STANOVISKO SZBPV: Odmietame politické zneužívanie Pamätníka obetiam okupácie v Poprade
POPRAD – Svetové združenie bývalých politických väzňov (SZBPV) vyjadruje hlboké poľutovanie nad konaním miestnych politických aktérov z klubu Poprad na 1. mieste, ktorí zneužili dočasnú demontáž Pamätníka obetiam okupácie z 21. augusta 1968 na politický boj.
V súvislosti s plánovanou opravou múru Kostola sv. Egídia bol Pamätník obetiam okupácie – jediný svojho druhu na Slovensku, ktorý uvádza kompletnejšiu štatistiku obetí v rámci bývalého Československa – dočasne zdemontovaný. SZBPV, ktoré pamätník pred 24 rokmi inštalovalo a od tej doby organizuje spomienkové akcie, s predstihom týždňa osadilo na mieste informačnú tabuľu o zmene miesta konania tohtoročnej pietnej spomienky. Verejnosť bola jasne informovaná, že podujatie sa v spolupráci s Mestom Poprad presúva pred budovu Pastoračného centra na Nábreží Jána Pavla 2.
Iba nešťastné načasovanie stav ebných prác využili zástupcovia lokálneho hnutia na šírenie nepravdivých informácií na sociálnych sieťach. Účelovo prezentovali demontáž ako úmyselné znemožnenie pietnej spomienky. Ide o jednoznačnú manipuláciu, keďže členovia spomínaného hnutia vedeli o zmene miesta konania a SZBPV ako organizátora vôbec nekontaktovali.
Napriek tomu sa dočasné technické riešenie stalo terčom nepravdivých obvinení na sociálnych sieťach, kde bola demontáž vykreslená ako úmysel zrušiť spomienku na obete. Tento cynický naratív a následné „vehementné“ opätovné osádzanie pamätníka členmi klubu Poprad na 1. mieste mali jediný cieľ – vyvolať hnev a získať politické body pred komunálnymi voľbami. Ak by týmto aktérom skutočne záležalo na obetiach z roku 1968, prišli by ich pamiatku uctiť na samotnú pietnu spomienku. Neprišiel však nikto z nich. Za 24 rokov sme ich na spomienkových akciách nevideli ani raz.
Zásadne odmietame akékoľvek obviňovanie vedenia mesta Poprad či Rímskokatolíckej farnosti. Obidve inštitúcie historicky aj súčasne pamätník
podporovali:
- V roku 1969 členovia KSS zničili pôvodnú pamätnú tabuľu. Rodina ju opatrovala a po roku 1989 bola s plným súhlasom farnosti a mesta opäť osadená.
- V roku 2002 bol pamätník na návrh vtedajšieho primátora Ing. Štefana Kubíka bezodplatne prevedený do vlastníctva mesta.
- V roku 2024 mesto pod vedením primátora Ing. Antona Danka zrenovovalo poškodený múr a umožnilo aktualizáciu textu s počtom obetí.
Akékoľvek tvrdenia o úmyselnom odstránení pamätníka zo strany mesta či cirkvi sú len nepodloženými špekuláciami, ktoré poškodzujú dobré meno partnerov, bez ktorých by tento pamätník dnes nestál. Ohradzujeme sa voči očierňovaniu Mesta Poprad a Rímskokatolíckej farnosti. Sú to práve tieto dve inštitúcie, ktoré pamätníku roky pomáhajú – od jeho návratu po páde komunistického režimu až po nedávnu renováciu múru a aktualizáciu údajov o obetiach v roku 2024.
Obete 21. augusta si zaslúžia tichú spomienku a úctu, nie politické divadlo.
Pohrobkovia komunizmu traumatizujú rodinu Jozefa Bonka aj dnes
Ani po desaťročiach od pádu totality nemá rodina zastreleného Jozefa Bonka pokoj. V apríli 2026 sa prednovembrový člen KSS Jozef Kožuch v doporučených listoch adresovaných primátorovi, 2. viceprimátorovi, dekanovi farnosti, nášmu združeniu aj rodine samotnej obete, dožadoval premiestnenia pamätníka na iné miesto. Človek, ktorý slúžil režimu zakazujúcemu náboženstvo, sa dnes pokrytecky štylizuje do roly veriaceho, ktorému prekáža pamätník na múre národnej pamiatky — Kostola sv. Egídia. Vo svojom deväťstranovom liste dokonca nemiestne pripisuje zásluhy za záchranu kostola práve popradskej KSS. Realita bola pritom opačná: režim nechal kostol pod zámienkou narušenej statiky roky chátrať a znesväcovať asociálmi, ktorí v ňom konzumovali lacné víno. O jeho reálnu rekonštrukciu sa zaslúžila až slobodná spoločnosť po novembri 1989.
Nostalgici starých čias dnes iba zmenili taktiku. Počas príprav na pietnu spomienku — keď na mieste boli umiestnené panely s fotografiami Popradu obsadeného tankami a s dobovými heslami — vyvolávali na farský úrad a tvrdili, že pripomienka histórie „pohoršuje veriacich“. Absurdnosť ich konania vyvrcholila v roku 2025, keď z múru kostola bezostyšne odstránili a ukradli autentické heslá z roku 1968.
Rovnako alarmujúce a dvojitý meter je správanie sociálnych sietí. Kým odkazy na nami organizované pietne akcie sú na základe nahlasovania trolmi blokované pre údajné „porušovanie pravidiel komunity“, statusy schvaľujúce vraždenie vlastných občanov v roku 1968 zostávajú nedotknuté.
Z princípu odmietame, aby boli verbálne prejavy a sloboda slova kriminalizované tak, ako tomu bolo za bývalého režimu. Kompetentných však upozorňujeme na novelu Trestného zákona z roku 2009, ktorú navrhol bývalý minister spravodlivosti Štefan Harabin.
Táto novela v súvislosti so zvýšením trestnej sadzby za popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov zaviedla aj trestnosť schvaľovania zločinov podľa definície § 422d Zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon): „Kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia (...), potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.“
Svetové združenie bývalých politických väzňov preto dôrazne vyzýva k rešpektu voči histórii, k úcte k obetiam okupácie a k dôstojnej ochrane pamätných miest. Pravda a pamäť obetí nesmú ustúpiť tým, ktorí sa snažia prepisovať dejiny.
Svetové združenie bývalých politických väzňov
STVR -Pietna spomienka 58. výročie 21. augusta 1968 v Poprade
TA 3- Pietna spomienka 58. výročie 21. augusta 1968 v Poprade
TV Poprad - Pietna spomienka na august 1968
Pietna spomienka 21. 8. 2026 Poprad
Príhovor Viceprimátora Mesta Poprad Štefana Pčolu
Príhovor poslanca MsZ Poprad Mariána Barillu
Príhovor predsedu SZBPV Františka Bednára
 |
