Milí priatelia!
17.
novembra
2006 uplynie 17 rokov od tzv. zamatovej revolúcie. Určite budú všetky denníky
ako aj televízie spomínať túto udalosť, zveličovať a prifarbovať udalosti, no
ani jeden novinár alebo reportér nepovie reálnu pravdu o tom, o čom bol 17.
november 1989. Položme si otázku - išlo
skutočne o „zamatovú revolúciu“ alebo o zamatový podvod? Väčšina ľudí, ktorí sa triezvym pohľadom pozerajú na
situáciu na Slovensku pravdepodobne pozná správnu odpoveď, vedia, že akože
navonok porazení komunisti mali vopred dohodnuté pravidlá hry po 17.
novembri...
Myslím, že Slovensko sa od roku
1948 ( alebo 1944? ) a následne od roku
1989 rúti z jednej záhuby do druhej.
Najväčšou tragédiou aká sa odohrala
po novembri 1989 bolo to, že bývalí aktívni komunisti neboli potrestaní.
Myslím, že je najvyšší čas, žiadať a vykonať nápravu, ktorá mala byť vykonaná ihneď v novembri 1989
osobami, ktoré sa dostali do čela
vtedajšej Československej Federatívnej republiky. Myslím, že všetci vieme, o
ktoré osoby ide – spomeňme aspoň predstaviteľov vtedajšej VPN, KHD – ktoré sa
vždy hrá na spravodlivých, žiaľ len
naoko, okrem toho najradšej sa schováva za chrbát Cirkvi, čo je aj samotnej
Rímsko-katolíckej Cirkvi napokon len a len na škodu.
Čiže malo byť alebo má byť vykonané nasledujúce :
-
definitívne
raz a navždy vylúčiť zo všetkých
verejných postov príslušníkov,
agentov, dôverníkov ŠTB a aktívnych
komunistov, to znamená, že malo
by im byť a zároveň aj ich deťom, vnukom definitívne zakázané zamestnať sa
vo verejnej alebo štátnej správe, na polícii, vo väzenstve, v súdnictve, v školstve, na
ministerstvách a úrade vlády, tobôž by sa nemali uchádzať o funkciu prezidenta republiky (Kováč,
Schuster, Gašparovič = pľuvanec do tváre politickým väzňom, popieranie
existencie komunistických koncentrákov, výsmech prenasledovaných komunistickou
lúzou)
-
nikdy ľuďom
s minulosťou ŠTB a aktívnym členstvom KSČ + ich rodinným
príslušníkom nemalo byť povolené
podnikať a privatizovať
-
všetci aktívni
členovia KSČ, príslušníci, konfidenti –
udavači ŠTB mali po novembri
1989 (ale ešte aj dnes) uhradiť škody, ktoré napáchali udavačstvom,
konfiškáciami a rozkrádaním majetkov od roku 1945. Pokiaľ už
v novembri 1989 neboli nažive, mali škody uhradiť a okradnutých ľudí
odškodniť ich rodinní príslušníci, ktorí z nešťastia iných ťažili spolu
s nimi a na zločinoch, ktoré páchali ich rodičia, starí rodičia si
budovali kariéru a zveľaďovali majetok,
na ktorý nikdy nemali, nemajú
a nebudú mať nárok ( ďalší
výsmech = slovenský reštitučný
zákon!!! - „jedinečný“ na Slovensku, žiadny iný postkomunistický štát sa
takýmto zlodejstvom nemôže našťastie „pochváliť“!!!)
Potom by sa nestalo napr. to, že syn bývalého vedúceho tajomníka ÚV KSČ
v Trenčíne pracuje ako „odborník
– historik“ v múzeu. Dokonca
rodina uvedenej osoby má svoj vlastný
erb, - prosím Vás, ako môže mať rodina bývalého eštébaka a
komunistu erb. Nie je to v rozpore s jeho komunistickým
zmýšľaním?! Spomínaný súdruh je členom a
„uznávaným odborníkom“ Slovenskej heraldickej spoločnosti – čo je
výsmechom všetkých aristokratických
rodín – či už tých vyvraždených po roku 1945
alebo tých, čo mali to šťastie a stihli ujsť pred komunistickou lúzou do zahraničia, ale aj tých, čo neušli a
zostali dodnes vydaní na milosť a nemilosť týmto červeným diablom!
Som za to, aby sa presadil zákon, ktorý by
nariadil s okamžitou platnosťou nasledovné :
-
od roku 1945
uverejniť zoznam konfiškácii, komunistických
rabovačiek po zámkoch, zemianskych kúriach, kaštieľoch, šľachtických hrobkách,
kostoloch, farských úradoch a pod.
-
v uvedenom
zozname uverejniť meno, priezvisko, bydlisko a súčasné pôsobenie dotyčných
súdruhov, ktorí sa uvedených nehoráznych zločinov dopustili, uviesť ich potomkov – deti, vnuci - nech ľudia vidia, že žijú v blahobyte
z toho, čo nakradli, príp. po roku 1989
privatizovali na základe straníckej príslušnosti (poslušnosti), že
cestujú po celom svete, skupujú
nehnuteľnosti v exotických letoviskách a mnohokrát študujú v tom „zahnívajúcom“ kapitalizme.
-
obnoviť
vyšetrovanie vrážd (úmrtí?) režimu nepohodlných osôb, ktoré z nikdy neobjasnených príčin náhodne zomreli,
zmizli, tragicky zahynuli (vdp. Coufal)
-
následne
vinníkov a ich rodinných príslušníkov (oni tiež prenasledovali a zničili celé
rodiny) dôsledne potrestať
a odškodniť ich obete alebo
potomkov obetí
Pokiaľ sa Slovensko nevysporiada
s minulosťou, verejne neprizná a nenapraví strašné zločiny páchané v rokoch 1944 – 1989 (a
následne až do súčastnosti), neodstaví vyššie spomínaných prisluhovačov
diabla, nikdy na Slovensku pokoj
nebude a Európske štáty nikdy nebudú túto Zločineckú Guberniu považovať za seriózneho partnera. No žiaľ, po novembri
1989 zostala pri moci tá istá zločinecká garnitúra a rozkradla to, načo nikdy
nemala právo. Samozrejme, že sa tak stalo aj vinou občanov Slovenska, ktorým
stačia predvolebné sľuby, guláše, prázdne frázy, pocit plného žalúdka a lacnej pálenky, cigariet...
Tak ako po skončení druhej svetovej vojny bolo Gestapo
a jednotky SS, SA vyhlásené za
zločinecké, tak musia byť aj KSČ a
ŠTB vyhlásené za zločinecké organizácie, zakázané
a ich aktívni členovia (hlavne tí, ktorí po roku 1989 poprevracali
kabáty!!!) prísne potrestaní. Pretože
medzi KSČ a nemeckou NSDAP a medzi ŠTB a Gestapom či SS,
SA nebol, nie je, a nikdy nebude žiadny rozdiel. Ak sa
dokázal v priebehu pár mesiacov po skončení druhej svetovej vojny zvolať
Norimberský proces, tak sa mal ihneď po novembri 1989 zvolať proces na
potrestanie vyššie uvedených komunistických zločincov, ktorí boli
v mnohých prípadoch väčší zločinci ako tí súdení v Norimberku. Ak sa tak nestane, Boh ochraňuj tých nevinných v tomto
zločineckom ( nemýlim sa, keď napíšem
komunistickom ) štáte.
Britský štátnik, politik a
filozof Edmund Burke (1729-1797) povedal –
„Jediná vec je nevyhnutná pre triumf zla : aby
dobrí ľudia nič nerobili.“ - táto myšlienka je dnes aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým.
Oľga Forgách