, že unikal plyn.
          Svedkyne Machovičová a Klíčová napokon uviedli, že po príchode ďalších príslušníkov ZNB v uniformách i v civile, boli poslané von a keďže stáli pri zadnom shodišti, nevideli odvážať mŕtvolu. Z výsluchov, ktoré boli s nimi vykonané ešte v ten deň, vyrozumeli, že Ing. Coufal, CSc. mal spáchať samovraždu, čomu nechceli veriť.
          K násilnému otvoreniu bytu bol vypočutý aj príslušník Obvodného oddelenia VB v Dúbravke Ján Németh, údržbár bytového družstva Milan Holec a náčelník Obvodného oddelenia VB v Dúbravke JUDr. Vojtech Rudavský.
          Svedok Ján Németh uviedol, že k bytu Ing. Coufala, CSc sa dostavil na príkaz svojho náčelníka Rudavského. Keď zistil, že sa do bytu nedá dostať kľúčami svedkýň Machovičovej a Klíčovej, nechal privolať údržbára, ktorý zlomil zámok a keď potom pootočil vnútorným jazýčkom, počul, ako padla druhá strana zámku na zem. Podľa neho byt bol z vnútornej strany zamknutý.
          Ďalej uviedol, že prvé čo registroval, bol typický zápach plynu. Z uvedeného dôvodu nechal uzavrieť údržbárom hlavný uzáver plynu. V byte nebol, videl však, že tam bolo šero, závesy v kuchyni boli zatiahnuté, pričom Ing. Coufal, CSc. ležal v kuchyni na chrbte. Potom o veci informoval svojho náčelníka JUDr. Rudavského, ktorý prisľúbil vyslanie výjazdu. Až dodatočne sa dopočul, že Ing. Coufal, CSc. mal dorezané lakte a zápästia.
          Údržbár Milan Holec bol vypočutý aj pri pôvodnom vyšetrovaní. Uviedol, že sa pridržiava svojej pôvodnej výpovede. Opätovne potvrdil, že v zámku kľúče neboli iba pootočené, ale že bol byt z vnútornej strany aj zamknutý. V opačnom prípade by bol byt otvoril za pomoci plátku pílky, ktorú používal na otváranie dvier ako údržbár. Podrobne popísal pritom postup pri vylamovaní zámku.
Ďalej svedok uviedol, že po násilnom otvorení dvier cítil plyn. Na pokyn príslušníka VB uzatvoril hlavný uzáver plynu vo WC. Dodal, že často otvára byty, preto dobre poznal zápach unikajúceho plynu.
          Pokiaľ ide o elektrinu uviedol, že mu Ing. Coufal, CSc. hodil lístok do schránky, že nemá v byte svetlo. Keď sa s ním stretol, povedal mu, že elektrinu neopravuje, chcel mu však oznámiť telefónne číslo elektrikára. Nepamätal si už, kedy to bolo, keď mu nechal lístok vo dverách, uviedol však, že určite najprv klopal a zvonil, až potom mu zastrčil lístok do dverí.
          JUDr. Vojtech Rudavský uviedol, že na požiadanie dvoch občianok vyslal na byt Ing. Coufala, CSc. príslušníka VB Jána Németha. S menovaným bol v telefonickom kontakte. Bol ním informovaný, že byt otvorili, že v kuchyni sedí muž prevalený nad stolom, je tam veľa krvi a že uniká plyn. Neskôr obdržal informáciu, že na mieste je už výjazd. Z uvedených dôkazov vyplýva, že okolnostiam násilného otvorenia bytu Ing. Coufala, CSc. svedkovia vypovedali úplne zhodne. Kým podľa výpovedí svedkov Németha a Holeca kľúče boli z vnútornej strany bytu zamknuté a pootočené, podľa výpovede svedkyne Machovičovej boli kľúče v zámku iba pootočené. V pôvodnom konaní bolo náležité objasnenie tejto otázky opomenuté.
          Pri hodnotení dôkazov treba však za vierohodnú považovať výpoveď svedkov Németha a Holeca, pričom svedok Holec sa k danej veci vyjadril nielen ako priamy účastník otvárania bytu, ale ako kvalifikovaný pracovník. Výpoveď svedkyne treba preto v tomto smere považovať za neobjektívnu, laickú. Pravdivosť tvrdení svedkov Németha a Holeca potvrdilo naviac aj odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízného ústavu Policajného zboru SR.
          Pokiaľ ide o plyn, výpovede svedkov treba hodnotiť obdobne ako v predchádzajúcom prípade. Niet dôvodov neveriť svedkom Holecovi a Némethovi. Úniku plynu napokon svedčí aj tá skutočnosť, že pri pitve bol v pľúcnych skliepkoch nebohého zistený metán.
          Ďalším vyšetrovaním bolo zistené, že na obhliadku miesta nálezu mŕtvoly sa dostavili výjazdové skupiny Obvodnej správy ZNB Bratislava IV a Mestskej správy VB v Bratislave. Za účelom ohliadky tela mŕtvoly bola privolaná MUDr. Janka Oberučová z Ústavu súdneho lekárstva LF UK Bratislava. Pred lekárskou ohliadkou mŕtvoly bol byt vyfotografovaný. Fotodokumentáciu vyhotovoval technik Obvodnej správy ZNB Bratislava IV Ernest Kálman. Menovaný uviedol, že prišiel už do vyvetraného bytu, plyn už necítil. Pamätá sa, že nebohý mal dorezané ruky na oboch laktiach a predlaktiach. Presne nevedel uviesť, aké stopy zistil. Má však za to, že vykonal všetky potrebné úkony. Usudzuje, že zaistil lovecký nôž, ktorý vidno na záberoch z fotodokumentácie. Na balkóne nenašiel žiadne stopy. Všimol si niektoré skutočnosti, ktoré mu pripadali nepochopiteľné pri samovražde. Napríklad zakrvavený nôž našiel na drese a bol tupý, krvavý zapalovač na plyn bol zavesený na vešiačiku, na plynovom sporáku boli otvorené iba tri kohútiky na plyn, pri hlavnom uzávere plynu videl na stene stečenú krv, ale inde boli striekance krvi, záclony domazané od krvi neboli strhnuté. Nevedel si spomenúť, či skúšali pri ohliadke elektrické osvetlenie a či na vylomenom zámku bol vysunutý jazýček. Pri ohliadke však nenašiel nič, čo by nasvedčovalo poslednej vôli nebohého. Svedok ďalej uviedol, že pri príchode na miesto nálezu mŕtvoly išiel zo schodišťa od dvier bytu Ing. Coufala, CSc. jeden starší muž vo veku asi 40 rokov, o ktorom mal pocit, že patril do ich rezortu. Videl ho rozprávať sa s niekým na medziposchodí.
          Podľa záznamu obhliadajúcej lekárky MUDr. Janky Oberučovej, ktorý bol založený do pôvedného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že nebohý v čase ohliadky ležal v kuchyni na zemi na chrbáte medzi kuchynskou linkou a stolom, hlavou orientovanou ku špajzke. Košeľu mal na chrbáte viac vľavo klínovite roztrhnutú a v tých miestach mal na chrbte povrchové zodretie pokožky. Na čele temer uprostred mal povrchovú zaschnutú, nepravidelnú, tvarovanú odreninu kože hnedej farby. Povrchové, drobné zodretia pokožky mal i na zadnej časti krku vpravo, na brade a na čele vľavo. V obočí vľavo sa nachádzala drobná tržnozhmoždená rana s vytekajúcou tekutou krvou. Horné končatiny mal rozhodené od tela. Nachádzali sa na nich viaceré rezné, silne prekrvácané rany. V obidvoch lakťových jamách vpravo i vľavo mal široké, hlboké rezné rany, z ktorých pravá bola viditeľne hlbšia. Rezné rany mal i na palcových stranách zápästia a to vľavo dve, vpravo jednu. Ruky boli pritom silne potriesnené krvou. Dolné končatiny mal ohnuté v kolenách a oddialené od seba. Celé telo ležalo v kaluži čiastočne zaschnutej krvi. Krížom cez telo ležala zakrvavená, vytrhnutá noha od stola. Zo zápisnice z ohliadky tela mŕtvoly ďalej vyplýva, že ohliadajúca lekárka MUDr. Oberučová pomerne podrobne zaznamenala aj ďalšie poznatky z miesta nálezu mŕtvoly. Konštatovala, že na stoličke bol zavesený zelený sveter, ktorý mal na chrbáte trhlinu klínovitého tvaru menšieho rozsahu ako bola trhlina na košeli. Na kuchynskom drese silne zatriesnenom krvou bol zakrvavený lovecký nôž dĺžky 23 cm s čepeľou 14 cm. Na plynovom sporáku bol zavesený kuchynský zapaľovač zamazaný od krvi. Na stole bol ďalší lovecký nôž dĺžky 18 cm s čepeľou 9 cm s hrdzavohnedou škvrnou. Ďalej boli na stole lieky Bellaspon. Pod stolom vedľa tela boli dva zakrvácané uteráky a prázdna fľaša s vignetou "Nitianske knieža". V izbe boli zakrvavené záclony, koberec a dlážka. Išlo o kvapky krvi, mazance a kalužky krvi. Dvere na loggiu neboli zavreté, bola v nich zaseknutá roleta. Na knižnici bola rozbitá jedna tabla vitríny, pričom sklo bolo tiež silne potriesnené krvou. Na stene bolo povrchové zodretie, ktoré tvarom pripomínalo odreninu na čele nebohého. V dolnej časti knižnice bol zlomený kľúč, pričom na zvyšnej časti zasunutej v zámku bolo zachytené zelené vlákno. Na stole boli lieky Diazepan. V kúpeľni priamo v umývadle bol krvou zamazaný obal z umelej hmoty na žiletky, v ktorom bola žiletka zabalená v krvavom papieriku a vedľa bola žiletka zamazaná od krvi. Okrem toho tam bolo prázdne, krvou zamazané bakelitové púzdro na holiaci strojček. Čisté žiletky boli po obidvoch stranách vane. V závere svojho záznamu ohliadajúca lekárka konštatovala, že smrť Ing. Coufala, CSc. mohla nastať podľa rozvoja posmrtných škvŕn 24.2.1981 a bezprostrednou príčinou smrti bolo pravdepodobne vykrvácanie z rezných rán na horných končatinách. Vzhľadom na nejasné príčiny úmrtia doporučila vykonať súdnu pitvu.
          Obhliadku miesta nálezu mŕtvoly vykonal vyšetrovateľ JUDr. Ondrej Kukuk ako člen výjazdovej skupiny Mestskej správy VB v Bratislave. Menovaný uviedol, že toto úmrtie bolo jediným prípadom, čo po ňom mala prevziať vec ŠtB. Z operačného strediska dostal vysielačkou pokyn ničoho sa nechytať, nič neotvárať, všetko nechať na svojom mieste, urobiť len vizuálnu ohliadku, zadokumentovať ju písomne a stopy zaistiť s tým, že vec prevezmú pracovníci ŠtB. Nevedel uviesť, či už niekto pred ním v byte bol, do bytu sa však dostal bez prekážok, pričom pred bytom stáli už najmenej dvaja príslušníci VB. Na tvári miesta spísal ručne zápisnicu o ohliadke. Pred odchodom dal JUDr. Klobučníkovi, zástupcovi náčelníka Obvodnej správy ZNB Bratislava IV, pokyn na zaistenie bytu pred nepovolanými osobami do príchodu príslušníkov ŠtB.
          Ďalším členom výjazdovej skupiny Mestskej správy VB v Bratislave bol npor. Ján Adamík. Svedok uviedol, že v čase príchodu ich čakal jeden príslušník VB z obvodu IV, ktorý ich informoval, že ide o samovraždu, lebo dvere museli vylamovať a že výjazd Obvodnej správy ZNB Bratislava IV už odišiel. V byte videl mŕtvolu, ktorá mala porezané zápästia a lakťové jamy, pričom v celom byte boli kvapance, kaluže a mazance krvi. Na dreze videl jeden krvavý nôž, o ktorom usudzoval, že je tupý. Na čele nebohého registroval jednu malú ranu, niečo ako po páde. V obývačke na stene videl jeden fľak, nebolo však zrejmé od čoho bol. Nenašiel nič, čo by nasvedčovalo poslednej vôli nebohého. Pred ukončením ohliadky vyšetrovateľom a technikom odišiel zisťovať svedkov. Nezistil však žiadnych, ktorí by vedeli niečo uviesť k úmrtiu.
          Na mieste nálezu mŕtvoly sa z Mestskej správy VB v Bratislave dostavili aj dvaja pracovníci Odboru kriminalisticko-technických expertíz Miroslav Babčan a Ing. Imrich Zácsik. Menovaní sa nevedeli na vec dostatočne rozpamätať. Svedok Babčan uviedol, že hoci pracoval na úseku kriminalistickej fotografie, miesto nálezu mŕtvoly nefotografoval a nevyhotovoval ani fotodokumentáciu, čo si overil aj v knihe spotreby materiálu. Usudzuje, že jeho účasť na ohliadke bola nadbytočná. Svedok Ing. Zácsik považoval prípad za bežný. Nevedel si spomenúť, aké stopy zaisťoval a či vypracovával v danej veci posudok z odboru kriminalistickej chémie, v ktorom pracoval.
Z Obvodnej správy ZNB Bratislava IV sa ako funkcionári dostavili na byt Ing. Coufala, CSc. zástupcovia tejto správy JUDr. Jaroslav Toman a JUDr. Jozef Klobučník. Svedok JUDr. Toman vypovedal, že prípad mu bol nahlásený oficiálnou cestou. Už v čase príchodu videl na schodišti neznámeho muža, ktorý sa mu legitimoval a predstavil sa, že je z FMV, hovoril po česky. Jeho meno si nezapamätal. Registroval tam však aj členov výjazdu Obvodnej správy ZNB Bratislava IV a neskôr aj Mestskej správy VB v Bratislave. Ďalej uviedol, že mŕtvolu videl ležať dolu tvárou a že v byte bola všade krv. V poobedňajších hodinách bol na Obvodnej správe požiadaný príslušníkmi ZNB, medzi nimi bol aj spomínaný muž z FMV, o poskytnutie priestorov za účelom rokovania. Asi po dvoch rokoch sa dozvedel, že nebohý mal byť významnou osobou, tajne vysväteným biskupom. Svedok Klobučník uviedol, že sa pamätá, že v byte bolo veľa krvi. Keďže tento prípad považoval za zvláštny, mal za to, že vec musí byť realizovaná v rámci vyšetrovania. V čase jeho príchodu na mieste nálezu mŕtvoly bol už výjazd Obvodnej správy ZNB Bratislava IV.
          Vodič Obvodnej správy ZNB Bratislava IV Emil Zajko si na prípad pamätá iba matne. Uviedol, že v byte nebol, dopočul sa však, že tam bol veľký zápach, čomu svedčí aj to, že členov výjazdu videl v oknách bytu nebohého.
          Z funkcionárov ZNB bol vypočutý aj JUDr. Štefan Lastovka, zástupca náčelníka Odboru všeobecnej kriminality Mestskej správy VB v Bratislave. Uviedol, že keď prišiel na miesto činu, viacero príslušníkov bezpečnosti stálo na chodbe a čakalo na nejakých príslušníkov štátnej bezpečnosti, asi z Prahy a že sa z toho dôvodu nevykonávala ani ohliadka. Ani jemu nebolo umožnené vojsť do bytu.
          V tomto smere je výpoveď svedka v rozpore s tvrdeniami ostatných svedkov. Z výpovedí najmä Jána Adamíka a JUDr. Ondreja Kukuka však vyplýva, že do bytu Ing. Coufala, CSc. sa najprv dostavil výjazd Obvodnej správy ZNB Bratislava IV, potom výjazd Mestskej správy VB v Bratislave a až po vykonaní ohliadky mala vec prebrať štátna bezpečnosť. Je pravdepodobné, že JUDr. Lastovkovi nebolo umožnené vojsť do bytu až po vykonaní ohliadky, lebo pokyn, že vec preberie štátna bezpečnosť, bol vyšetrovateľom obdržaný až počas ohliadky.
          V osobe, ktorá sa JUDr. Jaroslavovi Tomanovi pred bytom Ing. Coufala CSc. legitimovala a ktorého registroval technik Obvodnej správy ZNB Bratislava IV. Ernest Kálman, bol stotožnený svedok Miloš Dospiva.
          V tejto súvislosti svedkovia Miloš Dospiva a JUDr. Anton Obranec uviedli, že keď sa Ing. Coufal, CSc. na dohodnuté stretnutie 25. februára 1981 nedostavil, volali mu do zamestnania. Keď im bolo oznámené, že sa v práci nenachádza, zašli k nemu po pracovnej dobe na byt. Keďže im nikto neotváral, dohodli sa, že ráno JUDr. Obranec zatelefonuje opätovne do zamestnania a svedok Dospiva zájde na jeho byt a keď ho nenájdu, odcestuje späť do Prahy.
          Svedok Dospiva priznal, že bol práve pred bytom Ing. Coufala, CSc., keď menovaného našli mŕtveho. Potom sa poinformoval čo sa stalo a odišiel na Oblastný odbor I. Správy FMV v Bratislave. Odtiaľ nechal vo veci vyrozumieť JUDr. Obranca. Ešte v ten deň odcestoval do Prahy. Prítomnosť ďalších osôb pri nájdení mŕtvoly Ing. Coufala, CSc. a pri prehliadke miesta činu nebola zistená.
          Zo zápisnice o ohliadke miesta činu, ako aj z fotodokumentácie založenej v pôvodnom vyšetrovacom spise vyplýva, že prakticky v celom jednoizbovom byte, okrem balkónu, sa nachádzali stopy krvi. Miesta nálezu krvných stôp boli dokumentované v podstate zhodne, ako ich zaznamenala MUDr. Janka Oberučová. Krvné stopy boli zistené vo WC na dvierkach ku plynomeru a na plynomere, v predsieni pri vchodových dverách na podlahe, v kúpelni v umývadle, vo vani, na stene, v kuchyni na podlahe, na kuchynskom dreze, na dverách vedúcich z kuchyne do izby, v izbe na skrinke, na stene, na podlahe, na záclone. Išlo o krvné stopy vo forme striekancov, kvapancov, mazancov a stečenej krvi. V zápisnici o ohliadke miesta nálezu mŕtvoly sa tiež konštatoval nález zakrvavených predmetov obdobne, ako v zápisnici MUDr. Oberučovej o ohliadke mŕtvoly. V zápisnici sa naviac konštatuje, že ističe v skrinke boli v polohe "vypnuté", v obývacej izbe na stole okrem iných predmetov boli aj sviečka a cigarety Olympia. V záverečnej časti zápisnice je poznamenané, že pracovníkmi odboru kriminalisticko-technických expertíz Mestskej správy VB v Bratislave boli zaistené biologické stopy, vlákno z ulomeného kľúča zo skrinky v izbe, úlomok skla s krvnou stopou z izby a vlasy z koberca v izbe a z hlavy mŕtvoly. V tejto súvislosti treba však konštatovať, že napriek tomu, že zaistenie uvedených stôp bolo poznamenané v zápisnici, v spisovom materiáli sa nenachádza zmienka o ich vyhodnotení. Z vyššie uvedených dôkazov vzťahujúcim sa k okolnostiam nájdenia mŕtvoly vyplýva, že svedkovia JUDr. Rudavský a JUDr. Toman vypovedali o rozdielnej polohe nájdenej mŕtvoly. Treba však uviesť, že svedok Rudavský nebol na mieste nálezu mŕtvoly, o veci bol informovaný iba sprostredkovane očitým svedkom Némethom. U svedka Németha je preto väčší predpoklad, že si na skutočnosti lepšie pamätá, než svedok Rudavský. Pokiaľ ide o svedka JUDr. Tomana, nie je vylúčené, že menovaný videl mŕtvolu v inej polohe, než je to dokumentované inými dôkazmi.
          Je však zrejmé, že mŕtvolu musel takto vidieť až po tom, čo ňou bolo hýbané z titulu lekárskej ohliadky. Naviac treba uviesť, že po násilnom otvorení bytu Ing. Coufala, CSc. bolo dostatočným dôkazovým materiálom dokumentované, že s mŕtvolou nebolo hýbané až do príchodu ohliadajúcej lekárky MUDr. Oberučovej.
          Pokiaľ ide o otázku, či v čase nájdenia mŕtvoly fungovalo v byte nebohého elektrické osvetlenie, túto okolnosť sa nepodarilo dôkazmi objasniť. Zo zápisnice o ohliadke miesta nálezu mŕtvoly, ako aj z fotodokumentácie a výpovedí svedkov Holeca, Machovičovej a Klíčovej vyplýva, že Ing. Coufalovi, CSc. v období krátko pred jeho smrťou nefungovalo elektrické osvetlenie. Žiaden zo svedkov, ktorý bol v byte Ing. Coufala, CSc. po nájdení mŕtvoly, sa nevedel rozpamätať, či fungovalo osvetlenie, alebo či ho skúšal. Zo zápisnice z ohliadky miesta nálezu mŕtvoly však vyplýva, že v čase vykonávania ohliadky boli ističe vypnuté. Vzhľadom na celkový rozsah zadovážených dôkazov, a teda celkové výsledky vyšetrovania možno predpokladať, že v čase úmrtia už fungovalo osvetlenie a ističe boli vypnuté až z titulu nájdenia mŕtvoly z bezpečnostných dôvodov. Nie je však vylúčená ani tá možnosť, že ističe z obáv pred možným výbuchom plynu vypol samotný Ing. Coufal, CSc. Z dôkazov totiž vyplýva, že svoju smrť chcel urýchliť aj otravou zemným plynom.
          Podľa záznamu ohliadajúcej lekárky a zápisnice o ohliadke miesta nálezu mŕtvoly nebohý mal košelu i zelený sveter klínovite roztrhnuté a miestu poškodenia tohto odevu korešpondovalo povrchové zodretie kože na chrbáte. V dolnej časti knižnice bol pritom zalomený kľúč a na jeho zvyšnej zasunutej časti bolo zachytené zelené vlákno. Z týchto zistení možno usudzovať, že nebohý pred svojou smrťou padol na knižnicu, pričom pri zošmyknutí sa zavadil o kľúčik, váhou svojho tela ho zlomil a roztrhol si pritom košeľu a sveter. Keďže bol sveter nájdený na stoličke, možno predpokladať, že si ho nebohý po páde vyzliekol v čase, keď si spôsobil zranenia na rukách, resp. niektoré z týchto zranení, pretože sa sveter nezachoval (bol zničený na Ústave súdneho lekárstva LF UK po tom, čo ho matka nebohého odmietla prevziať) a v uvedených zápisniciach niet zmienky o tom, či sa na svetri nachádzala krv alebo nie. Z uvedeného dôvodu sa nemožno jednoznačne vyjadriť ani k tomu, či nebohý padol na knižnicu v šokovom stave dôsledkom rezných rán na rukách, alebo či išlo o náhodný pád, alebo zošmyknutie. Po vykonanej ohliadke bola mŕtvola odvezená na Ústav súdneho lekárstva Lekárskej fakulty UK v Bratislave za účelom vykonania súdnej pitvy. Znalecký posudok z odvetvia súdneho lekárstva podali Prof. MUDr. Milan Kokavec, DrSc. a MUDr. Jaroslav Sochor.
          Podľa záverov znaleckého posudku uvedených znalcov bezprostrednou príčinou smrti Ing. Přemysla Coufala, CSc. bolo vykrvácanie z ciev v oblasti rozsiahlych dostatočne hlbokých rezných rán v oboch lakťových jamách a na oboch predlaktiach. Vonkajšou ohliadkou bola zistená rozsiahla odierka na čele, rozsiahle hlboké rezné rany v oboch lakťových jamách a v dolnej časti oboch predlaktí na palcovej strane s porušením viacerých ciev a viaceré krátke zreteľne povrchové nárezy na bruškách pravého ukazováka prostredného prsta. Vnútornou prehliadkou bolo zistené minimálne difúzne prekrvácanie lebečných pokrývok v čelovej oblasti, hniloba vnútorných orgánov stredného stupňa, zreteľné odkrvenie vnútorných orgánov, bodkovité krvné výronky pod podpľúcnicou a vnútroblanou srdca, kôrnatenie vencovitých tepien srdca, pľúcnych tepien a srdcovnice stredného stupňa a žlčníkové kamene.
          Ďalej podľa záverov znaleckého posudku v oboch lakťových jamách a v dolných častiach oboch predlaktí vznikli v dôsledku miestneho účinku rezného nástroja s ostrou reznou hranou. Odierka na čele vznikla miestnym účinkom neveľkou silou predmetom s veľkou pomerne rovnou styčnou plochou. Nevýrazné plytké zárezy na bruškách pravého ukazováka a pravého stredného prsta vznikli miestnym účinkom rezného nástroja pohybujúceho sa len na krátku vzdialenosť pri neveľkom tlaku nástroja na brušká prstov. Tieto zárezy boli spôsobené žiletkou. Ide o typický nález pri samovraždách. Pri pitve neboli zistené žiadne známky násilia, menovite nie známky zápasu alebo sebeobrany. Neboli zistené ani chorobné stavy, ktoré by so smrťou súviseli.
          Z výsledkov laboratórnych vyšetrení vyplýva, že nebohý nebol v čase smrti pod vplyvom alkoholu.
          Podľa znalcov, mechanizmus potrebný na vznik vyššie uvedených rezných rán na horných končatinách nevylučuje možnosť spôsobenia takých rán samotným poškodeným. Zastavením krvácania z rezných rán v lakťových jamách a na predlaktiach bezprostredne po vzniku rán, resp. v krátkom čase po ich vzniku bolo možné smrti zabrániť. Vzhľadom na rozvoj posmrtných zmien s prihliadnutím na predpokladanú priemernú teplotu vykurovaného bytu znalci predpokladajú, že k smrti Ing. Coufala, CSc. došlo približne 24.2.1981. Ďalším vyšetrovaním bolo zistené, že byt Ing. Coufala, CSc. upratali na pokyn vyšetrovateľa Obvodnej správy ZNB Bratislava IV Ondreja Maráka svedkyne Anna Machovičová a Pavla Klíčová. Prvýkrát boli v byte v piatok, t.j. dňa 27.2.1981 spoločne s nájomníkmi vchodu Rudolfom Huberom z 8. poschodia a Ing. Eugéniou Kiselyovou zo 7. poschodia. Svedkyne Klíčová a Machovičová uviedli, že boli zhrozené tým, čo videli. S upratovaním hneď nezačali, iba zbežne prehliadli byt, namočili dlážku a zvesili krvou domazané záclony. Keď išli upratovať nasledujúci deň, pred bytom ich čakali dvaja muži, ktorí sa predstavili, že sú z bezpečnosti a odviezli ich na výsluch na Obvodnú správu Bratislava IV. Po výsluchu sa vrátili na byt. Upratovanie dokončili v nedeľu.
          Obe svedkyne podrobne vypovedali k tomu, čo všetko si všimli v byte. Ic výpovede v podstate korešpondujú poznatkom obsiahnutým v zápisnici o ohliadke miesta nálezu mŕtvoly, v zázname ohliadajúcej lekárky MUDr. Oberučovej a fotodokumentácii. Iba v niektorých smeroch vypovedali odlišne, čo možno vysvetliť viacerými skutočnosťami. V prvom rade svedkyne videli byt až po vykonaní prvotných úkonov, teda v čase, keď bolo v byte mnohými vecami hýbané. Ďalej, na niektoré veci sa evidentne pri porovnaní s ostatnými dôkazmi nevedeli s istotou rozpamätať, resp. si pre odstup času niektoré veci mýlili. Napríklad, svedkyňa Machovičová uviedla, že v umývadle a vo vani v kúpeľni bolo omnoho viac zrazenej krvi, než je uvedené na fotodokumentácii. Na zemi v obývacej izbe našla rozšliapané cigarety. Podľa nej boli na plynovom sporáku otvorené všetky štyri kohútiky a uzáver plynu v zadnej časti sporáku bol zatvorený.
          Obe svedkyne si však všimli aj také skutočnosti, ktoré nasvedčovali tomu, že po byte okrem nich, ešte niekto chodil. Svedkyňa Machovičová uviedla, že založený kľúčik v skrinke knižnice pri ďalšom upratovaní nenašli. Túto istú skutočnosť potvrdila i svedkyňa Klíčová. Táto naviac uviedla, že si všimla, že v knižnici boli knihy porozhadzované, na stole v obývacej izbe boli veci inak uložené, než ich videla predtým pri upratovaní, z čoho jej bolo zrejmé, že nimi niekto hýbal. Mala dojem, že ich niekto z bezpečnosti kontroloval, či riadne upratujú.
          V priebehu vyšetrovania bolo zistené, že tieto pozorovania svedkýň boli pravdivé. ŠtB sa po smrti Ing. Coufala, CSc. z konšpiratívnych dôvodov rozhodla zahladiť stopy svedčiace o snahe získať Ing. Coufala, CSc. k spolupráci. Ešte v ten istý deň, ako bola nájdená mŕtvola, vykonali vo večerných hodinách tajnú domovú prehliadku príslušníci ŠtB JUDr. Anton Obranec, Milan Havlík a JUDr. Ján Tkáč. Nebolo zistené, že by našli niečo, čo by mohlo ohroziť ich konšpiráciu. Tajná prehliadka bytu príslušníkmi ŠtB bola teda ďalším dôvodom, prečo svedkyne Machovičová a Klíčová v niektorých smeroch vypovedali o stave v byte odlišne od dôkazov obsiahnutých v zápisnici o ohliadke miesta činu, v zázname ohliadajúcej lekárky MUDr. Oberučovej a vo fotodokumentácii. Mŕtvolu identifikovali dňa 2. 3. 1981 Zdeňka Coufalová a Anna Machovičová. Obe uviedli, že v pitevni im pitevní zriadenci mŕtvolu nechceli odkryť. Videli jej iba hlavu. Svedkyňa Coufalová uviedla, že jej syn mal viaceré zranenia na tvári, ktoré podľa nej nenasvedčovali samovražde. Napríklad, videla vrchnú peru natrhnutú asi na štyroch miestach, ľavé ucho zospodu odtrhnuté, na čele malú ranu, rozmačkaný nos, líce prevalené do mesiačika, na krku na ľavej strane rez, doudieranú tvár s červenými a modrými fľakmi, jedno oko úplne vypúlené, pod ním asi trojcentimetrový dlhý rez. Ďalej uviedla, že jej chceli odovzdať odevné zvršky, ale ona ich nechcela zobrať. Svedkyňa Machovičová uviedla, že tiež videla, že nebohý mal pravé oko vonku, druhú stranu tváre zmačknutú, nos maličký, inakšie pery, vľavo na čele ranu o veľkosti 5-korunáčky, ľavé ucho akoby natrhnuté, fialové, od ucha ku krku ako poškrabané. Potvrdila, že im boli núkané odevné zvršky i s nožom.
          Ďalej svedkyne uviedli, že po identifikácii mŕtvoly zašli za pitvajúcim lekárom MUDr. Sochorom, ktorý sa pred nimi vyjadril, že išlo o samovraždu. Svedkyňa Coufalová však nadobudla dojem, že lekár nehovoril pravdu.
          Ing. Coufal, CSc. bol pochovaný dňa 5. 3. 1981 v Hrubčiciach. Pochovával ho dekan Ján Malý. Menovaný uviedol, že nebohého pochovával ako farára.
          Pohrebu sa zúčastnili viacerí príbuzní a spolupracovníci Ing. Coufala, CSc. Aj títo uviedli, že na tele nebohého videli zranenia, ktoré nenasvedčovali samovražde.
          Otec Leopold Coufal má za to, že na čele bola rana ako prerazenina do kosti, Věra Foukalová videla ranu na čele niečim zalepenú, jedno oko vystúple, tenké rezy na posledných článkoch prstov, zranenie na ľavej strane hrdla, Věra Hornová si všimla na končekoch prstov, akoby žiletkou, zmenenú prepadnutú tvár, čelo niečim zapudrované a zdalo sa jej, že jedno oko pod zakrytým viečkom chýbalo. Stanislav Pazdera videl na čele jednu ranu, namodralé a zašpicatené končeky prstov. Eva Spurná a Přemysl Žalák si všimli ranu na čele, deformovaný nos a posledné články prstov. Eva Spurná mala tiež dojem, že chýbali zuby a že pod nechtami mal vpichy.
          Zo spolupracovníkov napríklad Marta Adame uviedla, že nebohý mal preliačeninu na čele, zvláštny, tenký prepadnutý nos, prsty akoby prejdené valcom. Podľa Ing. Libora Taligu mal nos zdeformovaný, umelo dotváraný, na čele mal zranenie ako prevalenie lebky, plasticky zakryté, prsty ako doudierané, namodralé, ústa mal nabok a tvár ako dobitú. Podľa Ing. Ignáca Zbončáka mal tvár úzku stiahnutú, zmenený nos. Obdobne vypovedali i ďalší účastníci pohrebu. Svätopluk Gefing videl ranu na čele niečim zapudrovanú a fialové nechty pôsobili podľa neho neprirodzene. Podľa Vladimíra Mezla a Miloslava Skopala mal modré nechty a na čele zapudrované zranenie. Niektorí z menovaných svedkov registrovali aj rezné rany na zápästiach.
          Pri dovoze telesných pozostatkov Ing. Coufala, CSc. do Hrubčíc boli prítomné kostolníčka Vojtěška Rihošková a Vlasta Kabilková. Podľa svedkyne Rihoškovej mal nebohý okrem rezných rán na zápästiach i po obvode ľavého zápästia kožu ružovej farby v podobe prúžku ako od prádelnej šnúry, nešlo však o zárez do kože. Na čele mal rozsiahle zranenie ako dlaň neurčitého tvaru so zodratou kožou, menšiu ranu mal za obočím vľavo na spánku o dĺžke asi 2 cm, prsty mal pomačkané a pod nechtami začernalé. Priznala, že mala záujem rozopnúť košeľu nebohého a pozrieť si ostatné časti tela, keď však rozopla prvý gombík, išlo okolo práve vozidlo VB, čoho sa obe zľakli a od ďalšej prehliadky tela upustili. Obdobne vypovedala i Vlasta Kabilková.
          Pri hodnotení vyššie uvedených svedeckých výpovedí a porovnaní s ostatným dôkazovým materiálom treba konštatovať, že mnohé pozorovania svedkov boli laické. Je síce pravdou, že nepatrné rozdiely boli v nálezoch pri vonkajšej ohliadke mŕtvoly znalcami a ohliadajúcou lekárkou, tieto boli však ďalšími dôkazmi odstránené. Zmeny na telesných pozostatkoch, ktoré registrovali svedkovia mimo nálezov zistených pri pitve nastali dôsledkom pitvy a prirodzených posmrtných zmien. Okrem znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva nasvedčujú tomu i výpovede oboch znalcov, ohliadajúcej lekárky a závery kontrolného znaleckého posudku.
          MUDr. Janka Oberučová zotrvala na objektívnosti správy, ktorú napísala. Uviedla, že zaznamenala do nej všetko, čo zistila vlastným pozorovaním a prehliadkou zomrelého. Prof. MUDr. Milan Kokavec prehlásil, že sa pridržiava pôvodne podaného znaleckého posudku. Ku povrchovým zodretiam pokožky na chrbáte, drobnej odrenine kože hnedej farby na spánku vľavo, drobnému zodretiu pokožky na zadnej časti krku vpravo, drobnej odrenine na brade, drobnej odrenine na čele vľavo a drobnej tržnozhmoždenej rane na obočí vľavo, ktoré obsahovala naviac správa ohliadajúcej lekárky MUDr. Oberučovej, uviedol, že tieto poranenia nejavili podľa neho známky vzniku zaživa, mohlo ísť o hojací proces a niektoré poranenia mohli zmiznúť umytím mŕtvoly a preto ich znalci nemuseli registrovať.
          Ďalej uviedol, že z vlastnej iniciatívy vykonali sérologické vyšetrenie vzorky krvi z dýky, ktorá bola privezená na Ústav súdneho lekárstva LFUK a toxikologicko-chemické vyšetrenie. Uvedenými vyšetreniami bolo zistené, že na dýke bola ľudská krv skupinovej príslušnosti "O"Rh negatív, teda takej, akú mal Ing. Coufal, CSc. Toxikologicko-chemickým vyšetrením bol zistený metan v pľúcnych skliepkoch, z čoho vyplýva, že nebohý vdýchol iba malé množstvo plynu, ktoré nespôsobilo otravu kysličníkom uhoľnatým. Prítomnosť liečív v krvi nebola zistená.
          Vystúple oko po pitve vysvetlil možnosťou vzniku vnútroočného tlaku následkom tvorby plynov a hnilobných zmien. Hnilobným procesom odôvodnil aj zmeny, ktoré svedkovia videli na prstoch. Poznamenal tiež, že rozsach zranení neviedol okamžite ku smrti, viedol najprv k šokovému stavu z krvácania, počas ktorého sa poškodený mohol pohybovať v priestore bytu a spôsobiť si ďalšie drobné povrchové zranenia. Pri včasnej pomoci sa dalo smrti zabrániť.
          Znalec MUDr. Jaroslav Sochor sa jednoznačne k nálezom konštatovaným naviac MUDr. Oberučovou nevedel pre viacročný odstup vyjadriť. Uviedol však, že podľa povahy nešlo o zranenia, ktoré by boli významné pre závery znaleckého posudku, lebo nemohli ohroziť život a nemohli ani vysvetliť jeho smrť iným spôsobom. Zmeny, ktoré pozorovali na tele nebohého svedkovia, považuje tiež za dôsledky hnilobného procesu. Vnútorne je presvedčený, že išlo o samovraždu. Dodal, že od svedkyne Coufalovej vie, že nebohý trpel depresiami, uzavretosťou a plačlivosťou. Zistilo sa, že bol aj liečený na psychiatrii.
          Kontrolný znalecký posudok z odvetvia súdneho lekárstva podali Doc. MUDr. Přemysl Strejc, DrSc. a MUDr. Michal Beran z Ústavu súdneho lekárstva LF UK Praha.
          Znalci v záveroch svojho posudku uviedli, že z predloženej súdno-lekárskej dokumentácie možno usudzovať na správnosť súdnolekárskych záverov znalcov Prof. MUDr. Kokavca, DrSc. a MUDr. Sochora. Ku zraneniam, ktoré uviedla vo svojej správe MUDr. Oberučová, naviac oproti zraneniam konštatovaným v pitevnom protokole, uviedli, že uvedené zranenia vznikajú násilím tupým predmetom neveľkej intenzity, poznamenali však, že podmienky k prehliadke zomrelého sú spravidla v podstate lepšie v pitevni, než na mieste ohliadky mŕtvoly (naznačovali tým, že niektoré konštatované drobné zranenia nemuseli byť v skutočnosti zraneniami). Pokiaľ ide o zmeny na tele nebohého, ktoré uvádzali svedkovia na rozdiel od nálezov zistených pri pitve, znalci uviedli, že pre tieto pozorovania svedkov nie sú žiadne podklady jednak v nálezoch znalcov, ani v správe MUDr. Oberučovej. Niektoré z uvádzaných zmien by bolo možné vysvetliť posmrtnými zmenami a stavom po pitve. Znalci však poznamenali, že svedkovia videli mŕtvolu až po značnom časovom odstupe po smrti, t.j. po 27. 2. 1981 po vykonanej pitve.
          Pri vyhodnocovaní dôkazov vzťahujúcim sa ku zraneniam na tele nebohého treba však zdôrazniť aj ďalšie skutočnosti. Žiaden zo svedkov nevidel mŕtvolu pred pitvou. Z dôkazov zadovážených pred pitvou, najmä z vyhotovenej fotodokumentácie, vyplýva, že nebohý mal tvár, oči, nos, zuby i pery v obvyklej konfigurácii. Z fotodokumentácie vyhotovenej na Ústave súdneho lekárstva vyplýva aj táto skutočnosť, že ani zranenie na čele nebohého nebolo takého charakteru, že by išlo o poškodenie lebky. Z fotodokumentácie je zrejmé, že skutočne išlo o povrchovú odreninu kože tak, ako to do záznamu uviedla ohliadajúca lekárka a ako to konštatovali aj znalci pri pitve.
          Ďalej treba v tejto súvislosti uviesť, že u mnohých svedkov zohral istú úlohu aj faktor času a emócie. Niektorým sa zdalo, že nebohý mal prsty načernalé, iným modré alebo fialové. Niektorým sa rana na čele javila ako prerazenina lebky, niektorým ako odrenina a podaktorí sa nevedeli vyjadriť, akého charakteru bolo toto zranenie. Emóciam najviac podľahla matka nebohého Zdeňka Coufalová. Pri výsluchoch vypovedala o tom, ktoré predmety si uschovala z bytu svojho syna na dôkaz toho, že jej syn bol rôznymi spôsobmi fyzicky týraný. Predložila napríklad hliníkový 20-litrový hrniec, na ktorom mala byť podľa nej priškvarená koža jej syna. Biologickou expertízou vykonanou Správou ZNB hl. mesta Bratislavy a Zsl. kraja v Bratislave bolo ustálené, že na hrnci neboli okrem fragmentov vlasov a chlpov žiadne iné biologické látky.
          Svedkyňa predložila aj ďalšie predmety a odevné zvršky, ktoré mali dokumentovať prítomnosť krvi jej syna a teda i známky po mučení i v čase dlhšom pred smrťou. Tieto veci boli tiež predmetom biologickej expertízy. Na predložených veciach bola preukázaná prítomnosť krvi na bielej návliečke na paplón a na kovových manžetách. Na návliečke bola zistená ľudská krv skupinovej vlastnosti "O" a na kovových manžetových gombíkoch bola síce preukázaná prítomnosť krvi, ale pre jej nepatrné množstvo nebolo možné spoľahlivo určiť druhovú príslušnosť, ani skupinovú vlastnosť. Z výsledkov expertízy jednoznačne vyplýva, že na niektorých predmetoch bola zistená krv, táto skutočnosť však nenasvedčuje automaticky fyzickému mučeniu Ing. Coufala, CSc. Naopak, prítomnosť v krvi na uvedených predmetoch dokumentuje tú skutočnosť, že v byte nebohého skutočne bolo takmer všetko potriesnené krvou. Veď podľa znalcov sa nebohý pred smrťou po vzniku rezných rán na horných končatinách v šokovom stave ešte mohol pohybovať po byte. Dokonca také dôkazy, že boli nájdené zakrvavené predmety, ako napr. obal a papier od žiletiek, otvorenie kohútikov na plynovom šporáku a pod. len nasvedčujú tomu, že nebohý v čase páchania samovraždy hľadal vhodný zraňujúci predmet a spôsob rýchlejšieho usmrtenia. Svedkyňa Coufalová tiež uviedla, že jej syn bol za zápästie jednej ruky priviazaný bavlnenou šnúrou na prádlo a tak bol mučený, že mu bola tiež do úst vložená súčiastka od vodovodu, aby nemohol kričať, že mu telo škvarili zapaľovačom na plyn, čoho dôkazom má byť prepálená šnúra na zapaľovači a pod. Pre žiadne z týchto tvrdení svedkyne niet dôkazov. Naopak, z výsledkov vyšetrovania jednoznačne vyplýva, že syn svedkyne nebol ani predtým, ani v čase tesne pred smrťou mučený alebo bitý.
          V priebehu došetrovania veci Mestskou správou VB v Bratislave vyšetrovateľ vyžiadal z Odboru kriminalistickotechnických expertíz MS VB v Bratislave znalecký posudok z biológie za účelom zistenia krvných stôp na jednom kuchynskom noži o dĺžke 27,2 cm, dvoch žiletkách a jednom kuse bavlnenej šnúry na prádlo, ktoré predložila matka nebohého. Znaleckým skúmaním bolo zistené, že krv sa nachádzala iba na dvoch kusoch žiletiek zjavne používaných, ktoré však pre nepatrné množstvo nepostačovali k ďalšiemu skúmaniu.
          Vyšetrovateľ MS VB v Bratislave pribral do konania aj znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia klinickej, forenznej, vývojovej psychológie, Doc. PhDr. Gejzu Dobrotku, CSc. za účelom podania rekonštruktívneho znaleckého posudku. Podľa záverov tohto posudku pravdepodobnosť, že pri násilnej smrti Ing. Coufala, CSc. išlo o samovraždu, je pozitívne na hranici istoty a to jadnak na báze analýzy objektívnych okolností podľa dokumentácie, ako aj na základe rekonštrukcie osobnostného vývinu a anomálií poškodeného. Podľa znalca motívom samovraždy Ing. Coufala, CSc. bol akútny strach zo spoločenských následkov nezdaru "vykúpenia sa" z vydierania, pričom hlboké náboženské presvedčenie nestačilo kompenzovať tento paranoidne zafarbený strach. K týmto záverom posudku treba však podotknúť, že znalec vychádzal iba z dôkazov, zadovážených pri pôvodnom vyšetrovaní. Neboli mu teda známe tie skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri tomto vyšetrovaní, najmä pokiaľ ide o záujem ŠtB o osobu Ing. Coufala, CSc. a teda mu nebol jednoznačne známy motív samovraždy, aj keď správne predpokladal, že u nebohého išlo o strach zo spoločenských následkov, ktorý ďaleko prevýšil nad jeho náboženským presvedčením.
          Pri hodnotení zadovážených dôkazov treba ďalej konštatovať, že niet dôvodu neveriť znalcom, ktorí podávali pôvodný znalecký posudok z odvetvia súdneho lekárstva, ani znalcovi Doc. PhDr. Dobrotkovi, CSc., ďalej MUDr. Oberučovej, znalcom ktorí podávali kontrolný znalecký posudok, ale ani svedkom, ktorí boli na mieste nálezu mŕtvoly z Obvodnej správy ZNB Bratislava IV a Mestskej správy VB v Bratislave. Ani jeden z menovaných neuviedol, že by bol niekým, hoci aj štátnou bezpečnosťou, ovplyvňovaný. Ovplyvňovanie nebolo zistené ani u vypočutých vyšetrovateľov VB, ktorí vyšetrovali úmrtie Ing. Coufala, CSc., JUDr. Vladimíra Címu, Ondreja Maráka a Ivana Hromníka. Aj keď podľa výpovede člena výjazdovej skupiny vyšetrovateľa VB JUDr. Ondreja Kukuka vec mala po ňom prevziať ŠtB, vyšetrovaním bolo zistené, ako už bolo vyššie uvedené, že ŠtB vec nepreberala na vyšetrovanie, vykonala v byte iba prehliadku, aj to až po vykonaní prvotných úkonov.
          V tejto súvislosti treba však tiež uviesť, že nepochybne pri dôslednom prístupe vyšetrovateľov VB k vyšetrovaniu daného prípadu mnohé svedkami namietané skutočnosti mohli byť objasnené. Napríklad bolo zistené, že v koncepte vyšetrovacieho spisu Obvodnej správy ZNB Bratislava IV bol založený pokyn náčelníka Obvodnej správy JUDr. Antona Cicáka, ktorý v prípade jeho splnenia by bol viedol k objasneniu viacerých tých skutočností, ktoré boli zistené až týmto vyšetrovaním, ale pokyn zostal nesplnený. Bol adresovaný vtedajšiemu náčelníkovi oddelenia vyšetrovania VB Alojzovi Uhercovi, ktorý mal okrem iného prostredníctvom zástupcu náčelníka Obvodnej správy JUDr. Jaroslava Tomana zistiť pracovníkov I. Správy FMV, ktorí boli na mieste nálezu mŕtvoly. Svedok JUDr. Cicák si už pre odstup času nevedel spomenúť, odkiaľ získal informáciu o prítomnosti pracovníkov I. Správy FMV na mieste nálezu mŕtvoly (v skutočnosti išlo o jedného pracovníka Miloša Dospivu). Svedok Alojz Uherec sa zase vôbec nevedel rozpamätať na to, či uvedený pokyn vôbec videl. Nevšimol si ho ani vyšetrovateľ VB Ivan Hromík, ktorý úmrtie došetroval na Mestskej správe VB v Bratislave v roku 1982, hoci mal k dispozícii koncept vyšetrovacieho spisu Obvodnej správy ZNB Bratislava IV.
          Svedkyňa Coufalová vo svojich sťažnostiach namietala i tú skutočnosť, že v čase smrti jej syna nájomníci počuli volanie o pomoc a hluk, akoby niekto sťahoval nábytok. K veci boli preto vypočutí aj viacerí nájomníci vchodu obytného bloku, v ktorom býval Ing. Coufal, CSc. (výsluch nájomníkov z iných vchodov neprichádzal do úvahy vzhľadom na spôsob architektonického riešenia obytného bloku). Ani jeden z vypočutých svedkov však uvádzané skutočnosti nepotvrdil. Bolo zistené, že susedmi Ing. Coufala, CSc. na 8. poschodí boli Zuzana Neubauerová a v protiľahlých bytoch Rudolf Huber a Ing. Peter Križan. Svedkyňa Neubauerová uviedla, že ona bola v čase úmrtia menovaného odcestovaná. Svedok Huber uviedol, že kritického večera sa zdržiaval u nájomníčky Alžbety Koczmannovej na 6. poschodí až do 22. hodiny. Potom sa vrátil domov, ale žiaden krik, ani hluk neregistroval. Ing. Peter Križan si pre odstup času nevedel spomenúť, či kritického večera sa zdržiaval vo svojom byte, alebo či bol u svojej manželky v byte na 1. poschodí. Nič podozrivé si však v tom období nevšimol.
          K veci boli vypočutí aj ďalší nájomníci. Zo siedmeho poschodia boli vypočuté Ing. Eugénia Kiselyová, Taťjana Šidlová a Marta Turoková. Tesne pod bytom Ing. Coufala, CSc. bývala Marta Krejčová. Od jej výsluchu bolo upustené vzhľadom na jej zdravotný stav. Bola vypočutá jej suseda, nájomníčka Taťjana Šidlová. Menovaná uviedla, že v pondelok v noci sa strhla zo spánku na pomerne hlasný výkrik, ktorý jej pripadal ako zvierací a ktorý mal vzápätí klesajúcu tendenciu. Bezprostredne po tom počula rinčanie skla a po chvíľke nasledoval hlas nájomníčky Borsódyovej, čo ju prinútilo nevenovať veci pozornosť, lebo v rodine Borsódyovcov boli často hádky medzi 23. až 03. hodinou. Keď sa následne na to bavila so susedou Neubauerovou, ktorá sa zmienila o tom, že v byte Ing. Coufala, CSc. videla rozbité zrkadlo sekretára, uvedomovala si, že vtedy počula v noci rinčanie skla a že Borsódyovci nezvykli rozbíjať pri hádkach sklo, čo si u nich napokon aj overila. Ďalej uviedla, že v pondelok alebo v utorok cítila cesnakovú vôňu na schodišti.
          V protiľahlých bytoch na 7. poschodí bývali Ing. Eugénia Kiselyová a Marta Turoková. Obe uviedli, že z bytu Ing. Coufala, CSc. kritického večera neregistrovali žiaden hluk, ani krik.
          Zo 6. poschodia bola vypočutá Alžbeta Koczmannová a Mária Písečná, z bytov na 5. poschodí boli vypočutí Boris Ferjenčík a Helena Akácsová, z 2. poschodia Štefan Holocsy a z 1. poschodia Margita Divinková a Štefan Kľučka. Žiaden z menovaných nepostrehol také skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s uvedeným prípadom, okrem svedkýň Ing. Kiselyovej a Márie Písečnej, ktoré uviedli, že po smrti Ing. Coufala, CSc. videli niekoľko dní svietiť v komôrke nebohého svetlo. V tejto súvislosti treba však uviesť, že svetlo v komôrke mohli zabudnúť zhasnúť aj svedkyne Machovičová a Klíčová, ktoré v byte upratovali, aj keď tieto takúto možnosť nepripúšťajú, ale i príslušníci ŠtB, ktorí po nájdení mŕtvoly a vykonaní prvotných úkonov vykonali v byte tajnú prehliadku.
          V sťažnostiach rodičov Coufalových sa namietala i tá skutočnosť, že v čase pred smrťou ich syna sa vo vchode obytného bloku, v ktorom býval ich syn, pohyboval neznámy muž, ktorý sa pred nájomníkmi mal vyjadriť, že je z poisťovne a že na 8. poschodí nikto nikdy nie je doma. Tohto muža rodičia Coufaloví stotožňujú s neznámym mužom, ktorý mal viackrát zvoniť na byt Janky Machovičovej v Košiciach, u ktorej sa nachádzal na návšteve ich syn a ktorý podľa nich sledoval ich syna. V tejto súvislosti sa podarilo zistiť, že prvotná informácia o mužovi, ktorý mal byť z poisťovne, pochádza od nájomníčky Márie Písečnej. Menovaná uviedla, že asi mesiac pred smrťou Ing. Coufala, CSc. bol u nej v byte starší, nižší, silnejší pán, ktorý sa jej spýtal, či si nedá poistiť byt. Keď odmietla, odišiel a viac ho už nevidela. Svedkyňa Janka Machovičová uviedla, že asi tri dni po odchode Ing. Coufala, CSc. trikrát zazvonil na jej byte neznámy muž, ktorý niekoho hľadal, ale ona mu neotvorila. Nepotvrdilo sa teda podozrenie, že neznámy muž z poisťovne sledoval Ing. Coufala, CSc. a jeho byt.
          Svedkyňa Coufalová tiež uviedla, že pri pitve jej syna mali byť prítomní i študenti medicíny, ktorých mienka o príčine smrti bola odlišná od mienky znalcov. V tejto súvislosti žiadala vypočuť pitevného sanitára a študentov. Z existujúcej dostupnej dokumentácie Ústavu súdneho lekárstva LF UK v Bratislave bolo zistené, že dňa 27. 2. 1981, kedy sa konala pitva Ing. Coufala, CSc., sa na praktických pitevných cvičeniach nezúčastnil žiaden poslucháč do úvahy prichádzajúcich ročníkov V. a VI. ročníka LF UK. Pitevný sanitár Oskár Džurný sa pre odstup času na pitvu nepamätá. V priebehu vyšetrovania bol zadovážený i celý rad ďalších dôkazov, ktoré v spojitosti s ostatnými vyššie uvedenými dôkazmi potvrdzujú správnosť terajších záverov vyšetrovania príčin úmrtia Ing. Pěmysla Coufala, CSc. Jedná sa napríklad o spis MV SSR č. IM-27/Sť-1982 o prešetrení sťažnosti Zdeňky a Leopolda Coufalových, zdravotnú dokumentáciu Ing. Coufala, CSc., svedecké výpovede Jána Hyvnara, Augustína Navrátila a Františka Líznu, ktorí sa osobne pokúsili o objasnenie príčin úmrtia Ing. Coufala, CSc. a ďalšie dôkazy.
          Záverom treba konštatovať, že rozsiahly dôkazný materiál, ktorý bol v danej veci zadovážený, nasvedčuje tomu, že vyšetrovaniu príčin úmrtia Ing. Přemysla Coufala, CSc. bola venovaná tentoraz náležitá pozornosť. Výsledky vyšetrovania s najväčšou pravdepodobnosťou svedčia o tom, že išlo o samovraždu. Okolnosti úmrtia ako i motív samovraždy boli dostatočne preukázané. Keďže v priebehu vyšetrovania neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by umožnili vysvetliť smrť iným spôsobom, bolo potrebné trestné stíhanie pre trestný čin vraždy v danej veci zastaviť.

POUČENIE: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do 3 dní od jeho doručenia na GP SR v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok.
Vyšetrovateľka GP SR:
JUDr. Lýdia RÁCKOVÁ