Príhovor podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča

Ctené dámy, vážení páni, vážení predstavitelia magistrátu, Vaše excelencie, honorabiliti, milí Košičania.

            39 rokov uplynulo od tvrdej, nekompromisnej okupácie Československej republiky, pošliapania ľudských práv, pošliapania medzinárodnej suverenity, pošliapania toho najpodstatnejšieho čo je potrebné pre rozvoj každej štátnosti.

            Bol som vtedy študentom na vysokej škole a ako každý mladý človek som veľmi citlivo vnímal vtedajšie udalosti. Mal som veľa známych priateľov, ktorí  i keď  ja som bol vtedy v Červenom kláštore na archeologickom výskume potom keď som sa vrátil do Bratislavy sa vytváral istým spôsobom vzdor voči tomu čo sa udialo pretože nám, našej generácii ten rok 1968 vytvoril istý priestor a možnosti, istú nádej. Ja viem, že je to dnes z hľadiska súčasnosti len dáky experiment ale pre tých ktorí sa rozhodli takto v zovretí komunistického bloku uskutočniť túto cestu to bolo aj kus odvahy a ľudí nielen okolo nich ale aj národa, národov ktoré tu žili a národnosti, ktoré túžili po slobode, ktorí túžili po tom aby mohli vycestovať do zahraničia, aby mohli slobodne študovať, aby sa mohli vzdelávať aj tí, ktorým to bolo v 50.- tých rokoch odopreté. Tým ktorí boli prenasledovaní a vo väzeniach dlhé roky sa tiež naskytla nádej, že sa budú môcť vrátiť do spoločenského života.

Tanky, zradná politika niektorých predstaviteľov komunistického režimu a iste aj ten pozývaci list. Ja pevne verím, že ten pozývaci  list bol napísaný, vytvoril podmienky pre to, že boli hrubo pošliapané najzákladnejšie práva Čechov a Slovákov a tu žijúcich národnosti. Chcem a túžim po tom aby o tejto historickej udalosti o obetiach nielen v Košiciach, tých siedmych ľudí, ktorí zahynuli strelami sovietskych okupantov ale aj aby sa o týchto veciach viacej písalo, hovorilo nielen vo verejno-právnych médiách ale aj na našich školách. Aby aj mladí ľudia, nové nastupujúce generácie nezabúdali čo tu bolo  a v istom predporozumení pochopili vtedajší vývoj a ich aktérov.

 Veľmi sa prihováram a osobne to chcem aj na tomto mieste pre tuto prítomnými divákmi a priateľmi vysloviť. Som za to aby 21. august 1968 sa stal pamätným dňom  Slovenskej republiky, nesporne si to zaslúži a vyviniem všetky kroky a moje sily preto aby sa tento deň v budúcom roku bol už pamätným dňom  i z toho dôvodu, že si budeme pripomínať 40. výročie 1968.  roku   a 40. výročie okupácie Československej republiky .

Ďakujem Vám za pozornosť a želám Vám všetkým veľa, veľa úspechov, zdravia, spokojnosti, radosti a viacej demokracie do každodenného života.

            Ďakujem Vám pekne.