NA ZAMYSLENIE

V č.6/06 NAŠE SVEDECTVO vydáva na str. 38 Vincent Samuely, ktorého si vysoko vážim svedectvo o tom ako sme rozdelení. Neviem, Či autor, alebo editor Rudo Dobiáš dali článku tú nehynúcu metaforu „Spojme sa, lebo hynieme" ale to nie je podstatné. Fakt je ten, že politickí väzni skutočne hynú. A vôbec nie je dôležité to, či si to pripúšťajú alebo sa tvária, že sa vlastne nič nedeje. Dôležité je to, že bývalí politickí väzni komunizmu sú dnes rozdelení podľa politických strán a ochotne sa nechajú v tomto rozdelení týmito politickými stranami manipulovať. Ako odpoveď na túto schizofréniu vzniklo v r. 2001 na Slovensku Svetové združenie bývalých čs. politických väzňov, ktoré po okupácii 1968 založili naši emigranti v Zürichu. Čiže ako vidíš, ty bývalý politický väzeň, máme celkom serióznu minulosť, na rozdiel od hochštaplerov, ktorí začali formovať ponovembrové akože humanitárne organizácie.

Ale aby som neodchádzal od podstaty problému: NAŠE SVEDECTVO (nie moje) č. 3/2006 na str. 62 prináša článok NA ZAMYSLENIE „Prasknutá hlinená nádoba", Slovenskému Čitateľovi odporúča starú čínsku múdrosť, aby Človek nebol ako tá prasknutá hlinená nádoba, z ktorej vyteká životodarná voda, ale aby (obrazne povedané) bojoval so svojim duševným suchom. Nuž a to je presne to, čo KPVS doteraz nedokázala - zbaviť sa piesku vo vlastných očiach a dovidieť do tej najbližšej oázy, (čiže budúcnosti.)

S úctou voči všetkým politickým väzňom

Marián Dudinský

Poznámka: Dúfam, že môj prvý príspevok z mnohých, odoslaný redakcii časopisu Konfederácie politických väzňov „Naše svedectvo“,  jeho šéfredaktor  Rudo Dobiáš ako ctiteľ zásady, že „hlboko s Vami nesúhlasím, ale urobím všetko preto, aby ste svoj názor mohli slobodne hlásať) uverejní!