Svetové združenie bývalých československých
politických väzňov vyjadruje hlboké znepokojenie nad hrubým a bezprecedentným
porušením Rezolúcie Rady Európy č.1096 o opatreniach na odstránenie dedičstva
bývalých komunistických totalitných režimov a Rezolúcie č. 10765 o nutnosti
medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov, ku
ktorému došlo opakovaným zvolením exponovaného pracovníka rozviedky Juraja
Širokého za prezidenta Slovenského Zväzu ľadového hokeja.
Bývalí politickí väzni totalitného
komunistického režimu, zásadne protestujeme proti pôsobeniu komunistických
zločincov a prisluhovačov z radov kontrarozviedky a ŠtB bývalej ČSSR
na lukratívnych a významných postoch. Legalizácia prominentov rozviedky
totalitného štátu, pôsobiacich v zahraničí, ktorých pôsobenie bolo
zamerané proti samotnej podstate západnej demokracie, je urážkou všetkých
popravených, umučených a väznených zločineckým komunistickým režimom
a zároveň výsmechom demokratizačného procesu v Slovenskej republike,
ktorá je dnes členom NATO a EÚ.
V texte Rezolúcie č. 10765 z roku 2006 sa uvádza:
Totalitné komunistické režimy, ktoré
vládli v strednej a východnej Európe v minulom storočí a ktoré sú
v niekoľkých krajinách s sveta stále pri moci, sa bez výnimky vyznačovali
masívnym porušovaním ľudských práv. Toto porušovanie sa líšilo
v závislosti na kultúre, krajine a historickom období a spočívalo mimo
iného vo vraždení jednotlivých osôb i hromadnom vraždení a popravách, úmrtiach
v koncentračných táboroch, hladomore, deportáciách, mučení, otrocké práci
a iných formách masového fyzického teroru.
Tieto zločiny boli ospravedlňované v mene
teórie triedneho boja a zásady diktatúry proletariátu. Interpretácia oboch
princípov legitimizovala “elimináciu” osôb, ktoré boli považované za osoby
škodiace budovaniu novej spoločnosti a ako také za nepriateľov totalitných
komunistických režimov. Obrovské počty obetí v jednotlivých krajinách boli
vlastní občania týchto krajín.
Po páde totalitných komunistických režimov
v strednej a východnej Európe nenasledovalo vo všetkých prípadoch medzinárodne
vyšetrovanie zločinov týmito režimami spáchaných. Navyše neboli pôvodcovia
týchto zločinov medzinárodným spoločenstvom postavení pred súd tak, ako tomu
bolo v prípade obludných zločinov spáchaných v mene Národného socializmu
(nacizmu).
Vyzývame Ústav Pamäti národa
aby sa stal nielen formálnou inštitúciou, ale aby aj aktívne využil svoje
zákonné právomoci na zverejnenie mien pracovníkov I. správy ŠtB -rozviedky
a kontrarozviedky. Zrušenie hanebných, zločineckých a zradcovských
dohôd z obdobia po novembri 1989, podľa ktorých nesmú byť 15 rokov
zverejnené mená komunistických zločincov a prisluhovačov z I. Správy
ŠtB, bez ktorých by totalitný režim nemohol existovať, je morálnou povinnosťou
voči obetiam komunizmu ako aj všetkým občanom tohto štátu, ktorí verili,
že po novembrovom prevrate vznikne ľudskejší a spravodlivejší spoločenský
systém.
Trestuhodnú, neodpustiteľnú
mystifikáciu o tzv. nežnej revolúcii a hrubej čiare za zločinmi
komunizmu, možno označiť za ekonomicko-politickú sabotáž a novodobú
arizáciu štátneho majetku, ktorý bol rozkradnutý najmä zhubným pôsobením príslušníkov
I. správy ŠtB a ich armády prisluhovačov z radov spolupracovníkov
ŠtB, s ktorými kolaborovali skorumpovaní politici a kriminálne
mafie. Týmto sa dokonale naplnil scenár podľa vzoru KGB, podľa ktorého sa tajné
služby etablovali do ekonomicko-politických štruktúr a získali takto
ekonomický vplyv na ovplyvňovanie politiky. Podozrenie Juraja Širokého zo
spoluúčasti na rozkradnutí Hardwardakých fondov a spolupáchateľstve na
trestnej činnosti Viktora Koženého, vrátane prepojenia bývalého veliteľa
a generála ŠtB A. Lorenca s finančnou skupinou Penta, jednoznačne
tieto fakty potvrdzujú.
Pôsobenie vysokých
dôstojníkov rozviedky, kontrarozviedky na významných a najmä finančne
lukratívnych postoch aj 16 rokov po tzv. páde komunizmu, možno bez zveličovania
prirovnať k situácii po porážke nacizmu v Nemecku, kde by na
politických, ekonomických a spoločensky významných postoch naďalej
pôsobili príslušníci Abwehru, NSDAP a Gestapa, ktorí by boli medzinárodne
akceptovaní ako obchodní partneri.
Na adresu všetkých tých,
ktorí sa vezú na tomto „finančnom kolotoči“ a vo svojej chamtivosti svojím
hlasmi prisluhujú býv. komunistickým a súčasným ekonomicko-politickým
zločincom, možno odkázať, že spolupáchateľstvo a alibizmus je
rovnako ohavný a podlý ako zločin samotný bez ohľadu nato, či sa jedná
o cirkusovú šou a minupuláciu v hokeji v duchu rímskeho
„plebs potrebuje chlieb a hry“
Svetové združenie bývalých
československých politických väzňov