Veniec k pamätníku SNP položili Marek Duda a Zuzana Tökely
Slovenské národné povstanie patrí do našej histórie neodmysliteľne tak ako k ním patrí aj okupácia 21. augusta 1968 bez ohľadu na názory časti verejnosti k týmto dejinným udalostiam. Po prvý krát sa osláv SNP zúčastnili aj zástupcovia jedného z troch občianskych združení, ktoré zastupujú bývalých politických väzov, obete komunistického režimu a ich príbuzných.
Minulý rok sme si pripomenuli 100. výročie vzniku Československa, bez ktorého by nebola ani Slovenská republika, preto nesmieme zabúdať na tých, ktorí sa nespreneverili odkazu generála Milana Rastislav Štefánika a ktorí bojovali proti nacistom ale aj za slobodné Československo. SNP si nemá právo nikto privlastňovať, pretože nebolo komunistické ale národné, spoločne sa proti drvivej presile postavili katolíci, evanjelici, robotníci, roľníci, inteligencia, vojaci, bývalí československí legionári a komunisti. SNP malo aj medzinárodný rozmer, pretože sa ho zúčastnili príslušníci viacerých národov, ktorých spájal odpor proti neľudskému režimu rasovej nadradenosti.
Členmi Svetového združenia bývalých politických väzňov boli viacerí účastníci zahraničného odboja, medzi nimi aj dnes už nebohý Rytier Čestnej Légie a po skončení vojny politický väzeň Juraj Fischer. http://www.szcpv.org/07/fischer.html V roku 2016 sme odhalili na budove Zimného štadióna v Poprade pamätnú tabuľu hokejistovi a účastníkovi boja za národné oslobodenie Antonovi Babonymu. http://www.szcpv.org/16/odhalenie.html
Mrzí nás, že nás za to jedna zo sesterských organizácii zastupujúcich politických väzňov zaznáva a odmietla pozvanie s odôvodnením, že SNP organizovali komunisti, ktorí popravovali a väznili politických väzňov. Anton Babony bol vojakom Slovenskej armády, ktorý riskoval vlastný život, aby zachránil sovietsku študentku, zúčastnil sa SNP a po zajatí bol väzňom v nacistických koncentračných táboroch. Na druhej strane Slováci v uniformách POHG vraždili ranou do tyla vlastných občanov vrátane žien a detí v Kremničke. Na jednej strane ľudskosť a statočnosť a na druhej neľudskosť a barbarstvo.
V období Slovenského štátu mala Hlinková garda 100 000 členov. Okrem toho 5000 bolo členmi POHG, ktorí robili pre Nemcov špinavú prácu. Po skončení vojny sa tých 100 000 členov nevyparilo. Mnohí prešli do Komunistickej strany a verejnej správy, rovnako ako sa príslušníci ŠtB po novembri 1989 infiltrovali do novovznikajúcich politických strán.
Položme si ruku na srdce, čo sa v školách učia deti o tomto období? Kde sa stala chyba a prečo nesieme následky za to, že sme nepovedali celú pravdu?
Dnes mladí ľudia volia stranu, ktorá je tretia najsilnejšia v parlamente a zdravia sa pozdravom „Na stráž!“ Obdobie vojnového Slovenského štátu považujú za najsvetlejšie obdobie našej histórie, pretože všade okolo nás zúrila vojna ale my sme sa mali dobre. Kto je na vine pýtame sa? Veď toto účastníci SNP nikdy nechceli. Mládež vždy hľadá svoje vzory, a to že ich dnes často hľadá tam kde by nemali byť je chybou súčasných politikov, bez ohľadu na to či sú koaliční alebo opoziční. Položí si niekto z mladých otázku ako by sa zachoval líder ĽS NS keby žil v auguste 1944, pridal by sa k Slovákom alebo k Nemcom?
Zatiaľ čo o zabudnutých hrdinoch sa už nič nevie, na počesť vojnových zločincov z Waffen SS sa za mlčania kompetentných Európy a sveta konajú pochody ich bývalých príslušníkov a obdivovateľov.
V roku 2015 ukrajinský parlament zákonom priznal veteránom UPA štatút bojovníkov za ukrajinskú nezávislosť. Mlčí sa o pochodoch Waffen SS a priaznivcov Stepana Banderu, či premenovaniu ulíc po vodcoch OUN-UPA a nacistických symboloch, ktoré používajú Ukrajinské národné gardy.
Ak chceme aby mladí ľudia nevyjadrovali svoj protest proti systému inklinovaním k obdobiu 1. Slovenského štátu, musíme odstrániť kontinuitu komunistického právneho systému a prijať legislatívu ako Veľká Británia a USA, kde verbálne prejavy týkajúce sa historických faktov 2. sv. vojny a rovnako aj obdobia stalinizmu a komunizmu nemôžu byť trestným činom pretože popierajú zásady slobody prejavu. Zákazy a represia majú vždy opačný účinok. Zároveň je našou morálnou povinnosťou nezaujato a historicky objektívne zhodnotiť a odkryť bývalým režimom spred roku 1989 tabuizované fakty o Slovenskom národnom povstaní a jeho jednostrannom spolitizovaní, čo je príčinou, že sa mladí ľudia nedozvedeli pravdu o význame a historickej úlohe SNP, ktoré sa zmenilo z vojenskej akcie na zápas medzi Východom a Západom, čo vyústilo do predčasného začatia povstania vyvraždením vojenskej misie skupinou komunistami riadených partizánskych skupín. Skutoční hrdinovia povstania generáli Golian a Viest, boli po zrade popravení a mnohí účastníci SNP skončili po komunistickom puči vo februári 1948 na popraviskách a väzniciach.
Ak by sme nefalšovali históriou a držali sa pravdy, nielen víťazov ale aj porazených, dnes by sa mladí ľudia s historickými udalosťami vedeli vysporiadať racionálne a skôr ako na minulosť by sa zameriavali na budúcnosť s poučením sa z vlastnej minulosti tak, aby sme sa nedopúšťali opäť rovnakých chýb ako naši predkovia.
Svetové združenie bývalých politických väzňov
Foto: Rudolf Schmidt
|
