Pomoc politických väzňov občanom poškodených a okradnutých štátom povolenou činnosťou tzv. nebankových subjektov

SZČPV

Nedávno zverejnené oficiálne stanovisko skupiny slovenských právnikov na čele s JUDr. Pavlom Hagyarim o podaní žaloby proti Slovenskej republike za spoluúčasť na spôsobení škody desaťtisícom slovenských občanov,len potvrdilo to čo bolo politickým väzňom už dávno známe. Štátny banditizmus sa na Slovensku nezastavil, po vytunelovaní a rozkradnutí podnikov, ani pred okradnutím vlastných občanov o neraz celoživotné úspory. O tom čo to v dnešnej ekonomickej situácii "komunistického kapitalizmu" znamená, svedčí množstvo ľudských tragédii, samovrážd a rozvrátených rodín. Politici a značná časť zmanipulovanej verejnosti je otrlá už do takej miery, že nimi nepohne ani upálenie sa jedného z nešťastných klientov pred filiálkou jedného z nebankových subjektov. Zatiaľ čo v ČR bola činnosť týchto novodobých banditov v bielych golieroch včas zastavená a okradnutí občania boli aspoň čiastočne odškodnení paralmentom priajatým zákonom, na Slovensku vláda nepriznajúc si žiadnú zodpovednosť za nečinnosť jej kontrolných mechanizmov, rozoštvala verejnosť na poškodených a nepoškodených- ktorí to budú musieť zaplatiť zo svojich daní. Paradoxne jej ale nevadilo, že práve aj poškodení občania musia zo svojich daní zaplatiť desiatky miliárd za tzv. ozdravenie bankového sektoru. Vrcholom štátneho cynizmu je, ako to dnes už právne zdôvodňujú renomovaní právnici, že štát zdaňoval roky príjmi pochádzajúce z trestnej činnosti, ktorú dnes právne stíha.Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov preto veľmi citlivo vníma každé porušovanie ľudských práv, z tohoto dôvodu poskytlo právnu pomoc Združeniu poškodených občanov prípravou sťažnosti odoslanej Európskému súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.



Sťažnosť skupiny poškodených občanov na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu

Jún 2003


Au Greffier de la
Cour européenne des Droits de l'Homme
Conseil de l'Europe
F-67075 STRASBOURG CEDEX

strana č.- 3 -
POPIS SKUTOČNOSTÍ

Skupina občanov zastúpených Dr. Milanom Kolenom, podáva Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu sťažnosť proti Slovenskej republike, zastúpenej vládou SR a jej kompetentných inštitúcii: Úradu finančnej polície, Generálnej prokuratúre SR, Ministerstvu financií Slovenskej republiky, Úradu pre finančný trh, Ústrednému daňovému riaditeľstvu a Úradu pre kontrolu reklamy vo verejnoprávnych médiách za spôsobenie škody uvedeným občanom Slovenskej republiky, nesprávnym úradným postupom týchto inštitúcii, čím bolo porušené právo na ochranu majetku, zaručované dohovorom, nesprávnym úradným postupom štátnych orgánov a ich spoluúčasťou na spôsobení škody uvedeným občanom, ktorí prišli o svoje úspory krachom nebankových finančných subjektov.

Týmto postupom bola porušená aj samotná ústava SR článok 46 ods.3 o povinnosti náhrady spôsobenej škody, ku ktorej došlo nesprávnym úradným postupom a súčasne aj dohovor o dodržiavaní základných ľudských práv a slobôd. Viaceré žiadosti aby vláda SR aby prevzala na seba aspoň časť zodpovednosti a tak ako vláda Českej republiky prijala zákon na jednorázové odškodnenie poškodených občanov čo vláda SR. odmieta a naopak cynicky vyhlásila, že občanov neodškodní z toho dôvodu aby boli v budúcnosti opatrnejší s nakladaním so svojimi financiami. Za tejto situácie a právneho stavu aký je v SR. je štandartný postup, teda podanie žaloby prvostupňovému súd vopred odsúdený k neúspechu, znamenajúci dlhoročné prieťahy a navyše nemorálny z dôvodu vymáhania súdnych poplatkov od občanov ktorí boli okradnutí s pričinením vlastného štátu. Ústavnému súdu Slovenskej republiky, sme preto priamo predložili sťažnosť pre porušenie ústavy so žiadosťou o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a s požiadavkou aby bolo vyhlásenie vlády SR označené ako protiústavné. Naša sťažnosť bola vo všetkých bodoch zamietnutá ako zjavne neopodstatnená , pričom ten istý Ústavný súd iným senátom, sťažnosť v rovnakej veci, podanú občianskym združením, zamietol z dôvodu Bb nedostatku právomoci Ústavného súdu SR., čím sa len potvrdila kontraverznosť uvedeného článku 46. ods.3 a jeho formálne deklaratívny účel a ľubovoľný právny výklad.
Napriek viacerým varovaniam a to aj Slovenskou informačnou službou (SIS) v roku 1999, vláda neurobila prakticky žiadne účinné opatrenia na zastavenie okrádania vlastných občanov a naopak sama sa na tomto okrádaní začala svojou nečinnosťou a pasivitou podieľať. Štátom povolená činnosť a udelenie licencii na podnikanie a tiež obchodovanie s cennými papiermi tzv. nebankovým podnikateľským subjektom na území Slovenskej republiky bolo od samého začiatku finančným podvodom veľkého rozsahu. Tento organizovaný finančný podvod postihol vrátane rodinných príslušníkov takmer pätinu občanov SR so spôsobenou škodou väčšou ako 25 miliárd Sk. ako dokazuje komplexná informácia vlády SR predložená NR SR č. 8/2002 Napriek viacerým krachom týchto subjektov už v roku 1995 a začatému trestnému stíhaniu napr. spoločnosti MCS Marketing and Consulting Services, s.r.o. Trnava a neskôr aj iných, vláda SR a jej príslušné exekutívne orgány nekonali a pripustili podvodné konanie ďalších novovznikajúcich nebankových subjektov, ako BMG Invest, Horizont Slovakia, a AGW, a pokračovanie činnosti spoločnosti Drukos a BDV-Družstvo, ktoré občanom SR spôsobili ešte väčšiu škodu. Riadne sa nekonalo vo veci viacerých podnetoch o podozrení z trestnej činnosti a nezákonnosti týchto subjektov. Jeden bol podaný v roku 2001 priamo bývalou ministerkou financií SR. ako potvrdzujeme v prílohe v článku "Kto pripravil scenár kauzy nebankových inštitúcií"? zo dňa 2.3.2003. Rovnako boli ignorované vládou SR varovania a signály Slovenskej informačnej služby(SIS) v roku 1999, teda v období kedy došlo k najväčšiemu rozmachu nebankových subjektov po krachu viacerých bánk na Slovensku. Spôsobená škoda by v roku 1999 predstavovala iba 5 mld. Sk. Najmä v dôsledku štátom nekontrolovanej masívnej mediálnej reklamnej kampane aj vo verejnoprávnych médiách došlo k najväčším vkladom občanov do týchto subjektov. Štát sa tým to nepriamo podieľal na organizovaní rozsiahlej trestnej činnosti, ktorú sám legalizoval a zdaňoval 25% daňami, čím sa de fakto dopúšťal trestného činu bezdôvodného obohacovania.
Ako potvrdil aj Prezident SR Rudolf Schuster v správe o stave republiky v NR SR dňa 28.6.2002, štátne orgány SR sa nedokázali poučiť ani zo skúsenosti zo zahraničia, napríklad od Českej republiky, kde sa s podobným problémom dokázali rázne vysporiadať v súlade s platnými zákonmi a listinou základných ľudských práv a slobôd a kde bola spôsobená škoda aspoň čiastočne nahradená prijatou zákonnou normou o čiastočnom odškodnení občanov do výšky 400 000 Čk. Obdobný zákon predložený NR SR skupinou poslancov dňa 26.4.2002 bol Národnou radou SR zamietnutý.
Slovenskú vládu k nasledovaniu tohoto humánneho a právne spravodlivého kroku českej vlády neprinútilo ani upálenia sa zúfalého občana, ktorý prišiel o celoživotné úspory, pred pobočkou nebankového subjektu v Piešťanoch a ani doposiaľ spáchané samovraždy desiatich klientov, kolapsy v rodinách sociálne na pomoc odkázaných občanov vrátane dôchodcov. Najmä títo boli totiž odkázaní na to, aby si úrokmi prilepšovali k najnižším dôchodkom v postkomunistickej Európe za aké sú považované slovenské dôchodky ako aj mzdy občanov v porovnaní so susednými štátmi. Prezident Rudolf Schuster sa vyslovil za prijatie zákona o čiastočnom odškodnení aj na stretnutí s veriteľmi dňa 17.3.2003 ako potvrdzujeme v prílohe.
Vyhlásenie Podpredsedu vlády pre ekonomiku, o tom, že vláda nenesie žiadnu zodpovednosť za vzniknutú situáciu a neodškodní poškodených občanov ani z časti, je porušením ústavného práva každého občana na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
Pričom treba zdôrazniť, že ak nebankové subjekty podnikali protiprávne, ich predstavitelia sa dopúšťali trestného činu podvodu, príjmy z trestnej činnosti boli štátom zdaňované vo výške minimálne niekoľkých miliárd Sk., dopúšťa sa vláda týmto postupom ďalšej trestnej činnosti napr. aj bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a násl. Občianskeho. zákonníka. Daňové úrady SR ako potvrdzujeme v prílohe si vymáhali platenie dane z úrokov skrachovaných nebankových subjektov pod hrozbou opakovaných miliónových pokút bez ohľadu na skutočnosť, že poškodení často dôchodcovia žijú v dôsledku tohto postupu v stave núdze a na hranici chudoby. Paradoxne pokuta za nepriznanie majetkového priznania pre ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a štátnych zamestnancov je 2000 Sk.
Uvedené vyhlásenie už len z týchto dôvodov nemá obdobu v dejinách právneho štátu a je preto nemorálne a protiústavne.
Za nesprávny úradný postup možno nesporne označiť aj súčasný postup vlády SR, ktorá vyhlásením konkurzov sa chce zbaviť svojej zodpovednosti a odpútať pozornosť poškodených. Občianske združenia poškodených občanov, disponujú dôkazmi o tom, že prominenti si svoje vklady mohli vyberať ešte aj po krachu nebankových subjektov. Napriek viacerým upozorneniam poškodených občanov, že aj počas tzv. konkurzov dochádza k nelegálnemu rozpredaju a rozkrádaniu majetku skrachovaných subjektov, nedošlo zo strany štátu k žiadnej náprave. Existuje podozrenie, že tu vzniká priestor na ďalšiu korupciu. Šanca, že občania dostanú späť peniaze po zdĺhavých a pochybných konkurzoch je minimálna. Navyše je porušované ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivé súdne konanie pred nezávislým a nestranným súdom bez zbytočných prieťahov. Podľa oficiálneho vyjadrenia jedného zo správcov správcu konkurznej podstaty, konkurzy budú trvať 6-až 8 rokov. Existuje už viacero dôkazov o netransparentom výpredaji majetku za vopred dohodnuté a podhodnotené ceny vopred určeným záujemcom ako potvrdzuje viacero medializovaných prípadov. Šokujúci je rozhovor bývalého šéfa nebankového subjektu Drukos zverejnený v článku s názvom "Mojžiš obviňuje" v č. 10. z roku 2003 v týždenníku Plus 7 dní o praktikách súčasného podpredsedu NR SR a predsedu vládnej strany ANO Pavla Ruska voči nebankovým subjektom a jeho celkový postoj k občanom.
Stanovisko finančnej skupiny All Finance Services, a.s., ktoré pripájame v prílohe jednoznačne právne formuluje, že v prípade nebankových subjektov bol porušený zákona a jednalo sa o neoprávnené podnikanie podľa § 118 Tr.zák. Subjekty vykonávali bez udelenia licencie bankovú činnosť v rozpore so zákonom č. 21/1992 Zb o bankách.

strana č.- 4 -
POPIS NAMIETANÉHO/ÝCH PORUŠENIA/Í DOHOVORU
A/ALEBO PROTOKOLOV A ARGUMENTOV
NA PODPORU STAŽNOSTI
1.
Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd:


Článok 1 -Ochrana majetku

Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno pozbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Štátom nekontrolovanú a legalizovanú činnosť nebankových subjektov možno prirovnať k trom prípadom historicky preukázateľného štátneho banditizmu na území Slovenskej republiky.

1.       arizácia - so súhlasom štátu, I. Slovenskej republiky, vyvlastnenie majetku občanov židovskej národnosti v rokoch 1938-1945, kedy boli poškodení a štátom okradnutí občania poslaní do táborov smrti.

2.      znárodnenie a menová reforma -po nástupe komunistov k moci v roku 1948-vyvlastnenie majetku na všetkých úrovniach, vrátane živnostníkov a roľníkov. Väčšina z nich skončila v Jáchymovských uránových doloch alebo komunistami zriadených koncentračných táboroch.

3.      privatizácia - spätné získanie štátneho majetku vopred určeným záujemcom v drvivej väčšine spojených so starými štruktúrami komunistického režimu po tzv. "nežnej revolúcii" v roku 1989. Sprievodným javom tejto monstr-lúpeže bolo vybratie stá miliárd úverov z ktorých sa stali pre banky nedobytné pohľadávky. Štát v snahe zachrániť banky pred kolapsom ich "ozdravil" tým, že všetky pohľadávky presunul do pre tento účel zriadenej tzv. Konsolidačnej banky aby ich mohol odpredať. To prakticky znamenalo, že stámiliardové bremeno bolo presunuté na plecia daňových poplatníkov.

4.      činnosť a krach nebankových subjektov - po tzv. malej a veľkej privatizácii, keď už bola väčšina lukratívneho majetku v rukách bývalých komunistov, spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti alebo ich prisluhovačov a prakticky už nebolo čo sprivatizovať, za súhlasu a asistencie štátu, vznikli dobre organizované finančné skupiny, ktoré rozsiahlou masmediálnou kampaňou s prísľubom výhodného investovania a zúročenia pripravili pätinu občanov Slovenska o ich úspory.

Dovoľujeme si dať do pozornosti Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, že práve s poukázaním na tieto alarmujúce a tragické skúsenosti s absenciou dodržiavania základného práva na ochranu majetku, ktoré boli na Slovensku v minulosti a sú aj v súčasnosti bezprecedentne porušované, by malo mať právo ochrany majetku v Slovenskej republike obzvlášť mimoriadny význam. Základné princípy tohto práva majú svoje opodstatnenie aj v súvislosti so vstupom SR do EÚ, pretože hrozí nebezpečenstvo aj pre samotnú EÚ, že sa tieto zločinecké a kriminálne praktiky infiltrujú zo SR do Európy. Najmä preto, že doposiaľ nikto v SR neniesol za svoje konanie žiadne dôsledky a nebol súdom právoplatné odsúdený a čo treba zdôrazniť, štát nikdy neprijal účinné opatrenia na vymáhanie spôsobenej škody, ktorá vznikla paradoxne aj voči nemu samému. V oveľa horšej situácii sa ocitli občania SR, ktorí investovali svoje peniaze dôverujúc v štátne inštitúcie, v ktorých kompetencii bola kontrola zabezpečenia ochranných mechanizmov, ktoré mali zabrániť resp. eliminovať nanajvýš účinne a včas ochranu majetku občanov Slovenskej republiky. Máme preto zato, že v prípade pôsobenia nebankových subjektov v SR bol porušený dohovor o práve na ochranu majetku a práva na jeho pokojné užívanie každou právnickou alebo fyzickou osobou.

Článok 6-právo na spravodlivé súdne konanie


Za porušovanie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivé súdne konanie pred nezávislým a nestranným súdom bez zbytočných prieťahov možno nesporne označiť aj súčasný postup vlády SR, ktorá sa chce zbaviť zodpovednosti vyhlásením tzv. konkurzov Krajskými súdmi. Podľa oficiálnych vyhlásení, konkurzy budú trvať 6-až 8 rokov. Nakoľko väčšina poškodených občanov je v dôchodkovom veku, je otázne či sa vôbec dožijú ukončenia konkurzov. Existuje viacero dôkazov o netransparentnom výpredaji majetku za vopred dohodnuté a podhodnotené ceny vopred určeným záujemcom.

strana č. - 6 -


POPIS PREDMETU SŤAŽNOSTI A PREDBEŽNÉ NÁROKY TÝKAJÚCE SA
SPRAVODLIVÉHO ZADOSŤUČINENIA

( Predmetom sťažnosti je zlyhanie kontrolných mechanizmov Slovenskej republiky v zabezpečení práva občanov na účinnú ochranu a pokojné užívanie svojho majetku. Napriek tragickým historickým skúsenostiam so zlyhaním činnosti štátu v tejto oblasti, Slovenská republika oficiálnym povolením činnosti nebankových subjektov nesie svoj podiel zodpovednosti. Na rozdiel od susednej Českej republiky bezohľadne ignoruje návrh na aspoň čiastočné odškodnenie a tým aj znovuobnovenie svojho kreditu a dôvery v očiach občanov. Práve naopak svojim postupom nesie spoluzodpovednosť už aj za mnohé ľudské tragédie, samovraždy, narušenú psychiku a rozvrátené rodiny zúfalých občanov, ktorí sa ocitli bez finančných prostriedkov, v čase kedy štát už nie schopný zabezpečiť základné ľudské potreby pre občanov v hmotnej núdzi. Ako je zrejme z dvoch odlišných odôvodnení Ústavného súdu SR, samotný Ústavný súd je pod politickým tlakom vlády SR ako sa preukázalo už neraz v minulosti a v týchto intenciách musia byť aj jeho rozhodnutia. Bohužiaľ sa v tomto prípade jedná už aj o zlyhanie najvyššej inštitúcie, ktorej poslaním má byť garantovanie dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd. Z týchto dôvodov sa obraciame na Európsky súd pre ľudské práva ako na inštitúciu s vysokým morálnym kreditom, aby zhodnotil či postup štátnych inštitúcii Slovenskej republiky je v súlade s podpísanými dohovormi o dodržiavaní základných ľudských práv a slobôd. Na základe nami predložených argumentov sme presvedčení, že SR. porušila tieto dohovory a s nádejou preto očakávame, že Európsky súd pre ľudské práva rozhodne spravodlivo v duchu historických tradícii Európy, pre ktorú bola ochrana majetku a jeho vlastníctvo posvätné.

Naším jediným nárokom voči SR je vrátenie peňazí o ktoré sme prišli zlyhaním kontroly štátu nad činnosťou nebankových subjektov. Neuplatňujeme si nárok na úrok zo zisku, ale len na základnú istinu, ktorú sme vložili v dobrej viere do týchto finančných subjektov. Uvádzame konkrétnu výšku spôsobenej škody jednotlivým sťažovateľom, ktorú si nárokujeme ako finančné zadosťučinenie voči SR.

Hore