hlavna stranka

Nekrológ za naším bratom Mariánom :

 Večný rebel a krutosť osudu!

Marián Dudinský to nikdy v živote nemal ľahké. Bol rebelom v rýdzom slova zmysle a mal vzácnu odvahu nemlčať ani v najťažších časoch beznádeje keď mlčiaca väčšina  povýšili servilnosť a zbabelosť na životný princíp. Bol politickým väzňom komunizmu a Bohužiaľ stal sa aj obeťou nežnej revolúcie, pretože opäť nedokázal mlčať a zaradiť sa do radu poslušných a bezproblémových novinárov. Tak ako srdce barda- Karla Kryla ani jeho neunieslo ťažobu zamatových kompromisov po novembri 1989.   Česť jeho pamiatke!

Marián Dudinský sa narodil 13.marca 1949 v Košiciach. V roku 1967 ukončil SVŠ a v rokoch 1973-1976 bol absolventom žurnalistiky FF UK.  Pracoval v ako redaktor Čs. rozhlasu v Košiciach, Bratislave a Prahe. Po podpise Charty 77 sa stal personou non grata a bol nútený pracovať ako robotník, čašník, či vodič električky.

V rokoch 1985-1990 bol väznený pre údajný trestný čin vyzvedačstva, ktorý bol vykonštruovaný ŠtB za návštevu Veľvyslanectva USA v Prahe kde mal odovzdať k zverejneniu pre Rádio Slobodná Európa a Hlas Ameriky ním písané kritické články. Bol odsúdený Krajským súdom v Bratislave k 7 rokom v najťažšom väzení v Leopoldove.  Mašinéria totalitnej justície zamietla jeho odvolanie a sudca najvyššieho súdu SSR JUDR. Minárik mu zvýšil trest na 10 rokov.  Marián nedokázal mlčať ani v jednej z najhorších väzníc v Československu. Za oznámenie trestnej činnosti rozkrádania majetku v tzv. socialistom vlastníctve dozorcami a kápami leopoldovskej väznice mu pridali jeden rok trestu navyše a následne ho fyzicky a psychicky týrali na samotách umiestňovaním na celu k najhorším psychopatickým vrahom a recidivistom. Mariána vo väzení nikdy nezlomili a  nikdy nezradil.

Na oddelení Hlava I. pre tzv. protištátne trestné činy sa dočkal novembra 1989. „Nežná revolúcia „ sa však k nemu zachovala rovnako macošský ako ku všetkým  ostatným väzňov oddelenia Hlava I. Musel prežiť leopoldovskú vzburu   a zásah červených baretov, kým ho na jar 1990 náhodne v súvislosti so vzburou väzňov neobjavili pracovníci Slovenskej televízie. V tom čase oficiálna nežno-revolučná propaganda tvrdila, že politickí väzni už na Slovensku vo väzniciach niesu. O to väčšie bolo prekvapenie pracovníkov STV keď zistili za čo je Marián ešte v roku 1990 vo väznici.
O niekoľko týždňov bol ako zločinec podmienečne prepustený na slobodu. Paradoxne pri prvej tlačovej besede ho ľudia z Verejnosti proti násilu -VPN vopred varovali aby nehovoril a nespomínal mená ľudí z justície a ŠtB, ktorí sa podieľali na jeho odsúdení. Jeho prepustenie a sám Marián urýchlili postupné prepustenie aj ostatných spoluväzňov z oddelenia Hlava I., ktorých medzičasom roztrúsili po všetkých slovenských väzniciach.
Po prepustení pracoval ako redaktor v Slovenskom denníku, Novom Slovákovi, Republike, ako šéfredaktor časopisu  Svedectvo a krátky čas na Ministerstve obrany SR.

V roku 1992 získal ocenenie „najlepší žurnalista roka“ a v roku 1993 2. cenu v literárnej súťaži v Toronte za knihu „ Kmotrou mi bola ŠtB . Za túto knihu získal aj cenu v súťaži Poviedka Eurotel,2000. V roku 1996 získal prémiu novinárskej ceny Ľ. Štúra. Marián sa angažoval v rokoch 1998-2002 aj ako poslanec MZ v Bratislave-Dúbravke.

Mariánova rebelská povaha  a trauma z naaranžovaného nežnorevolučného prevratu, ktorý bol veľkorysý k bývalým prisluhovačom totalitného režimu a macošský k jeho obetiam, mu nedovolila mlčať a prispôsobiť sa novej dobe ani na poste redaktora. Opäť sa ozýval keď iní mlčali a postupne sa stal outsiderom.  Prišiel o prácu čo  značne poznačilo aj  jeho rodinný život, psychiku a zdravotný stav poškodený už následkami väzenia.

Marián ostal sám bez práce a všetci ktorých prosil o pomoc sa k nemu otáčali chrbtom, či už to boli jeho kolegovia žurnalisti alebo Ústav pamäti národa kde sa viackrát uchádzal o prácu. Zakúsil ako ťažko sa dá vyžiť zo sociálnej podpory a čo to znamená byť  nezamestnaným. V najťažších časoch mu pomáhalo Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov v rámci svojich skromných a obmedzených možností. Stal sa jeho podpredsedom a neskôr aj predsedom sekcie násilne odvlečených. Marián aktívne presadzoval nároky obetí totality a publikoval na internetových portáloch kde sa jeho meno stane virtuálnym pamätníkom. 

Jeho poškodené srdce sa však začalo čoraz viac ozývať a Marián bol nútený žiadať aspoň invalidný dôchodok aby mohol ako tak prežiť a pomôcť svojej študujúcej 17. ročnej dcére. Pred dvoma týždňami nám radostne oznámil že mu konečne priznali invalidný dôchodok vo výške 9200. korún k čomu mal dostať ako politický väzeň ešte príplatok k dôchodku 3400 korún. Ako hovoril, konečne mohol začať po dlhom čase  normálne žiť. Dôchodok mu mal byť vyplatený v júni 2008 so spätnou platnosťou od marca 2008. Aby sa tak stalo musel vrátiť sociálny príspevok Sociálnej poisťovni za tri mesiace na čo si musel požičať. Irónia či krutosť osudu mu to však už nedopriala. 26. mája zomrel na infarkt. Nedožil sa ani 60. rokov.

Marián budeš nám veľmi chýbať a bez teba nám bude ťažko. Nezabudneme však na teba a ostaneš v našich srdciach. Vydedenci komunistických žalárov a krutých gulagov sa budú za teba modliť aby bol k tebe Pán Boh milosrdný.

Odpočívaj v pokoji náš drahý brat!


Szanowny Panie Prezesie,
w nawiązniu do poniższych ustaleń przesyłam list kondolencyjny Pana Prezydenta Lecha Wałęsy. Oryginał zostanie przesłany pocztą. Łączę wyrazy szacunku,
Bartosz Loba

Lech Walesa Gdańsk, 29 maja 2008

Vážené smútočné zhromaždenie, priatelia,
S veľkým žialom som prijal správu o smrti pána Mariana Dudinského, vzdávam rodine, všetkým blízkym a priateľom slova úprimnej sústrasti.
Odišiel veľký človek a patriot. Svojou životnou cestou poznačenou bojom o ľudskú dôstojnosť, o slobodu, o nádej, nevyhýbajúc sa utrpeniu a skutočnej obete, sa nezmazateľne zapísal do stránok najnovšej histórie svojej vlasti. Len takéto životné osobnosti nám dovolili spoločným solidárnym úsilím zbúrať múri nenávisti, zla a ľudskej nespravodlivosti v tejto časti Európy. Neexistovala by takáto solidarita ľudí a národov bez takýchto osobností. Zostal verný svojím ideálom a svojmu presvedčeniu . A takým zostane v našej pamäti

Česť jeho pamiatke!

Biskupský úrad v Nitre vyjadruje úprimnú sústrasť nad úmrtím p. Mariana Dudinského. Nech odpočíva v pokoji a Boh nech ho obdarí nebom. R.I.P.
ca1

CZECH AND SLOVAK ASSOCIATION OF CANADA
L’ASSOCIATION TCHÈQUE ET SLOVAQUE DU CANADA

ČESKÉ A SLOVENSKÉ SDRUŽENÍ V KANADĚ

ČESKÉ A SLOVENSKÉ ZDRUŽENIE V KANADE

3044 Bloor Street West, P.O. Box 564, Toronto, ON   M8X  2Y8
Tel. 416-925-2241 ♦ Fax 416-925-1940  ♦  e-mail: ustredi@cssk.ca  ♦ www.cssk.ca

V Ottawě, dne 28. května 2008

Vážení pozůstalí,

Přijměte, prosím, naši upřímnou soustrast nad úmrtím pana Mariána Dudinského, pravdě oddaného clověka, novináře, publicisty, bývalého politického vězně, podpředsedy Světového sdružení bývalých československých politických vězňů a předsedy Sekce násilně odvlečených. 

Čest jeho památce.

ca4

Dr. Gustav Plíva                                                          
předseda ČSSK                                       


Zmarł Marián Dudinský, Sygnatariusz Karty 77, więzień polityczny - Zomrel novinar a byvaly politicky vazen Marian Dudinsky  Česko , Slovensko
Marián Dudinský zmarł 26 maja 2006 roku, był dziennikarzem, Sygnatariuszem Karty 77, więźniem politycznym komunizmu.
Cześć Jego Pamięci!
    Ze smutkiem przyjęliśmy wiadomość o  nagłej śmierci ur.  w Koszycach 13 marca 1949 roku dziennikarza i publicysty, który po studiach dziennikarskich w latach 1973-77 i po podpisaniu Karty 77 zmuszony był do utrzymywania się przy życiu podejmując pracę  jako robotnik.
Po aksamitnej rewolucji 1989 roku Marian Dudinsky nie uległ propagandzie sukcesu prywatyzacji i demokratyzacji;  krytycznie postrzegał rzeczywistość, dawał temu wyraz, surowo został za to potraktowany.  Dla autora  Kmotrou mi bola ŠtB , Sygnatariusza Karty 77, dziennikarza wyróżnianego wcześniej nagrodami (m.in. tytułem Dziennikarza Roku) nie znalazło się miejsce pracy w Instytucie Pamięci Narodu, gdzie się ubiegał. Dla przeciwnika reżimu komunistycznego więzionego w latach 1985-1990 nie było pracy redakcyjnej.  Był aktywny w internecie, zaszczycał i nas swoją Osobą.   Nie miał możnych przyjaciół i nie było mu lekko:  miał 17-letnią, studiującą córkę, której nie mógł pomóc. Przed dwoma tygodniami odżyły nadzieje: Marian Dudzinski otrzymał wiadomość o przyznaniu skromnego zasiłku inwalidzkiego, którego nie doczekał.
Pogrążonej w smutku Rodzinie składamy Wyrazy Współczucia.
Stefan Kosiewski, Polnisches Kulturzentrum e.V. 
http://kurzurl.com/10e


              Kondolencia

Vážení členovia  SZČPV,  vážení  pozostalí po zosnulom pánovi Mariánovi Dudinskom.
Prosím, dovoľte mi, aby som sa pripojil ku kondolujúcim a vyslovil Vám hlbokú sústrasť nad skonaním novinára a publicistu, bývalého politického väzňa ,
podpredsedu Svetového združenia bývalých československých politických väzňov  a predsedu Sekcie násilne odvlečených  pána Mariána Dudinského.

V mojej mysli, srdci a duši  zostane pán Marián Dudinský  ako ďalšia obeť  existujúcej neobolševickej justície a výkonnej súdnej moci  na Slovensku. Namiesto toho, aby bol za svoje odvážne činy vyznamenaný  ako mučeník komunistického bezprávia, stal sa po nastolení demokracie na Slovensku znovu
prenasledovaným  pre svoju odvahu  nemlčať a nekompromisne odhaľovať zločiny v akejkoľvek podobe.

Verím, že nezávislí historikovia raz v budúcnosti dajú za pravdu Mariánovi
Dudinskému  a bude in memoriam vyznamenaný ako mučeník boľševického bezprávia na Slovensku

Česť jeho pamiatke

Jozef Vaškovič, Rakúsko, Viedeň
27. mája 2008


Je to ohromná strata a veľký smútok pre cele Slovensko !
Vyjadrujem, čo najúprimnejšiu sústrasť hlavne jeho rodine, blízkym, priateľom aj celému vedeniu Svetového združenia bývalých Československých politických väzňov.
Bude veľmi chýbať všetkým slušným a cestným ľudom, za ktorých trpel. Bojoval za ich práva a slobodu. Navždy ostane v mojich spomienkach ako symbol slušného, inteligentného, vzdelaného, odvážneho a obetavého človeka. Človeka, ktorého si budem stále vážiť..!
Túto správu prijímam s hlbokým smútkom v srdci..

Jan Baran Seattle , USA

som 17 rocna dcera Mariana Dudinskeho som rada ze ste ho mali tak radi a dakujem za vyjadrenie sustrasti.Určite by bol rad na to ako vela znamenal pre niektorych ludi a ze im mohol pomoct či uz slovami alebo skutkami.Pre mna moj otec znamenal velmi vela bol to moj životný vzor vždy som sa s nim vedela porozpravat o vsetkom aj on sa mi zdoveroval so vsetkym.Ked mal tazke obdobia tak som sa mu vzdy snažila pomoct ako sa len dalo ako moj ocko vravieval bola som jeho anjel a on je teraz moj.Asi si viete predstaviť že sa mi tieto riatky nepisu lahko.Este raz dakujem vsetkym čo si na otca spomenuli.A tebe ocko budes mi velmi chýbat a nikdy na teba nezabudnem
Tvoj ANJELIK.......


Kniha M. Dudinského Kmotrou mi bola ŠtB


 
hlavna stranka