Hlavná stránka

75 výročie Barbarskej noci -Deň nespravodlivo stíhaných


Zdieľať  | 
14. apríla 2025 sa pri Pamätníku obetiam komunizmu na cintoríne v Poprade-Veľkej uskutočnila pietna akcia na pripomenutie 75. výročia tzv. Barbarskej noci, jednej z najbrutálnejších akcií komunistického režimu v Československu. Organizátormi boli Svetové združenie bývalých politických väzňov, Konfederácia politických väzňov Slovenska a Zväz protikomunistického odboja.

V noci zo 13. na 14. apríla 1950 komunistická moc násilne odvliekla stovky rehoľníkov z ich kláštorov v rámci Akcie K. Na ich pamiatku položili účastníci vennce k pamätníku. Medzi prítomnými bol aj viceprimátor Popradu Ondrej Kavka, zástupca Židovskej náboženskej obce Peter Weiss Klyučkovič a historik Ján Endrődi z Ústavu pamäti národa, ktorý pripomenul internáciu vyše 800 rehoľných sestier v Spišskej Sobote. (Pozvané boli všetky rehole na Slovensku a zástupcovi cirkvi).
Regionálna predsedníčka Zväzu protikomunistického odboja Mária Dvorčáková pripomenula, že média prestali byť strážcami demokracie a slobody prejavu, a ľutovala, že sa na akciu nedostavili žiaci a študenti škôl,  ktorí boli pozvaní a zástupcovia médií.   Jedinou novinárkou bola Mária Frisová (SITA a Rádio Lumen), ktorej organizátori poďakovali za záujem.
Barbarská noc je dnes pripomínaná len vlažne, hoci ide o memento porušovania ľudských práv. Organizátori vyzvali, aby sa na túto tragickú udalosť, ktorá je súčasťou našej histórie rovnako ako Slovenské národné povstanie nezabúdalo.

„Bola to  ojedinelá noc za tisíc rokov kresťanstva na Slovensku a v Čechách. Noc, v ktorej naši vlastní ľudia, pohŕdajúc dejinami a ich duchovnou náplňou vykonali to, čo neprišlo na myseľ ani Tatárom, ani tureckému panstvu, ani nikomu inému v predlhých dejinách nášho ľudu a národa. Noc, ktorá zostane navždy najtemnejšou a najbarbarskejšou nocou, a to nielen pre neslýchaný čin proti tisícom rehoľných sestier, ale aj pre neslýchaný čin, ktorá sa tým spáchal proti kultúre a duchovnosti nášho národa. Bola to noc, ktorá rozhraničila náš život. Bola to noc, v ktorej boli zlikvidované všetky mužské rehole a kláštory.“
                                                                                   Ján Chrizostom kardinál Korec


 https://youtu.be/R_8_w6Ewua0


Báseň Elena Bačkorová

Mgr. Ján Endrődi ÚPN

Mária Dvorčáková PV ZPKO

František Bednár SZBPV

Barbarská noc, ako sa táto akcia kvôli svojej krutosti zapísala do histórie, bola súčasťou plánovanej likvidácie mužských rehoľných rádov v Československu. Komunistický režim, inšpirovaný sovietskym vzorom, označil cirkev za „nepriateľa proletariátu“ a rozhodol sa ju zlikvidovať. Akcii predchádzal vykonštruovaný politický proces s desiatimi predstavenými reholí, obvinenými z „protištátnej činnosti“ a „nenávisti k ľudovodemokratickému zriadeniu“.
Prípravu akcie koordinoval popredný činiteľ Komunistickej strany Slovenska Gustáv Husák. V priebehu jednej noci bolo na Slovensku internovaných 1 180 rehoľníkov z 76 kláštorov a 15 rádov. Následne komunisti podobne zasiahli aj proti ženským reholiam v rámci Akcie R. Všetky tieto zásahy boli protiprávne – režim nemal žiadny oficiálny dokument o rozpustení reholí. Paradoxne, slovenskí príslušníci Štátnej bezpečnosti dostali za „vzorné vykonanie“ akcie odmenu 800 000 Kčs zo skonfiškovaných cirkevných peňazí.

Odpor, ktorý nezlomili

Hoci komunisti zlikvidovali kláštory, nepodarilo sa im úplne zničiť rehoľný život. V podmienkach útlaku sa začala formovať tajná cirkev, ktorá unikala kontrole režimu. Napriek desaťročiam represií sa komunistom nikdy nepodarilo dosiahnuť svoj hlavný cieľ – totálnu ateizáciu spoločnosti.
„Najväčším omylom komunistov bolo, že zavrhli najväčšieho revolucionára v dejinách – Ježiša Krista, ktorý hlásal, že všetci ľudia sú si rovní,“ Snaha nahradiť kresťanstvo marxistickým ateizmom a materializmom viedla nakoniec k pádu samotného komunistického systému.

Posolstvo pre súčasnosť

Pri príležitosti výročia organizátori pripomínajú aj Encykliku pápeža Pavla VI. Populorum Progressio (1967), ktorá varuje pred nerovnosťou a vyzýva k solidarite: „Ak niekto má pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láskavosť?“
„Dnes, keď svet opäť ohrozujú vojny a chudoba, by sme mali nasledovať príklad tých, ktorí nezradili svoju vieru ani v najťažších chvíľach,“ zdôrazňujú organizátori.
Barbarská noc zostáva mrazivým pripomenutím, kam môže viesť nenávisť voči náboženskej slobode. Odvaha rehoľníkov, ktorí prežili perzekúciu, by mala byť inšpiráciou pre všetkých, aby sa postavili proti akémukoľvek útlaku – minulému aj súčasnému.
„Nebojme sa vyznávať Krista a našu vieru. Nezabúdajme na mučeníkov, ktorí nás predbehli,“ vyhlasujú bývalí politickí väzni.

hlavna stranka