Hlavná stránka
Pietne stretnutie pri "Pamätníku usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989" 8. júla 2006

Hra na demokraciu po slovensky - alebo ako si novinári na Slovensku predstavujú slobodu slova a vyvážené spravodajstvo


Tzv. "demokrati" na Slovensku veľmi rýchle zabudli na známy výrok z čias totality, ktorým sa často radi oháňali:
"Hlboko s Vami nesúhlasím ale budem robiť všetko preto aby ste mohli svoj názor slobodne hlásať".
Na pietnu spomienku pozvali politické strany, prišiel Kotleba - SME online
 

http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=2800706
Na pietnu spomienku pozvali politické strany, prišiel Kotleba

KEŽMAROK - Na pietnej spomienke venovanej ľuďom, ktorí zahynuli pri pokusoch o útek z komunistickej totality do zahraničia, ostali mnohí prítomní zarazení. Organizátor akcie, Svetové združenie bývalých československých politických väzňov, nechal vystúpiť bývalého vodcu zakázanej politickej strany Slovenská pospolitosť Mariána Kotlebu.

Elena Bačkorová zo združenia uviedla Kotlebu ako predstaviteľa Slovenskej pospolitosti. Jeho politickú stranu zakázal Najvyšší súd pre nezlučiteľnosť jej činnosti s ústavou. Pospolitosť teraz pôsobí ako občianske združenie.

"Čo tí tu robia? Je mi z toho zle a nevoľno. Cítim hnus, v akej krajine to žijeme?" opísal svoje pocity z prítomnosti zástupcov extrémnej pravice 25-ročný Kežmarčan Boris. "Ako členka diplomatického zboru nemôžem komentovať situáciu priamo. Poviem len, že to bolo pre nás prekvapenie," povedala Iwona Fronczyk z poľského veľvyslanectva. "Som demokrat. Aj keď s názormi spomínaného pána nesúhlasím, jeho prítomnosť rešpektujem," povedal zástupca politických väzňov z Česka, člen Amnesty International Ladislav Kustaj.

František Bednár, predseda združenia, ktoré podujatie organizovalo, tvrdí, že pozývali všetky politické strany. "Pozvanie prijal iba pán Kotleba za Slovenskú ľudovú stranu. Nechceli sme robiť selekciu, kto môže vystúpiť a kto nie, pretože nechceme byť ako komunisti." Kotlebu vraj požiadal, aby sa v prejave nevenoval svojej národnej agende a neprišiel v uniforme. "S jeho názormi na tieto veci nesúhlasím. Čo sa týka jeho postojov ku komunistickej ideológii, tam sa s ním dá súhlasiť," dodal.

Kežmarský pamätník, pri ktorom sa akcia konala, je venovaný Ondrejovi Brejkovi z Kežmarku a Milanovi Dlubačovi z Nižných Ružbách, ktorí boli usmrtení v roku 1980 pri pokuse utiecť do Rakúska. (toti)

[11. 7. 2006]

V Kežmarku sa dostalo priestoru pravicovým extrémistom

(toti)

Kežmarok - Na sobotnej pietnej spomienke venovanej ľuďom, ktorí zahynuli pri pokusoch o útek z komunistickej totality do zahraničia pri kežmarskom Pamätníku usmrtených na hraniciach ostali mnohí prítomní zarazení. Svetové združenie bývalých československých politických väzňov (SZ BČSPV) ako organizátor podujatia nechalo na ňom ako posledného vystúpiť s prejavom bývalého vodcu zakázanej politickej strany Slovenská pospolitosť Mariána Kotlebu.

Elena Bačkorová zo SZ BČSPV M. Kotlebu uviedla ako predstaviteľa Slovenskej pospolitosti. Táto najvyšším súdom zakázaná politická strana pre nezlučiteľnosť svojej činnosti s ústavou SR teraz pôsobí pod svojím starým názvom ako občianske združenie.

„Čo tí tu robia? Je mi z toho zle a nevoľno. Cítim hnus, v akej krajine to žijeme?," opísal svoje pocity z prítomnosti zástupcov extrémnej pravice 25-ročný Kežmarčan Boris. „Ako členka diplomatického zboru nemôžem nejako komentovať situáciu priamo. Poviem len, že to bolo pre nás prekvapenie," okomentovala vystúpenie M. Kotlebu Iwona Fronczyk z Poľského veľvyslanectva na Slovensku. Zástupca politických väzňov z Českej republiky a člen Amnesty International Ladislav Kustaj na margo posledného vystúpenia povedal, „Som demokrat. Aj keď s názormi spomínaného pána nesúhlasím, jeho prítomnosť rešpektujem."

Predseda SZ BČSPV František Bednár sa ku vystúpeniu M. Kotlebu vyjadril nasledovne: „Pozývali sme všetky politické strany, pozvanie prijal iba pán Kotleba za Slovenskú ľudovú stranu. Nechceli sme robiť selekciu, kto môže vystúpiť a kto nie, pretože nechceme byť ako komunisti." F. Bednár uviedol, že pána Kotlebu požiadal aby sa v prejave nevenoval svojej národnej agende a neprišiel v uniforme. "S jeho názormi na tieto veci nesúhlasím. Čo sa týka jeho postojov ku komunistickej ideológii, tam sa s ním dá súhlasiť," doplnil predseda SZ BČSPV Bednár.

Kežmarský pamätník je venovaný Ondrejovi Brejkovi z Kežmarku a Milanovi Dlubačovi z Nižných Ružbách, ktorí boli usmrtení v roku 1980 pri po kuse utiecť z Československa do Rakúska. Ich telesné pozostatky boli z Rakúska prevezené na kežmarský cintorín pred dvoma rokmi.


Poznámka Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov:
S poľutovaním konštatujeme, že v týchto článkoch nie je ani zmienka o vyrovnaní sa so zločinmi komunizmu, či neúčasti pozvaných zástupcov Ústavu pamäti národa, ktorého nebohý predseda pred dvoma rokmi pri odhalení pamätníka pred Bohom sľuboval, že budú zverejnené mená vrahov týchto dvoch obetí z roku 1980. Ak by boli tieto články skutočne vyvážené, tak okrem názoru 25. ročného Borisa by sa pre objektivitu spomenul názor aspoň jedného zo slovenských pamätníkov, ktorí komunizmus a aj fašizmus skutočne zažili. Hoci na pietnom stretnutí ich bolo niekoľko ich názor na účasť Mgr. Kotlebu absentoval. Žiaľ súčasný záujem slovenských médií o pripomínanie si zločinov komunizmu a ich obetí je okrajový a máme za to, že ak by sa na pietnom stretnutí nezúčastnil za SĽS Mgr. Kotleba a ako jediný z viacerých pozvaných nezúčastnil denník Korzár, denník SME by tomuto podujatiu nevenoval žiadnu pozornosť.
Nechceme robiť propagandu Mgr. Kotlebovi, ale s princípu je v skutočne demokratickej spoločnosti neprípustné perzekuovať ľudí za ich presvedčenie a vyslovenie názoru, navyše ak obraz vnútorného a ideologického nepriateľa vyrábajú tí istí ľudia, ktorí prisluhovali bývalému totalitnému komunistickému režimu. Perzekuovanie a väznenie za vyjadrenie názoru tu už pred 17. rokmi bolo. Máme za to, že na Slovensku pôsobia existujú aj skutočné hrozby oveľa závažnejšieho skrytého extrémizmu, ktoré priviedli spoločnosť tam kde sa v súčasnosti nachádza. Štát, ktorý sa nedokázal vyrovnať so zločinmi vlastnej minulosti a pripustil pokračovanie zločinov či už ekonomických alebo kriminálnych aj po prevrate v novembri 1989, nemá morálne právo odpútavať pozornosť od týchto zločinov vyrábaním nových nepriateľov len preto, lebo si skupina mladých ľudí nenašla vzor v konzumnej a zmanipulovanej pakultúre večne sa zabávajúcich či drogujúcich adolescentov, alebo dekadencii kultúry registrovaných partnerstiev, eutanázie a rozpadu tradičných kresťanských a rodinných hodnôt. Namiesto presadzovania kapitalizmu boľševickými metódami a represiou by sa kompetentní skôr mali seriózne zamyslieť nad príčinami protestu mladých ľudí, ktorí sú v podstate produktom tejto spoločnosti a v našej neblahej histórii počas ktorej tu vládla desaťročia totalitná ideológia, veľa pozitívnych vzorov naozaj nemali.