Vyšetrovateľka GP SR JUDr. Lýdia Rácková uznesením III. Vg 7/90 zo dňa 28. 6. 1991 podľa § 172 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavila trestné stíhanie pre trestný čin vraždy podľa - 219 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., Ing. Přemysla Coufala, CSc., nar. 9. 1. 1932.
          K zastaveniu trestného stíhania nebol dôvod. Mohla tak urobiť iba vtedy, AK BY VYŠETROVANÍM BOLI ROZPTÝLENÉ VŠETKY POCHYBNOSTI O TOM, ŽE NA SMRTI PŘEMYSLA COUFALA NENESIE VINU INÁ OSOBA. TOTO VYŠETROVANÍM PREUKÁZANÉ NEBOLO. NAOPAK!!! VYŠETROVANIE TIETO POCHYBNOSTI IBA PREHĹBILO!!!
          Procesne vyšetrovateľka mohla postupovať iba podľa § 173 ods. 1 písm. c) Tr. por., lebo "...sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe..." - ako znie presná dikcia zákona. Jej povinnosťou preto bolo uznesením trestné stíhanie PRERUŠIŤ. Ešte pred prerušením trestného stíhania bolo potrebné urobiť všetko, čo je potrebné na zabezpečenie úspešného vykonania trestného stíhania a ak dôvody prerušenia odpadnú, v tomto okamžite pokračovať.
          Nad priebehom vyšetrovania vykonával dozor Generálny prokurátor SR JUDr. Vojtech Bacho a vec sledoval Generálny prokurátor ČSFR JUDr. Ivan Gašparovič, toho času predseda NR SR. Prokurátorovi toto uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo podľa § 172 ods. 3 Tr. por. doručené v priebehu 48 hodín. Jeho povinnosťou bolo uznesenie vyšetrovateľky preskúmať spolu s vyšetrovacím spisom. Vzhľadom na to, že rozhodnutie vyšetrovateľky je nezákonné a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, bolo jeho povinnosťou postupovať podľa § 174 ods. 2. písm. c) Tr. por. a UZNESENIE AKO NEZÁKONNÉ ZRUŠIŤ. Zároveň mal vydať písomné pokyny v akom smere vyšetrovanie doplniť, aby toto viedlo k usvedčeniu páchateľov tejto beštiálnej a organizovanej vraždy.
          GENERÁLNY PROKURÁTOR SR JUDr. VOJTECH BACHO SI TÚTO POVINNOSŤ PRIKÁZANÚ ZÁKONOM NESPLNIL.
          Zrušenie uznesenia o zastavení trestného stíhania v tejto veci možno podľa právneho poriadku platného v SR dosiahnúť v súčasnosti iba mimoriadným opravným prostriedkom, o ktorom by rozhodnul Najvyšší súd SR v Bratislave.
          Hrubým porušovaním procesných predpisov v tejto veci najvyšší predstavitelia slovenskej justície dali dostatočne najavo, že usvedčiť páchateľov tejto a podobných vrážd kňazov(Polák - Borovce, okr. Trnava a iné), nemajú záujem. Aj preto NR SR neusiluje o prijatie zákona O PROTIPRÁVNOSTI KOMUNISTICKÉHO REŽIMU A NEPREMLČATELNOSTI JEHO ZLOČINOV. V NR SR sedí 99 poslancov, ktorí vlastnili legitimáciu KSČ. Po novembrovej fraške v roku 1989 a podľa réžie KSČ a ŠtB, ktorú na Slovensku realizovalo VPN a KDH, bol do čela GP ČSFR postavený JUDr. Pavol Sitár, priateľ Jána Čarnogurského, v NN evidovaný ako agent ŠtB, ev. č. 19111 a 91111O, kr. meno Schwarz. Po jeho odstúpení kvôli pozitívnemu výsledku lustrácie bol do čela GP ČSFR a GP SR postavený ďalší priateľ Jána Čarnogerského Tibor Böhm, v NN č.32 evidovaný ako dôverník ŠtB, ev. č. 23960, kr. m. Obhájca, na ktorého založil SPO (spis previerky osoby) v tom čase pracovník 12. Správy z 2. odboru FMV v Bratislave Milan Dúbravka, krycím menom Horňáček. Neskôr spis preregistroval na KTS.
          Potom bol vybraný na funkciu Generálneho prokurátora SR ďalší zahmlievač zákonnosti a predĺžená ruka súdruha Mečiara, JUDr. Vojtech Bacho, v NN č. 32 evidovaný ako dôverník ŠtB, ev. č. 28540 a 37101, pod krycími menami Béla a Rádio. Takže sa ani nemôžeme čudovať, že títo tzv. svätí, doplnení o kovaného bolševika Gašparoviča asi nemali záujem odhaliť komunisticko-eštebácke praktiky.
          Vzhľadom k tomu, že sa nám podarilo získať aj zápisnicu z pitevného protokolu P. Coufala, dátovanú 28. 3. 1981, ktorú podpísali Prof. MUDr. Milan Kokavec, CSc. a MUDr. Jaroslav Sochor, odcitujeme jej podstatné pasáže.
          V zápise o vonkajšej obhliadke sa mimo iného píše: "Na čele sa nachádza rozsiahla odierka červenožltej farby so zaschnutým povrchom a s ostrými okrajmi nepravidelne oblého, približne rožkovitého tvaru s konkavitou otvorenou smerom doľava.
          V pravej lakťovej jame nachádza sa naširoko roztvorená rana s hladkými okrajmi a s priamočiarym priebehom dĺžky 7 cm, orientovaná priečne na dlhú os končatiny. Konce rany sú tvorené ostrými uhlami, hĺbka rany sa plynule smerom zo stredu zmenšuje obojstranne ku koncom rany. Rana rovnakého charakteru avšak menších rozmerov nachádza sa v dolnej časti vnútornej plochy pravého predlaktia pri jeho palcovej hrane, ktorá je dlhá len 3 cm. Na bruškách prstov pravej ruky (ukazováka a prostredného prsta) nachádzajú sa viaceré krátke zreteľne povrchové nárezy, nepresahujúce zväčša hrúbku pokožky, dlhé 0,5-1,5 cm, svojim priebehom orientované priečne vzhľadom na dĺžku prstov.
          V ľavej lakťovej jame sa nachádza priečne orientovaná rana dĺžky 6 cm rovnakého charakteru, ako v pravej lakťovej jame. V dolnej časti vnútornej plochy predlaktia vľavo, pri jeho palcovej hrane, nachádza sa rezná rana približne rovnakého charakteru, ako rana v ľavej lakťovej jame, avšak pozostávajúca z dvoch vzájomne súvisiacich ramien, zvierajúcich ostrý uhol. V okolí rany sa nachádzajú dva nárezy pokožky, prebiehajúce približne rovnobežne s každým z dvoch ramien rany.
          Spoločným znakom vyššie popísaných rán, lokalizovaných v oboch lakťových jamách a v dolnej časti oboch predlaktí pri ich palcovej hrane je, že majú zreteľne zaschnuté okraje, ktoré sú hladké a že v ranách sa nachádzajú viaceré úplne prerušené cievy."
          Potom sa popisuje vnútorná obhliadka dutiny lebečnej, dutiny hrudnej, dutiny brušnej a niektoré pomocné vyšetrenia.
Po týchto úkonoch bol vypracovaný posudok o príčine smrti Ing. Coufala, ktorý ma deväť bodov.
1. Bezprostrednou príčinou smrti Ing. Přemysla Coufala, CSc. bolo vykrvácanie z ciev v oblasti rozsiahlych dostatočne hlbokých rezných rán v oboch lakťových jamách a na oboch predlaktiach menovaného.
2. Rozsiahla strata krvi v dôsledku krvácania z úplne prerušených ciev väčšieho kalibru v oblasti oboch lakťových jám a v dolných častiach oboch predlaktí viedla bezprostredne k zlyhaniu srdcovocievneho systému a krvného obehu, čím priamo privodila smrť Ing. Přemysla Coufala, CSc.
3. Rany v oboch lakťových jamách i v dolných častiach oboch predlaktí Ing. Přemysla Coufala, CSc. vznikli v dôsledku miestneho účinku rezného nástroja s ostrou reznou hranou, pri vedení nástroja v mieste vzniku rán v smere ich dĺžky, za súčasného tlaku nástroja.
4. Odierka na čele vznikla miestnym účinkom neveľkou silou pôsobiaceho predmetu s veľkou, pomerne rovnou styčnou plochou. Nevýrazné plytké nárezy na bruškách pravého ukazováka a pravého stredného prsta vznikli miestnym účinkom rezného nástroja, pohybujúceho sa len na krátku vzdialenosť pri neveľkom tlaku nástroja na brušká prstov.
5. Mechanizmus, potrebný pre vznik rezných rán v oboch lakťových jamách i na oboch predlaktiach Ing. Přemysla Coufala, CSc. nevylučuje možnosť spôsobenia predmetných rán samotným menovaným. Nález krátkych plytkých rezných raniek na bruškách pravého ukazováka a pravého prostredného prsta Ing. Přemysla Coufala, CSc. je typický pre účinok nedokonale držanej žiletky na rezanú podložku a v dôsledku pohybu žiletky po podložke.
6. Pri pitve mŕtvoly Ing. Přemysla Coufala, CSc. sme nezistili žiadne iné známky násilia, menovite nie známky zápasu alebo sebaobrany. Rovnako sme nezistili také chorobné stavy, ktoré by so smrťou súviseli, smrť urýchlili, na smrti sa spolupodieľali, prípadne ktoré by smrť umožňovali vysvetliť iným spôsobom.
7. Výsledok vyšetrenia koncentrácie alkoholu v krvnej vzorke, odobratej pri pitve mŕtvoly Ing. Přemysla Coufala, CSc. dokazuje, že menovaný v čase smrti nebol pod vplyvom alkoholu.
8. Zastavením krvácania z rezných rán v lakťových jamách a na predlaktiach menovaného bezprostredne po vzniku rán, resp. v krátkom čase po ich vzniku, bolo možné smrti zabrániť.
9. Vzhľadom na rozvoj posmrtných zmien s prihliadnutím na predpokladanú priemernú teplotu vykurovaného bytu, pretrvávajúcu kontinuálne po smrti Ing. Přemysla Coufala, CSc. možno predpokladať, že k smrti menovaného došlo približne 24. 2. 1981.
          Pod tento elaborát sa podpísali Prof. MUDr. Milan Kokavec, CSc. a MUDr. Jaroslav Sochor, znalci z Ústavu súdneho lekárstva v Bratislave.
          Toľko z autentických dokumentov, ktoré sa prikláňajú k verzii samovraždy.
          Myslím si, že každý mysliaci čitateľ, ktorý si prečítal tento seriál, musí pochybovať o hodnovernosti orgánov zaoberajúcich sa touto kauzou. Často som sa zamýšľal, prečo po novembri 1989 neboli cirkevní hodnostári na Slovensku, včetne Jána Čarnogurského, Františka Mikloška a časti bývalej podzemnej cirkvi schopní dotiahnúť túto tragédiu do takého stavu objasnenia, aby pravda vyšla na svetlo božie. Čo ich k tomu viedlo a vedie? Čoho sa obávajú? Veď dnes je všeobecne známe, že cirkevná rozviedka pod názvom "Opus dei", ktorá pôsobila do novembra 1989 ilegálne, bola pod dozorom ŠtB.
          Bolo by zaujímavé, keby prehovoril bývalý šéf FMV JUDr. Richard Sacher, ktorý z titulu svojej funkcie v roku 1990 s hrôzou zistil, ako táto údajne zakonšpirovaná cirkevná rozviedka neutajila pred ŠtB žiadnu, v tých časoch významnejšiu akciu.
          Až dnes, keď som mal možnosť oboznámiť sa so závažnými materiálmi, ktoré zverejňujem na pokračovanie, si uvedomujem dosah slov, ktoré mi niekedy v roku 1991 povedal v Prahe jeden vysoký dôstojník ŠtB, ktorý mal cirkevné záležitosti na starosti. Obsah jeho monológu dával asi ten zmysel, že pokiaľ by sa národ mal dozvedieť o cirkvi plnú pravdu, tak by to bola katastrofa. Vtedy mi to pripadalo ako klamstvo a dezinformácia. Dnes už ale nie. Dokonca už verím aj tomu, že boli aj takí kňazi, ktorí eštebákom vyzradzovali spovedné tajomstvá.
           Je tragédiou dnešného Slovenska, že tých kňazov, ktorých sa ŠtB za minulého režimu nepodarilo zlomiť, sú dnes znovu prenasledovaní tými cirkevnými funkcionármi, ktorí už dávno svoju dušu upísali nielen diablovi, ale aj ŠtB.
           Z vyše 500 - stránkovej dokumentácie a po konzultáciach s viacerými odborníkmi sa nám podarilo nazhromaždiť veľké množstvo dôkazov, ktoré svedčia, že Ing. Přemysl Coufal, CSc. nemohol spáchať samovraždu.

Zvrchované piruety GP SR

           V siedmej časti seriálu sme začali zverejňovať závažné argumenty, ktoré usvedčujú GP SR, že v uznesení o kauze P.Coufala, ktorým sa zastavuje trestné stíhanie vraždy so spolupáchateľstvom, stojí na veľmi vratkých nožičkách. Všetko nasvedčuje tomu, že niektoré úkony, ktoré by boli túto kauzu objasnili, NEBOLI ZO STRANY ORGÁNOV ČINNÝCH V TRESTNOM KONANÍ V ROKU 1981 UROBENÉ! Pokiaľ sa v uznesení hovorí, že dvere do bytu P. Coufala museli byť násilne otvorené, potom mala byť vykonaná MECHANOSKOPICKÁ EXPERTÍZA. To znamená, že z dverí mal byť vybratý zámok, hneď na mieste mal byť zapäčatený a okamžite poslaný na expertízu do Prahy. Toto urobené nebolo. Prečo? Je zaujímavé, že v uznesení GP SR z 28. 6. 1991 sa na strane č. 2 a 3 píše, citujem:..."Vzhľadom na to, že výsledkami vyšetrovania nebolo zistené zavinenie iných osôb, vo veci bolo opakovane trestné stíhanie zastavené"...(myslí sa obdobie v roku 1981, pozn. autora V.P.)
           Ale hneď nasledujúcim odstavcom GP SR tvrdí, citujem:..."Analýzou obsahu vyšetrovacieho spisu bolo však zistené, že meritórne rozhodnutia vyšetrovateľov o zastavení trestného stíhania boli prinajmenšom vydané predčasne. V POSTUPE VYŠETROVATEĽOV BOLI TOTIŽ ZISTENÉ TAKÉ NEDOSTATKY, KTORÉ VÁŽNE SPOCHYBNILI ZÁKONNOSŤ A OBJEKTÍVNOSŤ CELÉHO VYŠETROVANIA.
           Predovšetkým nebola venovaná náležitá pozornosť zisťovaniu, zaisťovaniu a vyhodnocovaniu stôp. Bez povšimnutia boli tiež ponechané také skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazov, ktoré boli významné pre posúdenie pohnútky samovraždy, ev. vraždy. Napokon ani dôkazy, ktoré boli zadovážené, NEBOLI VYKONANÉ KVALITNE, najmä výsluchy svedkov"...
           Je paradoxné, prečo vyšetrovateľka GP SR z toho nevyvodila dôsledky. Veď z predchádzajúcich riadkov jednoznačne vyplýva, že v tom čase orgány činné v trestnom konaní zneužívali svoju právomoc a marili objasnenie tohoto závažného trestného činu.
           Veľmi závažné rozpory sú aj na str. 9, kde ako svedkovia vypovedajú príslušníci ŠtB Miloš Dospiva, referent 31. odboru I. Správy FMV v Prahe a JUDr. Anton Obranec, referent Oblastného odboru I. Správy FMV v Bratislave. Obaja tvrdia, citujem:..."Že Ing. Coufal vypovedal pravdivo o svojej nelegálnej činnosti v cirkvi, o prenášaní tajných správ do zahraničia, o situácii v cirkvi u nás, o organizovaní tajných vysviacok kňazov v zahraničí a o ďalších skutočnostiach.
           Že schôdzky s menovaným mali dobrý priebeh, uskutočnili sa v priatelskej atmosfére. Stačilo mu niečo naznačiť a sám postupne o veciach hovoril. Nebolo schôdzky, na ktorú by nedoniesol niečo nové, napriek tomu však bolo na ňom vidno, že vie toho ešte viac"...
           Ale na strane 11 sa už píše, citujem:..."Ďalšími výsledkami vyšetrovania bolo zistené, že Ing. Coufal, CSc. k ponúkanej spolupráci v uvedenej sfére nemienil pristúpiť pre svoj hlboký vzťah k viere a svoje poslanie v cirkvi"...
           Tu ako autor musím poznamenať, že keby som nepoznal časť z minulosti kovaného eštebáka Miloša Dospivu, možno by som aj jeho báchorkám uveril. Príslušníkom tejto zložky sa stal v roku 1948 a existujú záznamy, ako v hodnosti strážmajstra už v tomto období sa zúčastňoval na domových prehliadkách tzv. triednych nepriateľov.
           Veľmi závažné rozpory sú aj o posledných dňoch pred smrťou P. Coufala. Na strane 15 sa v uznesení konštatuje, že dva dni pred tragickou udalosťou bol na návšteve u svojich rodičov a pri odchode sa s nimi rozlúčil pozdravom "zbohom". Rodičia aj príbuzní uviedli, že bol veľmi smutný a vydesený. Ale na strane 17 sa môžeme dočítať z výpovede JUDr. Obranca, ktorý sa s ním stretol tesne pred jeho smrťou, že P. Coufal mu povedal, že sa veľmi bojí, čo vraj aj bolo na ňom vidieť. Ďalej menovaný eštebák vo svojej výpovedi tvrdí, že nebohý mu niekoľkokrát povedal, že spoluprácu príjme a dokonca požadoval PRINIESŤ NA NASLEDUJÚCE STRETNUTIE PÍSOMNÉ PREHLÁSENIE O SPOLUPRÁCI, KTORÉ CHCEL PODPÍSAŤ. Tvrdí, že keď sa s Ing. Coufalom lúčil, tento ho dojímavo objal rukou okolo ramena a krku a chytil mu ruku do svojich rúk.
           Ale hneď v nasledujúcom odstavci na strane 18 sa píše, citujem:..."Z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že Ing. Coufal, CSc. napokon v dôsledku TLAKU ŠtB NEZVLÁDOL SITUÁCIU. V presne nezistenej dobe z 23. na 24. februára 1981 spáchal vo svojom byte samovraždu"...
           Takže, s rodičmi sa rozlúči normálnym pozdravom a s eštebákom sa lúči citovo a s objatím. To sú ale paradoxy?! Ale superparadoxným svinstvom je, že GP SR skonštatuje, že v dôsledku TLAKU ŠtB SI SIAHOL NA ŽIVOT, NO NIKTO NIE JE TRESTNE STÍHANÝ. Ako vidieť, tento orgán svoju bolševickú ideológiu nezaprie.
           Veľmi závažné sú aj rozpory ohľadom polohy mŕtveho P. Coufala. Na str. 20 uznesenia GP SR sa hovorí, citujem:..."JUDr. Vojtech Rudavský uviedol, že na požiadanie dvoch občianok vyslal na byt Ing. Coufala, CSc. príslušníka VB Jána Németha. S menovaným bol v telefonickom kontakte. Bol ním informovaný, že byt otvorili, ŽE V KUCHYNI SEDÍ MUŽ PREVALENÝ NAD STOLOM, je tam veľa krvi a že uniká plyn"... Ale hneď na str. 21 sa cituje záznam ohliadajúcej lekárky MUDr. Janky Oberučovej, kde sa doslovne hovorí:..."ŽE NEBOHÝ V ČASE OHLIADKY LEŽAL V KUCHYNI NA ZEMI"... Na str. 27 sa píše, že:..."Naviac treba uviesť, že po násilnom otvorení bytu Ing. Coufala, CSc. bolo dostatočným dôkazovým materiálom dokumentované, ŽE S MŔTVOLOU NEBOLO HÝBANÉ AŽ DO PRÍCHODU OHLIADAJÚCEJ LEKÁRKY MUDr. OBERUČOVEJ"...
           Pokiaľ máš Vážený čitateľ pocit hrôzy a hnusu, tak sa ti ani nečudujem. A to nie sme ešte ani v polovici nášho dokazovania pri usvedčovaní orgánov činných v trestnom konaní. Odcitujme si ďalšiu závažnú pasáž zo str. 23, že:..."Ohliadku miesta nálezu mŕtvoly vykonal vyšetrovateľ JUDr. Ondrej Kukuk ako člen výjazdovej skupiny Mestskej správy VB v Bratislave. Menovaný uviedol, ŽE TOTO ÚMRTIE BOLO JEDINÝM PRÍPADOM, ČO PO ŇOM MALA PREVZIAŤ VEC ŠtB. Z operačného strediska dostal vysielačkou pokyn ničoho sa nechytať, nič neotvárať, všetko nechať na svojom mieste, urobiť len vizuálnu ohliadku, zdokumentovať ju písomne a stopy zaistiť s tým, ŽE VEC PREVEZMÚ PRACOVNÍCI ŠtB"... Ako to ale potom dopadlo, sa môžeme dočítať na str. 26, kde sa doslovne hovorí, citujem:..."V tejto súvislosti treba konštatovať, že napriek tomu, že zaistenie uvedených stôp bolo poznamenané v zápisnici, V SPISOVOM MATERIÁLI SA NENACHÁDZA ZMIENKA O ICH VYHODNOTENÍ"... Pýtam sa, prečo? Veľmi zaujímavou pasážou v uznesení GP SR sú aj spochybňovania svedectiev niektorých svedkov, ktoré sa bagatelizujú ako laické. Priznáva sa im len to, kde sa už nedá vycúvať. Názorný príklad môžeme nájsť na str. 26, kde sa mimo iného píše:..."Obe svedkyne si však všimli také skutočnosti, ktoré nasvedčovali tomu, že po byte okrem nich, ešte niekto chodil.
           V priebehu vyšetrovania bolo zistené, že tieto pozorovania svedkýň boli pravdivé. Štátna bezpečnosť sa po smrti Ing. Coufala, CSc. z konšpiratívnych dôvodov rozhodla zahladiť stopy svedčiace o snahe získať ho k spolupráci. Ešte v ten istý deň, ako bola nájdená mŕtvola, VYKONALI VO VEČERNÝCH HODINÁCH TAJNÚ DOMOVÚ PREHLIADKU príslušníci ŠtB JUDr. ANTON OBRANEC, MILAN HAVLÍK a JUDr. JÁN TKÁČ"... Ako sa možno ďalej v uznesení dočítať, aj medzi vyšetrujúcimi orgánmi boli v tom čase slušní jedinci, ktorí neboli ochotní sa podriadiť k deformácii zákona. Tu možno ako svetlú výnimku zaradiť JUDr. ANTONA CICÁKA, v tom čase náčelníka Obvodnej správy ZNB Bratislava IV. Na str. 37 a 38 dotyčného uznesenia GP SR z r. 1991 sa doslovne píše, citujem:..."Napríklad bolo zistené, že v koncepte vyšetrovacieho spisu Obvodnej správy ZNB Bratislava IV bol založený pokyn náčelníka Obvodnej správy JUDr. Antona Cicáka, ktorý v prípade jeho splnenia by bol viedol k objasneniu viacerých tých skutočností, ktoré boli zistené až týmto vyšetrovaním, ALE POKYN ZOSTAL NESPLNENÝ. Bol adresovaný vtedajšiemu náčelníkovi oddelenia vyšetrovania VB Alojzovi Uhercovi, ktorý mal okrem iného prostredníctvom zástupcu náčelníka Obvodnej správy JUDr. Jaroslava Tomana zistiť pracovníkov I. Správy FMV, ktorí boli na mieste nálezu mŕtvoly"...
           Mám veľmi divný pocit z tohoto uznesenia, v ktorom sa často vyskytuje, že jeden argument odporuje druhému. Pri rozhodovaní či išlo o vraždu, alebo samovraždu, je nemysliteľné používať také výrazy, ako napr."s najväčšou pravdepodobnosťou", alebo "pravdepodobne", alebo niekoho usvedčiť a nevyvodiť z toho dôsledky.

Nezrovnalosti v pitevnom protokole

           V pitevnom protokole ohľadom nevyjasnenej smrti P. Coufala, ktorý 28. 3. 1981 vypracovali Prof. MUDr. Milan Kokavec, CSc. a MUDr. Jaroslav Sochor, ktorého podstatné časti sme zverejnili v siedmej časti tohoto seriálu, je mnoho rozporov.
           Obhliadky vykonáva vždy odborne erudovaný súdny lekár na mieste nálezu tela mŕtveho. Čo najpodrobnejšie popisuje a hodnotí situáciu na mieste, kde podľa možností sa vyjadrí o príčine smrti a niektorých okolnostiach aj v súvislosti s prostredím a predmetmi, kde sa mŕtvola nachádza. Takúto obhliadku vykonala aj MUDr. Jana Oberučová, odborný súdny lekár s dostatočnou praxou a skúsenosťami, o čom svedčí aj podrobný a objektívny záznam z ohliadky. Lekárka si všimla a zaznamenala viac podrobností na tele mŕtvoly čo do poranení, ako si všimli znalci v pitevni, kde mali na to lepšie podmienky.
           Je tu nápadný základný rozpor s inak profesionálne dôkladne napísaným pitevným protokolom - zápisnicou z vonkajšej aj vnútornej obhliadky znalcov Prof. MUDr. Milana Kokavca, CSc. a MUDr. Jaroslava Sochora, jeho asistenta.
           Znalci vôbec NEZAZNAMENALI ZODRETIE KOŽE NA CHRBÁTE, kde bola roztrhnutá aj košeľa, ako aj iné odreniny na koži hlavy a krku, KTORÉ PODROBNE POPÍSALA OBHLIADAJÚCA LEKÁRKA, dokonca v obočí otvorené krvácajúce poranenie. Určite po zhodnotení všetkých nálezov nebola presvedčená o púhej samovražde, nemohla vylúčiť zásah inej, resp. iných osôb a preto navrhla súdnu pitvu.
           MŔTVOLA P. COUFALA BOLA URČITE NA PITVU DOVEZENÁ OBLEČENÁ, AVŠAK OBHLIADKA ŠATSTVA NIE JE SÚČASŤOU ZÁPISNICE ZO SÚDNEJ PITVY, HOCI JE TO PRAVIDLOM V TAKÝCHTO PRÍPADOCH, LEBO Z OBHLIADKY ŠATSTVA MOŽNO TIEŽ SPOZNAŤ, ČI NEŠLO O ZÁPAS, ALEBO MANIPULÁCIU PRED SMRŤOU, RESP. PO SMRTI. Skrátka, obhliadka šatstva nie je uvedená. Bola znalcami vôbec urobená? Ak áno, prečo nie je zaznamenaná ako integrálna súčasť Zápisnice zo súdnej pitvy?
           Pri vonkajšej obhliadke nie sú spomenuté tie morfy, (zmeny) ktoré na tele našla obhliadajúca lekárka MUDr. Oberučová deň predtým. Nie je výslovne uvedené, že v oblasti vnútorných plôch ramien a podpazušia nevykazujú známky násilia (napr. podliatiny z pomliaždenín, ktoré by vznikli, AK INÁ OSOBA EŠTE ZAŽIVA DVÍHA, PRENÁŠA, skrátka manipuluje s telom a drží ho prstami rúk za ramená, popod pazuchy,) na čo si má súdny lekár dať zvlášť veľký pozor.
           Nie sú popísané podrobnejšie nechty, ani oblasť pod nechtami, nie je nikde zaznamenané, ČI BOLI ZABEZPEČENÉ VZORKY OBSAHU SPOD NECHTOV na ďalšie laboratórne vyšetrenia aj v súčinnosti s kriminalistami, v záujme vylúčenia alebo potvrdenia obrany, zápasu s inou osobou.
           Nárezy na koži prstov rúk by bolo možné hodnotiť aj ako zranenia, KTORÉ VZNIKLI PRI OBRANNÝCH POHYBOCH, manévroch rukami, ak sa obeť bráni pred útočníkom, ktorý útočí rezným nástrojom, pričom to nemusí byť len nôž, ale napr. aj žiletka. O tejto možnosti znalci vôvec neuvažovali??? Popisované hlboké a hlbšie, či menej hlbšie rezné poranenia lakťov a predlaktí obojstranne sú nápadne symetrické, pričom u praváka spravidla dominujú PORANENIA VĽAVO A OPAČNE. Nikdo sa nezaoberal aspon odhadom množstva krvi, ktorá mohla vytiecť z rezných poranení a ktorej krvné stopy boli prakticky síce v celom byte, okrem balkóna, ale to neznamená, že muselo ísť až o také straty krvi, ktoré by jednoznačne museli navodiť smrť vykrvácaním, resp. hemoragickým šokom. Ani v Zápisnici z pitvy, ani v posudku nie je zmienka o tom, že by bolo vykonané PODROBNÉ HISTOLOGICKÉ VYŠETRENIE výkrojkov z orgánov a tkanív, kde by bolo možné potvrdiť, preukázať práve také šokové zmeny, ktoré by svedčili pre hemoragický šok!
           Bolo síce vykonané vyšetrenie krvi na alkohol s negatívnym výsledkom. (len málokedy, aj to len abstinent pristupuje pri samovražednom konaní k svojmu činu po rozhodnutí úplne bez alkoholu). Naviac sa na mieste činu našli liekovky s Bellasponom a Diazepamom, liekmi tlmiacimi nervový systém. Avšak v posudku nie je ani len zmienka o chemicko-toxikologickom vyšetrení biologických tekutín (krv, moč) na skrínig liečiv a ich metabolitov, ktoré samé o sebe mohli byť dôležitým faktorom pri smrti. Bolo vôbec vykonané? Bol materiál na takéto vyšetrenia zabezpečený?
           Zistenie metanu v pľúcnych skliepkoch bolo vyšetrené vysoko špecializovanou metódou, ale tento samotný fakt pozitívneho výsledku ešte neznamená, ŽE IDE O SAMOVRAŽDU, lebo plyn nemusel pustiť ten, o kom je reč. NIET NIČ ĽAHŠIEHO PRE SKÚSENÝCH PROFESIONÁLOV ŠtB, ABY ZINSCENOVALI VŠETKO TAK, AKO MOŽNO ZISTIŤ ZO SPISOV A ZÁPISNÍC, ABY KONEČNÝ VERDIKT ZNALCOV ZNEL TAK, AKO JE TO V BODOCH 5-6 POSUDKU, PRIČOM MOŽNO POSUDOK HODNOTIŤ MINIMÁLNE AKO POVRCHNÝ a už vôbec nie podrobne a úplne, vyčerpávajúco vysvetľujúci všetky okolnosti smrti v danom konkrétnom prípade.
           Znalci sa dokonca vôbec nezaoberali zraňujúcimi predmetmi konkrétne, ako doličnými predmetmi v posudku, čo je ďalší ZÁVAŽNÝ NEDOSTATOK ICH POSUDKU. Ani dodatočne sa vyšetrovatelia znalcov, ba ani tak inokedy veľmi zvedavá prokuratúra nepýtali nič, žiadne dopočutia, doplnenie posudku. Všetko bolo tak jednoduché... samovražda a dosť. Na dokreslenie treba dodať, že už v 50-tich rokoch boli na Slovensku povestné temné praktiky Prof. HERMANA KRSEKA, z katedry Súdneho lekárstva v Bratislave, podľa ktorého boli po jeho smrti pomenované Súdnolekárske dni. Konali sa v bývalej ČSSR každý rok v máji. Išlo síce o odborné a vedecké stretnutia súdnych lekárov nielen z našej socialistickej republiky, ale aj zo susedných štátov z východného bloku. Pri zahájeniach boli vždy prítomní prominentní komunistickí funkcionári, lebo vtedajšia totalita si zakladala na loajálnosti súdnej medicíny. Povráva sa, že dlhé roky bol na týchto seminároch pravidelným hosťom a neskôr vraj aj patrónom jeden z najkomunistickejších, úlisne ukovaný a v každom režime slúžiť pripravený súdruh akademik MILAN ČIČ, toho času predseda Ústavného súdu SR.
           Taktiež som si zisťoval, aké boli ďalšie osudy tých, ktorí v roku 1981 vypracovali tak rozpoluplnú súdnu pitvu ohľadom P. Coufala. Profesor Milan Kokavec je už takmer v dôchodku a jeho bývalý asistent MUDr. Jaroslav Sochor po absolvovaní CSc. bol nomenklatúrny káder, pripravovaný na post vedúceho ústavu po prof. M. Kokavcovi. Avšak po havlonežnom podvode v novembri 1989 dal údajne prednosť dealerskej činnosti so zahraničnými firmami.

Nie je kňaz, ako kňaz

          Ako som už naznačil v prvej časti tohoto seriálu, jedná sa o kauzu, ktorá je nielen háklivá, lebo zasahuje do sfér, ktoré musia ostať navždy utajené, ale všetko nasvedčuje aj tomu, že kvôli tejto téme sa siaha na ľudský život.
          Dopátrať pravdy sa snažil bývalý člen františkánskej rehole a neskôr redaktor slovenského denníka "PRÁCA", MARCEL SAMUHEL, ktorý v apríli 1993 za záhadných okolností zmiznul na túre vo Vysokých Tatrách a doteraz je nezvestný. Tieto záhadné okolnosti budú námetom pre ďalší seriál, ktorý bude mať názov:"MATKIN ŽIAĽ A HYENIZMUS MOCNÝCH". Osobitné poďakovanie chcem vysloviť otcovi FRANTIŠKOVI LÍZNOVI z Brna, páterovi jezuitského rádu, ktorý s ďalšími slušnými kňazmi, kresťanmi a veriacimi sa už vyše desať rokov snažia odhaliť tajomstvo tohoto strašného zločinu. Títo statoční služobníci Boží na rozdiel od cirkevných agentov ŠtB, ktorí pokrytecky tvrdia, že táto kauza je záležitosťou Božieho súdu, si na rozdiel od nich myslia, že vrahovia by mali byť potrestaní aj podľa pozemského zákona a súdu.
           Som zdesený a šokovaný, že tí, čo sa na Slovensku hrajú na kresťansko-cirkevné veličiny, či už sa jedná o JUDr. Jána Čarnogurského, Františka Mikloška, kardinála Korca, arcibiskupa Sokola a ďalších, tí všetci zbabelo mlčia. Dobre viem, že z titulu svojich politických a cirkevných funkcií by mohli dokázať veľa. No ich dvojtvárnosť a farizejstvo im to nedovolí.
          Zároveň chcem verejne upozorniť, že tieto otrasné skutočnosti mohli byť publikované aj zásluhou osobnej statočnosti a charakteru nášho šéfredaktora Petra Cibulku. Neverím, že by sa v ČR a SR našli noviny, alebo iný šéfredaktor, ktoré, alebo ktorí by boli dali taký podrobný a vyčerpávajucí priestor tejto kauze, ako NN.
          Na rozdiel od Václava Havla, ktorý sa po novembri 1989 tak dojemne zaujímal o problémy súdruha Kapka, v tomto prípade nehnul ani prstom, hoci bol o to požiadaný. Ako vidieť, aj humanizmus, pravda a láska k blížnemu majú veľa podôb. Preto si myslím, že niekedy aj drsnejšia pravda dokáže viac, ako falošne predstierajúce životné hodnoty.

          V predchádzajúcich častiach sme predložili dosť závažných argumentov, ktoré by mali príslušné orgány v ČR viesť k tomu, aby si od slovenskej justície vyžiadali kompletnú dokumentáciu ohľadom záhadnej smrti českého občana Přemysla Coufala v Bratislave.
          V priebehu písania tejto záverečnej časti seriálu sa nám podarilo získať ďalšie veľmi závažné informácie, ktoré chcem prezentovať čitateľom NN. Dnes už môžem v uznesení GP SR z 28. 6. 1991 považovať za jednu z najdôležitejších, pasáž na str. 5 a 6.
          Citujem:..."V tejto súvislosti svedok Jozef Marášek, ktorý sa rovnako ako Ing. Coufal, CSc. zaujímal o život v cirkvi v zahraničí, uviedol, že sa mu menovaný pred odchodom na poslednú zahraničnú cestu zdôveril s tým, ŽE NA POŽIADANIE VATIKÁNU MÁ VYPRACOVAŤ SPRÁVU O SITUÁCII V CIRKVI U NÁS." (Myslí sa tým slovenská časť bývalej ČSSR, pozn. V.P.) Z informácii, ktoré sa mi podarilo získať, sa dá usudzovať, že správy, ktoré P. Coufal pripravil pre Vatikán, boli dve. Jedna z nich bola fingovaná, ktorá mala vyhovovať klérofašistickým a nacionalistickým kruhom v slovenskej podzemnej cirkvi. Tieto kruhy mali totiž aj vo Vatikáne svojich tútorov.
          Druhá správa, ktorá veľmi pravdivo mapovala vtedajší obraz, bola však veľmi nepriaznivá hlavne pre dotyčné kruhy, lebo P. Coufal v nej mimo iného písal aj o agentoch ŠtB z radov podzemnej cirkvi. Samozrejme, aj pre určité kruhy ŠtB táto správa bola pohromou, lebo hrozilo odhalenie jej agentov. Všetko nasvedčuje tomu, že ŠtB sa musela dozvedieť aj o tejto druhej správe P. Coufala, no nebola si istá, či sa mu ju podarilo odoslať. Podľa informácii, ktoré sa mi podarilo získať, sa P. Coufalovi túto správu odoslať podarilo.
          Ďalej sa mi podarilo zistiť, že bol tiež informovaný, že je vo vážnom nebezpečí a bol pripravený jeho ilegálny prechod do Polska. V dňoch 21. až 22. 2. 1981 keď bol poslednýkrát na návšteve u svojich rodičov, už sa nemal vracať do Bratislavy. Mal vytočiť dohovorené číslo telefónu a jeho cesta by sa bola realizovala.
          Čo ho viedlo k návratu do Bratislavy, sa nám zatiaľ zistiť nepodarilo, no ja osobne verím, že sa k tomu dopracujeme. To, že si bol vedomý, v akom je nebezpečenstve, dokazuje aj svedectvo Pavly Klíčovej, s ktorou cestoval naposledy k svojim rodičom a späť. Menovaná uviedla, že jej P. Coufal pri rozlúčke v mestskej hromadnej doprave v Bratislave doslovne povedal, citujem: "TU MI IDE O ŽIVOT."
          Veľmi zaujímavo tiež vyznieva, ako trávili svoj čas príslušníci ŠtB Miloš Dospiva a JUDr. Obranec v čase, kedy P. Coufal už nebol medzi živými a ktorí ho vlastne lámali k spolupráci, ktorú on odmietal. Tí na str. 25, Uznesenia GP SR z 28. 6. 1991 uviedli, že "mali s Ing. Coufalom dohodnuté stretnutie dňa 25. februára 1981, na ktoré sa nedostavil. Volali mu do zamestnania. Keď im bolo oznámené, že sa v práci nenachádza, zašli k nemu po pracovnej dobe na byt. Keďže im nikto neotváral, dohodli sa, že ráno JUDr. Obranec zatelefonuje opätovne do zamestnania a svedok Dospiva zájde na jeho byt a keď ho nenájdu, odcestuje späť do Prahy". Trochu zvláštne počínanie, priam nesmelé, na pracovníkov ŠtB. Čo si o tom myslíš vážený čitateľ? Pritom mám hodnoverne zistené, že Miloš Dospiva prišiel rady ŠtB posilniť už pred rokom 1948!!!
          Ako dôkaz uvediem obsah Protokolu, ktorý bol spísaný 29. 5. 1948 pobočkou Oblastnej úradovne ŠtB v Zlíně. Tu je zaznamenané, ako strážmajstri Miloš DOSPIVA a Vlastimil DANĚK, ako vtedajšie zdravé jadro ŠtB vykonali domovú prehliadku u pána Jozefa VÁVRU, v Lhote u Malenovic, č. 506, za účelom pátrania po protištátnych materiáloch. Ako dôvod k prehliadke bolo uvedené podozrenie, citujem: "za účelom súdneho vyšetrovania podľa § 65 a služobných inštrukcií". Z výsledku prehliadky sa môžeme dočítať, že bol zabavený vojenský ďalekohľad Dinstglas 6x30, čís. 314294, značky H/6400 a rôzne tiskoviny a písomnosti, majúce vzťah k partizánskej brigáde Jana Žižku z Trocnova. Ako svedok bol prítomný miestopredseda Národného výboru František JANOTA.
           Ako vidieť, Miloš Dospiva musel byť dostatočne tvrdý k tzv. triednym nepriateľom, keď to stačil dotiahnúť až k I. Správe FMV v Prahe, ktorá bola elitou tých najkovanejších eštebákov. POCHYBUJEM, ŽE BY VOČI P. COUFALOVI BOL POUŽÍVAL NEJAKÉ DOJEMNÉ, ALEBO NEDAJBOŽE OTCOVSKÉ METÓDY PRESVEDČOVANIA.
          Všetko nasvedčuje tomu, že agenti ŠtB z radov podzemnej cirkvi museli P. Coufala udať príslušníkom ŠtB. Nakoniec aj v Uznesení GP SR z 28. 6. 1991 sa na str. č. 8 hovorí, že: "Prípad Ing. Coufala, CSc. rozpracovávali príslušníci ŠtB Miloš Dospiva, krycím menom Kotva, referent 31. odboru I. Správy FMV v Prahe a JUDr. Anton Obranec, referent Oblastného odboru I. Správy FMV v Bratislave.
Obaja menovaní zhodne vypovedali, že Ing. Coufala, CSc. začali rozpracovávať v roku 1980 NA ZÁKLADE OBDRŽANÉHO POZNATKU O JEHO NELEGÁLNEJ ČINNOSTI V CIRKVI A ÚZKYCH KONTAKTOCH S CIRKEVNÝMI PREDSTAVITEĽMI V ZAHRANIČÍ". V záujme pravdy pri objasnení tejto kauzy bude nezbytne nutné toto zistiť a s patričným dôrazom sa opýtať GP SR, prečo o toto nejavili pri vyšetrovaní záujem. Pritom sa jednalo o jeden z kľúčových momentov, ktorý mohol veľa napovedať.
          V tomto 9-dielnom pokračovaní sme predložili dostatok kvalifikovaných dôkazov, ktoré by mali dať podnet na nové obnovenie tejto kauzy. Samozrejme, bude nanajvýš nutné, aby noví vyšetrovatelia boli nielen odborníci na svojom mieste, ale aby to boli tiež ľudia, nezaťažení komunistickou minulosťou.
          Ako sa zachová česká strana? (podnadpis) Keďže sa jedná o občana ČR, ktorý zatiaľ neobjasnenou smrťou zahynul na Slovensku, je morálnou, občianskou a zákonnou povinnosťou dotyčnej vlády, parlamentu, orgánov činných v trestnom konaní a samozrejme aj tzv. humanistu a hľadača pravdy Václava Havla, absolvovať túto zaťažkávajúcu skúšku. V ČR platí zákon O PROTIPRÁVNOSTI KOMUNISTICKÉHO REŽIMU, cez ktorý môžu ich orgány naplniť realizáciu pravdy a zákona. Rozhodujúcu úlohu by tu mala zohrať nielen cirkevná hierarchia, ale aj radoví kňazi a veriaci občania. Nie je predsa mysliteľné, aby sme sa riadili myšlienkami niektorých nehodných kňazov, ktorí tvrdia, že táto kauza je vecou Božieho súdu. Ja na rozdiel od ních si myslím, že pokiaľ vrahovia prídu pred Boží súd, tak by mali byť postavení aj pred súd pozemský.
          Preto si budem považovať za svoju povinnosť, že po skončení tejto záverečnej časti budem adresovať otvorené dopisy nielen čelným predstaviteľom vlád a parlamentov ČR a SR, ale aj justičným orgánom a cirkevným predstaviteľom týchto republík. Za naše noviny a svoju osobu môžem sľúbiť, že pokiaľ bude snaha niektorých inštitúcii túto kauzu bagatelizovať, alebo zahrať do autu, tak to nebudú mať jednoduché.
          Nedovolím, aby sa opakovala situácia z roku 1992, keď som na II. Medzinárodnej konferencii o zločinoch komunizmu v Prahe obžaloval akademika Milana Čiča z podpory, propagácie a schvaľovania zločineckých komunistických zákonov č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb, ešte v roku 1972, hoci vedel, že podľa nich bola obesená aj MILADA HORÁKOVÁ. Hoci český rozhlas a oznamovacie prostriedky dali tomu primeranú publicitu, politici typu HAVLA, KLAUSA A UHDEHO, nemali ani toľko cti, aby tohoto politického "prostitúta" morálne odsúdili, (vtedy bol podpredseda vlády ČSFR), ale sa "postavili" na stranu komunisticko-eštebáckeho zločinu.

Koniec

Vladimír PAVLÍK

DODATOK: PROSÍM VŠETKÝCH, KTORÍ O TEJTO KAUZE NIEČO VEDIA, ABY NEMLČALI. MLČANÍM A ZBABELOSŤOU NAHRÁVATE VRAHOM.