Pietna spomienka na obete komunizmu pri pamätníku na Jakubovom námestí v Bratislave
Úctu nespravodlivo väzneným, prenasledovaným, odvlečeným do gulagov či zadržiavaným v táboroch nútenej práce vzdali zástupcovia politických väzňov, Ústavu pamäti národa, metskej časti Bratislava-Staré Mesto i verejnosti. Urobili tak v deň 72. výročia komunistického prevratu, ktorý bol začiatkom prenasledovania mnohých nevinných ľudí.
V príhovoroch vystúpili a vence k pamätníku položili:
Predseda Správnej rady ÚPN Ing. arch. Mgr. Ján Pálffy, PhD, Starostka mestskej časti Bratislava -Staré Mesto Ing. Arch. Zuzana Aufrichtová, predseda KPVS Peter Sandtner, predseda SZBPV František Bednár, predseda PV ZPKO Ján Litecký-Šveda a RNDr. František Mikloško.
72 výročie komunistického prevratu 25. februára 1948
Do roku 1989 sa februárový prevrat z roku 1948 nazýval honosne „Víťazstvom pracujúceho ľudu“. Toto víťazstvo však v skutočnosti bolo tragickým a nešťastným výsledkom rozdelenia sfér vplyvu víťaznými mocnosťami po skončení druhej svetovej vojny a pripojením Československa k sovietskemu mocenskému bloku. Rasovú nacistickú ideológiu vymenila ideológia beztriednej spoločnosti v ktorej si mali byť všetci rovní. Ale ako vieme neboli.
V mene ochrany ľudovodemokratického zriadenia sa začali likvidovať politickí oponenti a nespoľahliví, ktorí napĺňali väznice a stali sa novodobými otrokmi v uránových baniach a pracovných táboroch.
Revolúcia začala opäť požierať vlastné deti a na popraviskách a vo väzniciach, skončili aj tí, ktorí popravovali a väznili.
Mnohí dnes s nostalgiou spomínajú na bývalý režim a vidia len industrializáciu Slovenska, dostupnosť bývania, či sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Zabúdajú však na to za akú cenu to bolo.
Znárodnenie dostalo bývalé Československo postupne na úroveň rozvojových krajín, pričom v medzivojnovom období patrilo medzi desať priemyselne najvyspelejších krajín sveta a ešte v roku 1966 bolo ešte ekonomicky na úrovni Rakúska. Tento ekonomicky úpadok viedol ku kolapsu sovietskeho zväzu a jeho satelitov. Tzv. reálny socializmus sa rozpadol sám bez jediného výstrelu. Doslova vyhnil a rozsypal sa napriek tomu, že investoval obrovské finančné prostriedky do armády, Štátnej bezpečnosti, tisícov udavačov a mal pod kontrolou takmer všetko.
Po okupácii Československa 21. augusta 1968, režim zmenil formu a drastické 50 roky v čase normalizácie nahradila miernejšia forma v podobe dlhodobej psychickej represie, kedy politickým väzňom doslova gumovali mozgy izolovaním na cele 2x3m umiestnením spolu s psychopatmi odsúdenými za vraždy a kriminálne trestné činy ako tomu bolo na Nových samotách v Leopoldove.
November 1989 nám ponúkol historickú šancu na vytvorenie lepšej a spravodlivejšej spoločnosti a ponúkol nám aj šancu k neutralite a nezávislosti čo nebolo možné v roku 1968 kvôli Brežnevovej politike tzv.“obmedzenej suverenity“. Bohužiaľ, hoci sme zo všetkých postkomunistických štátov mali najnižšiu zadlženosť a najlepšie štartovacie podmienky, túto šancu sme nevyužili a náležite sa nepoučili z odkazu udalosti 25. februára 1948, ktoré neskôr viedli k 23 ročnej okupácii vtedajšieho Československa. Paradoxne z odporcov kapitalizmu a spolupracovníkov ŠtB sa po novembri 1989 vytvorila tzv. kapitálotvorná vrstva, neraz prepojená s organizovaným zločinom ovládajúcim bývalé štátne podniky ako napríklad Tatravogónklu v Poprade. Preto ak nechceme, aby na naše chyby doplácali naše deti, ktoré žiaľ dnes opäť odchádzajú do cudziny, mali by sme si náležite pripomínať tak ako SNP aj na toto výročie našej histórie, aby sa o novembrovej „Nežnej revolúcii“ ironicky nehovorilo ako o najlepšom obchode aký komunisti urobili od roku 1948 pretože sa im podarilo vymeniť moc politickej ideológie za moc ekonomickú a moc peňazí.
72 výročie komunistického prevratu 25. februára 1948