Príhovor predsedu Svetového združenia bývalých československých politických väzňov

            Vážení hostia, milí priatelia, symbolickým poslaním dnešnej pietnej spomienky venovanej obetiam okupácie bývalého Československa 21. augusta 1968 je morálna povinnosť nepripustiť stratu našej národnej pamäte. Dovolil by som si citovať slová významných svetových osobností:

            Historik Arthur Schlesinger povedal: „Dejiny sú pre národ to isté ako pamäť pre jednotlivca. Jednotlivec zbavený pamäte je zmetený a stratený – nevie kde a kam ide. Tak je to i s národom, ktorému je odoprené poňatie jeho minulosti. Taký národ je potom neschopný riadne nakladať so svojou prítomnosťou a aj budúcnosťou.“ Thomas Jefferson už dávno zhrnul svoju múdrosť o národnej pamäti takto: „Ak národ očakáva, že môže byť neznalý svojej minulosti a pritom slobodný potom očakáva niečo, čo nikdy nebolo a nikdy nebude.“

            Chcem preto aspoň stručne pripomenúť všetkým, ktorí začínajú zabúdať, niektoré fakty predchádzajúce augustovým udalostiam v bývalom Československu. Od konca II. Svetovej vojny trvajúci mier bol vykúpený utrpením národov žijúcich za železnou oponou, kedy bola naša krajina po roku  1948 zapredaná nastupujúcou komunistickou vládou  stalinistickým imperialistom. Predzvesťou tejto historickej tragédie, bolo nezákonné a násilne odvlečenie tisícov našich občanov so súhlasom prezidenta Beneša po dohode so Stalinom do Gulagov. Mnohí z  ich príbuzných sú tu dnes prítomní. Nastolenie komunistických diktatúr vo východnej Európe pokračovalo expanziou do Ázie. V júni 1950 vodca čínskych komunistov Mao Ce-tung, po dohode so Stalinom začal útok proti Kórei. Stalinovi verní po jeho smrti začali politiku rozdelenia Vietnamu, ktorá si vyžiadala väčšie obete ako vojna v Kórei.

 Každá snaha a pokus zotročených národov získať aspoň najzákladnejšie občianske slobody a práva sa stala predmetom cynického výsmechu komunistického vedenia. Tak tomu bolo v roku 1953 vo Východnom Nemecku, Poľsku, či v  Maďarsku v roku 1956 a napokon aj v Československu v auguste 1968.  Bez slová vyhlásenia vojny, alebo púheho varovania, zákerne, v noci bola táto krajina vojensky prepadnutá vlastnými spojencami  piatich armád  Varšavského paktu a následne dlhodobo okupovaná. Sovietska okupácia nebola preto ničím iným než krutým pripomenutím toho čo sa stalo vo februári 1948.                                                              

Nemci si každoročne neustále pripomínajú hrozne zločiny nacistického režimu. Z bývalých nemeckých koncentračných táborov sa stali múzea krutosti a neľudskosti, dodnes sa konajú procesy s bývalými  vysokými predstaviteľmi nacizmu. Dodnes sú na celom svete príslušníkmi izraelského národa konané tryzmi za obete nacistickej genocídy. To všetko je výstraha pre zachovanie vernosti ideálom ľudskosti, inšpirovaných kresťanským duchovným dedičstvom európskych národov. Sovietska okupácia odhalila všetkým tým, ktorí do augusta 1968 verili lži o komunistickom raji na zemi, pravú tvár tohto režimu. 21 august je výstrahou celému slobodnému svetu, je nad slnko jasnejším dôkazom expanzívneho charakteru bývalého sovietskeho impéria.

            Dlhodobá kontinuita totalitných režimov a nekonečné omieľanie stokrát opakovanej lži zohralo svoju negatívnu úlohu. Najmä pôsobenie momentu zabudnutia prispelo k tomu, že nielen jednotlivci ale i celé národy si časom zvyknú aj na šibenicu. Tak tomu bolo aj počas 23 ročnej normalizácie v bývalom Československu.

 Dnes 17 rokov po novembri 1989 si môžeme slobodne  a bez obáv z perzekúcie pripomenúť augustové udalosti, ktoré dokázali, že národy vždy túžili po spravodlivom systéme s ľudskou tvárou bez diktátu politickej ideológie alebo finančnej oligarchie a práve naši občania v auguste 1968 sa dokázali za tieto idei zjednotiť a priniesť za ne obete. Nezabudnime preto na týchto minimálne siedmych usmrtených v Košiciach a desiatky ďalších z celého bývalého Československa. Nezabudnime ani na študentov ktorí sa na protest proti okupácii upálili, pretože ich odkaz je aj dnes aktuálny. 

Za uskutočnenie tejto pietnej spomienky vyslovujem úprimné  poďakovanie, pánovi primátorovi Mesta Košice Ing. Knapikovi,  magistrátu mesta Košice ako aj Vám všetkým za účasť na nej.   

Ďakujem Vám za pozornosť