Ján Korpáš, Vila
Ilona 40/V, 062 01 Starý Smokovec
Ministerstvo
Spravodlivosti
Slovenskej
republiky
Župné nám. 13
813 11 Bratislava
Poprad 14.9..07
Vec:
Žiadosť o preskúmanie
rozhodnutia Ústavu pamäti národa č.
DR/2006/00450 zo
dňa 13.8.07
v zmysle zákona NR SR 219/2006 podľa § 11 ods. 7.
V zmysle zákona 219/2006 NR SR zo dňa
16. marca 2006 o protikomunistickom odboji, § 11 ods. 7. predkladám
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Ústavu pamäti národa (ďalej
ÚPN)zo dňa 13.3.2007 v náväznosti na vopred prejudikované zamietnutie žiadosti
zo dňa 10.8.2007, ktorým mi ÚPN
n
e p r i z n a l
postavenie účastníka protikomunistického odboja podľa § 5 a § 6 z dôvodu prekážky podľa § 9 písm. c zákona č. 219/2006 Z.z.
a následne z toho vyplývajúce aj priznanie preukazu vojnového
veterána, čím by som mal ako zdravotne ťažko postihnutý nárok na primeranú
zdravotnú starostlivosť.
Uvedený
postup, aký predchádzal samotnému rozhodnutiu, kedy de fakto predseda správnej
rady rozhodol už 3 dní pred zasadaním komisie, vyvoláva pochybnosti a
spochybňuje samotný zákon
o protikomunistickom odboji.
ÚPN sa žiadosťou zaoberal povrchne,
zjavne nedostatočne a ako násilne odvlečeného do býv. ZSSR, kde som bol
v najhorších podmienkach vyše osem rokov, ma rozhodnutím č. DR/2006/00450 zo dňa 13.8.2007 zaradil medzi kolaborantov a spolupracovníkov ŠtB, ako nepriamo
vyplýva zo znenia § 9 písm. c. uvedeného zákona. Dôvodom preto má byť záznam
v registroch ŠtB nachádzajúcich sa v archíve ÚPN, http://www.upn.gov.sk/regpro/,
v ktorých je uvedený záznam Jan (s krátkym a) Korpáš, bez uvedenia
dátumu narodenia, bez uvedenia kategórie spolupráce, krycie meno „Filipi,
číslo zväzku 2297 založeného dňa 2.2.1957 a ukončeného dňa 3.5.1968. Tento
záznam vznikol s nátlakovými akciami ŠtB, ku ktorým opakovane dochádzalo
po mojom návrate zo ZSSR v roku 1953. Z dôvodu braneckej povinnosti,
kedy som tesne pred koncom 2. sv. vojny ako 19. ročný v januári.1945 musel
narukovať do Slovenskej armády a krátkodobo bol na kurze v Sekuliach,
ma ŠtB sústavne dlhodobo psychicky zastrašovala a v konečnom dôsledku
pod nátlakom donútila k podpisu prázdneho listu papiera, pričom som ani
nevedel čo po mne chcú. Vyhrážali sa mi, že prídem o zamestnanie
a strechu nad hlavou. Nikdy som nikoho neudal a pri vynútených
rozhovoroch s príslušníkmi ŠtB som uvádzal len nepodstatné
a všeobecné informácie, ktoré nemali žiadnu informatívnu hodnotu. Koncom
60. tých rokov keď ŠTB došlo, že som pre nich nevyužiteľný a nič podstatné som im nikdy nepovedal
a za údajnú službu v Slovenskej armáde som bol plne rehabilitovaný
rozhodnutím č. 2N-030269 Najvyššieho súdu ZSSR, tento nátlak prestal
a dali mi pokoj. Dôkazom toho, že sa v skutočnosti o žiadnu
aktívnu spoluprácu nejednalo je aj môj zarazený postup, kedy som bol 27 rokov
sprievodcom a napriek 3x absolvovanému kurzu mi nedovolili postúpiť na
vlakvedúceho. Až v súvislosti so rozhodnutím ÚPN zo dňa 13.8.2007 som sa
dozvedel, že som bol evidovaný ako tajný spolupracovník registrovaný
v evidencii ÚPN.
2
Hoci je tento
záznam sporný a zdôrazňujem, že samotný ÚPN uvádza
spolupracovníkov-agentov zvýraznením červenou farbou, čo v danom prípade
nie je, tvrdím, že tento záznam nemôže
byť preto hodnoverným podkladom pre prekážku podľa § 9. písm. c zákona č.
219/2006 Z.z.
ÚPN vo
svojom rozhodnutí neuviedol dôvod prečo sa nemohlo v danom prípade použiť
ustanovenie § 11 ods. 6, podľa ktorého v odôvodnených prípadoch môže ÚPN
vydať preukaz podľa odseku 3 aj ak jestvuje prekážka podľa § 9. V mojom prípade uvádzam, že mám najmä
následkom pobytu v Gulagu dlhodobo podlomené zdravie a som po
mozgovej príhode. Postupom ÚPN mi znemožnili získať prístup k primeranej
zdravotnej starostlivosti a kúpeľnej liečbe aká prináleží držiteľom
preukazov vojnového veterána a paradoxne aj bývalým dozorcom z čias
totality. Preto postup ÚPN považujem za nespravodlivý a neprimeraný.
Tvrdím, že ÚPN rozhodol len na základe tendenčne zjavne
jednostranne všeobecného posúdenia, pričom paušálne za spolupracovníka ŠtB
považuje každého, kto bol ŠtB z rôznych dôvodov registrovaný vo zväzkoch.
ÚPN nepreveruje okolnosti za akých došlo k vzniku záznamu o tzv.
spolupráci a už vôbec neberie do úvahy reálne následky a ujmu aká
bola spôsobená tohto vynucovanou a spornou spoluprácou. V konečnom
dôsledku vychádza s tendenčne upravených záznamov ŠtB, ktorých
hodnovernosť a hodnota je sporná. Preto žiadam aby Ministerstvo spravodlivosti
z ÚPN vyžiadalo a preskúmalo celý spis číslo
zväzku 2297, ktorý bol na mňa ŠtB vedený od roku 1957 do roku 1968
a následne zhodnotili, či som skutočne poskytoval ŠtB operatívne
použiteľné informácie. Paradoxne sa v registroch ÚPN v kolónke
spolupracovníci uvádzajú aj preverované a nepriateľské osoby. Dodávam, že v čase od účinnosti zákona
1.6.2006 ÚPN dlhodobo nekonal na čo upozorňovalo aj Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov (SZČPV),
ktorého som členom v Sekcii násilne odvlečených a keď ÚPN po
prieťahoch konečne začal konať, postupoval paušálne bez objektívneho
a náležitého posudzovania jednotlivých prípadov.
Tvrdím, že zdôvodnenie použitia
ustanovenia § 9 písm. c, zákona č. 219/2006 Z.z. o protikomunistickom
odboji nie je v rozhodnutí ÚPN č. DR/2006/00450 dostatočne a riadne zdôvodnené. Toto rozhodnutie navyše zjavne poškodzuje moje dobré
meno, dobrú povesť a je preto aj v rozpore so zákonmi a Ústavou SR. Nesprávny a nespravodlivý postup ÚPN, kedy ma ako obeť stalinistických
represií deklasovali na kolaboranta, ma núti využiť všetky dostupné právne
prostriedky vrátane podanie žaloby na ochranu osobnosti.
Prílohy:
1. Rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti predsedom
Spr. Rady ÚPN zo dňa 10.8.2006
2. Rozhodnutie Komisie ÚPN č.
DR/2006/00415 zo dňa 20.8.2006
3. Záznam z registra ÚPN
Ján
Korpáš