Späť na stránku - Sekcia násilne odvlečených do býv. ZSSR orgánmi NKVD

OBETE KTORÉ „VYPADLI“ ZO ZÁKONA

            Takýchto prípadov evidujeme veľa. Sú to tragické osudy ľudí, ktorí nemali možnosť voľby. V čase II. svetovej vojny mali od 15 do 20 rokov. A mali tú smolu, že sa ocitli v zlom čase na zlom mieste. Mnohí z nich boli na základe stanného práva, alebo na základe výnimočných mobilizačných nariadení povolaní do branných síl nepriateľa (maďarskej i nemeckej armády), ktorými si okupačná fašistická moc pôsobiaca na území Slovenska  dopĺňala svoje vojnové straty. Títo odvedenci do branných síl okupačných mocností nemali na výber: ak by povolávací rozkaz neakceptovali, čakala ich eskorta  a zastrelenie za neuposlúchnutie rozkazu! Ak pod týmto doslova existenčným nátlakom rozkaz splnili, dnes sú považovaní za vojakov nepriateľského štátu, bez možnosti obhajoby!!!

            Prakticky väčšina z nich už o žiadnu spravodlivosť nestojí, lebo je pred súdom Najvyššieho. Ale ostali tu po nich vdovy, siroty a súrodenci, ktorí majú tiež už  „na kahánku“, no napriek tomu veria ešte stále aj v pozemskú spravodlivosť, keďže po celý čas totalitného komunistického režimu boli prenasledovaní, proskribovaní a de iure vylúčení zo spoločnosti. (S výnimkou tých, ktorí začali  po februári 1948 kolaborovať s komunistickou ŠtB a to boli tí skutoční fašisti). Ak by títo absolútne nevinní ľudia nemali dostať satisfakciu ani dnes, potom sa nečudujme, že naša spoločnosť ostane na mnohé generácie rozdelená ideologicky, občiansky i ľudsky.

            Všetci súčasní kritici vtedajšieho stavu by si mali položiť elementárnu otázku: bol by som vtedy,  pod tlakom trestu smrti konal ja sám inak? Ak si dokážu na túto zásadnú otázku úprimne,  v súlade so svojim svedomím, či kresťanským presvedčením odpovedať, potom sa môžu bez obáv pozrieť pravde do očí...

x  x  x

            Vdova Oľga Orthová nám napísala:  Môj muž žil vtedy v bratislavskej Petržalke. Po jej obsadení Wehrmachtom začal súpis osôb prichádzajúcich do úvahy ako potenciálnych brancov z obsadených teritórií. Keďže  mal nemecké meno, hoci  po rodičoch (matka Češka, otec Rakúšan)  sa nikdy za Nemca nepovažoval,  dňa 26.1.1944 ho (ako ani  ešte nie sedemnásťročného)  povolali do nemeckej armády. (viď Predvolanie).  Po štrnástich mesiacoch, keď pôsobil v tyle  vojsk na kopaní  zákopov a v  tzv. PTP, (ktoré sa neskôr stali známe z komunistického obdobia),  ho dňa  6. marca 1945 zadržala osobitná diverzná jednotka NKVD, ktorá obsadila oblasť Petržalky a Hainburgu-Engerau, ktoré boli v tom čase pod nemeckou okupačnou správou.  Odtiaľ ho eskortovali  ako vojnového zajatca do pracovného tábora v Donbase– Jenakijeve. V tomto pracovnom tábore už víťazi nerozlišovali, či ide o vojnového zajatca, alebo násilne odvlečeného. Stal sa jedným z miliónov otrokov stalinského GULAG-u.  Mal však šťastie: na základe pátrania Medzinárodného Červeného kríža (č.7498/1-III.5.1948) bol 11.decembra 1947 repatriovaný do Československa-Petržalky (č. povolenia: 14093/47).  Celý jeho povojnový život, ale aj život jeho rodiny sa však stal na dlhé desaťročia čiernou morou vydedenca. Absolútne až do svojej smrti mal biľag fašistu a podľa toho s ním aj zaobchádzali. Tento človek, ktorý nikoho nezabil, nikoho neudal, nebol nacista,  zomrel de facto ako nepriateľ štátu, ktorý nedostal nijakú šancu na obhajobu! Jeho rodina trpí absenciou legislatívnej úpravy takýchto excesov.  Zdá sa, že to z čisto ideologických dôvodov nie je žiaduce ani dnes...

MS SR nemôže konať ak neexistuje zákon

            „Ministerstvo spravodlivosti SR v zmysle ustanovenia §2 ods.1 a 2 zák. SNR č. 319/1991 Zb. atď... posúdilo Vašu žiadosť o odškodnenie doručenú dňa 11.8.1993 za odvlečenie Vášho nebohého manžela Jozefa Ortha, nar. 13.6.1927 do táborov bývalého ZSSR a oznamuje Vám, že Vašu žiadosť zamieta.

            Z potvrdenia Archívu vojenskej evidencie osôb v Trnave zo dňa 2.7.1993 vyplýva, že Váš nebohý manžel nastúpil dňa 8.1.1944 do nemeckej armády a dňa 6.3.1945 bol zajatý jednotkami Červenej armády (ČA)...“  A tu sa treba pristaviť: z archívnej citácie to vyzerá tak, že menovaný narukoval do armády nepriateľského štátu dobrovoľne, čo nezodpovedá skutočnosti. Bol povolaný ako branec na základe povolávacieho rozkazu za nesplnenie ktorého mu hrozil trest smrti! A to je zásadný rozdiel od dobrovoľnosti.       

            Podľa vyššie citovaného zákona, osobou oprávnenou na poskytnutie peňažnej náhrady je fyzická osoba, ktorá bola v rokoch 1944 až 1953 protiprávne násilne odvlečená z územia SR jednotkami MV ZSSR, alebo Štátnou bezpečnosťou ZSSR do táborov, ktoré mal Sovietsky zväz zriadené v iných štátoch alebo na svojom území. Z ex lege vyplýva tiež, že vojnovým zajatcom nevzniklo právo na odškodnenie podľa zák.č.319/91 Zb., keďže ich deportácia do zajateckých táborov sa uskutočnila v súlade s vojnovým právom.

            Toto je v stručnosti súčasný právny stav, ktorý vylučuje z rehabilitačného konania stovky osôb považovaných za vojnových zajatcov, napriek tomu, že sa v armáde nepriateľských štátov ocitli nedobrovoľne, z donútenia, na základe rovnakého vojnového práva!

            Vzhľadom na to, že predmetný zákon SNR č. 319/91 vznikol na začiatku demokratického procesu a tvorili ho staré komunistické justičné štruktúry poplatné vtedajším ideologickým klišé, je namieste znovu otvoriť otázku tých vojnových zajatcov, ktorí sa v okupačných armádach ocitli na základe nedobrovoľnosti, ale z titulu vojnového práva. Novelizácia existujúceho zák.č.319/91 je nutná najmä preto, aby osoby, ktoré sa nedobrovoľne ocitli v mašinérii okupačnej brannej moci (nejde teraz o vojenské kurzy Nemecka ako bolo Sekule a pod., kde je dobrovoľnosť nepochybná), mohli byť občiansky aj ľudsky rehabilitované. Rovnako termín odvlečenia roky 1944 až 1953 je irelevantný, lebo mnohé návraty odvlečených boli ešte aj po roku 1955! V tomto zmysle sa  domnievame, že nastal čas prehodnotenia zaužívaných ideologických stereotypov, ktoré podliehali aktuálnym politickým požiadavkám. Je to plne v súlade aj s rezolúciou EÚ o vysporiadaní sa z dedičstvom totalitného komunistického režimu.

                                                            SZČPV – Sekcia násilne odvlečených              

Hore
Hlavná stránka