Pietna spomienka pri príležitosti 58. výročia vpádu armád Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 v PopradeV Poprade sa uskutočnila tradičná pietna spomienka na obete invázie vojsk Varšavskej zmluvy z noci z 20. na 21. augusta 1968.
V závere spomienkového podujatia vystúpila Anna Malá, sestra Jozefa Bonka, ktorý bol tragicky usmrtený 21. augusta 1968 priamo na popradskom námestí, a poďakovala prítomným za uchovávanie pamiatky. |
STANOVISKO SZBPV: Odmietame politické zneužívanie Pamätníka obetiam okupácie v PopradePOPRAD – Svetové združenie bývalých politických väzňov (SZBPV) vyjadruje hlboké poľutovanie nad konaním miestnych politických aktérov z klubu Poprad na 1. mieste, ktorí zneužili dočasnú demontáž Pamätníka obetiam okupácie z 21. augusta 1968 na politický boj.V súvislosti s plánovanou opravou múru Kostola sv. Egídia bol Pamätník obetiam okupácie – jediný svojho druhu na Slovensku, ktorý uvádza kompletnejšiu štatistiku obetí v rámci bývalého Československa – dočasne zdemontovaný. SZBPV, ktoré pamätník pred 24 rokmi inštalovalo a od tej doby organizuje spomienkové akcie, s predstihom týždňa osadilo na mieste informačnú tabuľu o zmene miesta konania tohtoročnej pietnej spomienky. Verejnosť bola jasne informovaná, že podujatie sa v spolupráci s Mestom Poprad presúva pred budovu Pastoračného centra na Nábreží Jána Pavla 2. Iba nešťastné načasovanie stav ebných prác využili zástupcovia lokálneho hnutia na šírenie nepravdivých informácií na sociálnych sieťach. Účelovo prezentovali demontáž ako úmyselné znemožnenie pietnej spomienky. Ide o jednoznačnú manipuláciu, keďže členovia spomínaného hnutia vedeli o zmene miesta konania a SZBPV ako organizátora vôbec nekontaktovali.Napriek tomu sa dočasné technické riešenie stalo terčom nepravdivých obvinení na sociálnych sieťach, kde bola demontáž vykreslená ako úmysel zrušiť spomienku na obete. Tento cynický naratív a následné „vehementné“ opätovné osádzanie pamätníka členmi klubu Poprad na 1. mieste mali jediný cieľ – vyvolať hnev a získať politické body pred komunálnymi voľbami. Ak by týmto aktérom skutočne záležalo na obetiach z roku 1968, prišli by ich pamiatku uctiť na samotnú pietnu spomienku. Neprišiel však nikto z nich. Za 24 rokov sme ich na spomienkových akciách nevideli ani raz. Zásadne odmietame akékoľvek obviňovanie vedenia mesta Poprad či Rímskokatolíckej farnosti. Obidve inštitúcie historicky aj súčasne pamätník podporovali:
Akékoľvek tvrdenia o úmyselnom odstránení pamätníka zo strany mesta či cirkvi sú len nepodloženými špekuláciami, ktoré poškodzujú dobré meno partnerov, bez ktorých by tento pamätník dnes nestál. Ohradzujeme sa voči očierňovaniu Mesta Poprad a Rímskokatolíckej farnosti. Sú to práve tieto dve inštitúcie, ktoré pamätníku roky pomáhajú – od jeho návratu po páde komunistického režimu až po nedávnu renováciu múru a aktualizáciu údajov o obetiach v roku 2024.
Pohrobkovia komunizmu traumatizujú rodinu Jozefa Bonka aj dnes ![]() ![]() ![]() |
|
|