Príhovor Dr. Bogdana  Wrzochalovského, Chargé ďAffaires ad interim Poľskej republiky

            Vážený pán podpredseda vlády pán profesor Čaplovič, Vážený pán predseda Svetového združenia bývalých československých politických väzňov, Vážený pán veľvyslanec Bulharskej republiky a kolegovia Vážený pán viceprimátor ,Vážení prítomní.

Som Chargé ďAffaires Poľskej republiky ale predovšetkým som poľský občan aj právnik a dúfam s kresťanskou inšpiráciou. Čím sú aj boli udalosti 68 roku v bývalom Československu pre mojich spoluobčanov pre mňa pre moju vlasť a štát Poľsko. V auguste 1968 mal som 14 rokov. Pán profesor hovoril, že bol študentom, ja som žiakom, nebol to generačný rozdiel. Uvedomujem si, to aj preto lebo moja zodpovednosť je menšia z hľadiska Poľska. V 68. už som sledoval verejné udalosti a bolo to  už pre mňa komplikované, že armády niekoľkých krajín zasiahli do Československa. Ešte v júli 1968 počas školských prázdnin v Krakove čítal som o útokoch jedinej strany na demokratický vývoj a verejné názory ktoré odmietala socialistická vláda.  Demokratický vývoj a udalosti pražskej jari boli veľmi znepokojujúce pre komunistickú vládu. Už 6.  februára 1968 počas stretnutia komunistickej strany V. Gomolka varoval Alexandra Dubčeka pred tým aké následky budú mať reformy ak bude pokračovať pražská jar. Tak ako Gomolka podporil princíp obmedzenej suverenity sovietskeho zväzu. Obával sa aj, že československé udalosti by mohli ovplyvniť situáciu v Poľsku 12 rokov po tom ako sa konal poľský október 1956 roku. Presviedčalo ho aj to, že v Poľsku hovorí len pražskej jari. Celé Poľsko čaká na poľského Dubčeka. Katolícka cirkev Poľska bola po skúsenostiach s výročím milénia 1966 od vzniku poľského štátu aj po udalostiach  v marci 1968 –protest študentov a poľských a židovských intelektuálov , vo veľmi zložitej situácii.  Postoj cirkvi, osobne kardinála Stefana Wiszinského bol z mravného hľadiska samozrejme jednoduchý a veľmi kritický voči zasahovaniu a intervencii. Ale z kultúrno-politického hľadiska bolo to viac komplikované. Skupina katolíckych poslancov sa obrátila na kardinála k riešeniu  postoja k udalostiam v roku 1968.  Preberali sa možné riešenia ako vyjadriť protest, či rezignovať s poslaneckých mandátov. Kardinál podporoval mravnú stránku veci ale vyzýval aj k zdržanlivosti. Áno k zdržanlivosti. Nie aby vznikla konfliktná situácia medzi nimi, poľskou armádou a opozičnou spoločnosťou. Emigračné kruhy demonštrovali e ako v 56. roku  v Londýne 24. augusta 1956. Významný poľský spisovateľ Jerzy Andrzejevsky napísal otvorený list  E. Goldstuckerovi,  predsedovi spolku československých spisovateľov vyjadril podporu poľských spisovateľov a zdôraznil duchovný stav poľských intelektuálov k tejto situácii. Treba spomenúť a priznať, Bohužiaľ , že stranícka a štátna propaganda čiastočne ovplyvnila poľských občanov. Takmer nikto neveril samozrejme tomu, že Československá vláda pozvala bratské armády, ale názory a propaganda straníckych činiteľov a novinárov prezentovali poľskú účasť ako potrebnú pre obmedzenie aktivít nemeckej spravodajskej služby v Československu.

Poliaci sa naozaj hanbili za to, že poľská armáda sa zúčastnila na tejto intervencii. Bezpečnostná služba mala spravodajské úlohy . Cítim sa veľmi zle že boli porušené všeobecné princípy a dohody. Tradičné poľské za vašu a našu slobodu v tom prípade neexistovalo. Žiadne známe vystúpenia proti okupačnému riešeniu  štátov Varšavskej zmluvy nedá sa porovnať s tým čo tragický urobil Richard Siwiec 8. 9. 1968. Počas zhromaždenia na najväčšom varšavskom štadióne podobne ako Ján Palach sa podpálil a jeho posledné slová boli, ľudia počúvajte to je hlas syna tohto národa, pre ktorého cudzia sloboda znamená veľmi veľa. Rozlúčkový list Richarda Šiwieca štátna bezpečnosť neodovzdala rodine. A jeho manželka prečítala ho až 20 rokov neskôr. Vznik poľskej Solidarity samozrejme ovplyvnil postoj k tejto veci a nastolil cestu Poľsko-Československej solidarity budúcnosti. A potom poľskí politici podobne ako pán veľvyslanec Bulharska , chcem tu pripomenúť názory politikov. Nie každý vie, že aj generál Jaruzelsky pre pána prezidenta Havla hovoril, že okupácia  bývalého Československa bola veľká politická a mravná chyba a pred dvoma už 82. ročný  zdôraznil, že to bolo kruté riešenie, Prepáčte, že som sa na tom zúčastnil ale v 68. roku som nemohol ináč. Bývalý prezident Alexander Kwasznievsky , čo už je moja generácia z roku 1954 pred rozhodujúcim samitom NATO v Prahe povedal, to že  samit sa koná v  krajine ktorá bola súčasťou Varšavskej zmluvy a prežila jej akciu v roku 1968  má to symbolický význam.

            Nech prispeje k zachovanie našej pamäti  a solidarite  dnešná spomienková akcia založená na hodnotách, ktorých súčasťou sú pravda a spravodlivosť.

Ďakujem pekne.