Komunistické režimy presadzovali beztriednu a spravodlivejšiu spoločnosť aj za cenu likvidácie a väznenia vlastných občanov. Beztriedna a sociálne spravodlivá však nikdy a nikde v skutočnosti nebola pretože vždy boli rovní a rovnejší, Podľa publikácie, ktorú zostavilo niekoľko historikov, Čierna kniha komunizmu, zločiny, teror, útlak, komunizmus má na svedomí približne sto miliónov mŕtvych, teda oveľa viac ako nacizmus. http://www.szcpv.org/sno06/cierna.html Prevrat v Novembri 1989 bol len dobre naaranžovanou transformáciou bývalých prisluhovačov režimu na demokratov, ktorí sa zmocnili štátneho majetku a previedli ho na svoje súkromné účty. O kontinuite komunistickej justície vedia svoje bývalí politickí väzni a obete komunistického režimu, ktoré často rehabilitovali tí istí sudcovia, ktorí ich súdili. Zatiaľ čo príslušníci ŠtB dostali päťmesačné odstupné a dnes poberajú niekoľkonásobne vyššie dôchodky, ich obetiam priznali 2500 Kčs za mesiac väzenia, v hotovosti však len do výšky 30 000 korún a zbytok v dlhopisoch bývalej IRB splatných do dvoch rokov. Po rozdelení ČSFR sa diskriminácia slovenských politických väzňov ešte viac prehĺbila. V Českej republike boli prijaté viaceré zákony a nariadenie na zmiernenie krívd spôsobených komunistickým režimom, pričom to bolo v kompetencii Českej vlády. Na Slovensku ak sa schválil nejaký zákon, zväčša išlo len o chabý odvar toho čo prijali v Čechách a každý podaný návrh museli schváliť poslanci NR SR.
Porovnanie situácie v Slovenskej republike s Českou republikou po rozdelení ČSFR, z ktorého vyplýva zjavná diskriminácia Slovenských občanov po rozdelení ČSFR, sme publikovali na našej webovej stránke http://www.szcpv.org/04/pravo.html
21. Januára 2019 RTVS, v relácii Reportéri, odvysielala reportáž o v poradí už piatom zamietnutí návrhu novely zákona o protikomunistickom odboji, podľa ktorej sa mali znížiť výsluhové dôchodky bývalých príslušníkov ŠtB tak ako v Poľsku a Maďarsku. Z týchto peňazí, aby sa nezaťažil štátny rozpočet, mali politickí väzni, ich manželky, manželia alebo vdovy a vdovci dostať jednorazový finančný príspevok vo výške 1000 eur.
Naše stanovisko ako obvykle média odignorovali a je uverejnené len na našej webovej stránke s názvom Obete komunizmu a bývalí politickí väzni opäť na okraji spoločnosti http://www.szcpv.org/18/diskriminacia.html
Bohužiaľ ani samotní predkladatelia novely nevedia resp. nechcú vedieť, že táto novela je zjavne diskriminačná a nespravodlivá voči politickým väzňom, ktorí boli rehabilitovaní alebo odškodnení ako oprávnené osoby. Podľa novely zákona o protikomunistickom odboji sa má priznať jednorázový finančný príspevok len oprávneným osobám, a vdovám po nich, ktorým bol Ústavom pamäti národa priznaný štatút účastníka alebo veterána protikomunistického odboja. Verejnosť pritom nevie aký je rozdiel medzi politickým väzňom a účastníkom alebo veteránom protikomunistického odboja podľa zákona o protikomunistickom odboji č. 219 Z. z., ktorý bol prijatý až v roku 2006. ÚPN pri tom tri roky zákon porušoval tým, že nenadobudol účinnosť, pretože minister financií Mikloš im nedal peniaze na agendu vydávania preukazov. Vydávanie dekrétov a preukazov začalo až v roku 2009. To že za tri roky viacerí žiadatelia zomreli nikoho nezaujímalo.
Pre vysvetlenie za politického väzňa sa v zmysle zákonov prijatých po novembri 1989 považuje každý kto bol rehabilitovaný podľa zákona č. 119/90 Zb. , alebo násilne odvlečený do pracovného tábora v bývalom ZSSR pod správou GULAG. Súdmi bývalej Československej republiky bolo v rokoch 1948 - 1989 odsúdených vyše 70 000 osôb. Odbor odškodňovania a rehabilitácii MS SR eviduje do 7000 oprávnených osôb z radov civilného obyvateľstva, ktoré boli orgánmi NKVD násilne odvlečené do bývalého ZSSR. Celkový počet násilne odvlečených vrátane vojnových zajatcov sa odhaduje na 70 000.
Bez akýchkoľvek pochybností v súčasnosti ešte stále žije na Slovensku niekoľko tisíc bývalých politických väzňov. Navrhovaná novela sa však na nich nevzťahuje, pretože za oprávnenú osobu sa považuje len držiteľ preukazu účastníka alebo veterána protikomunistického odboja vydaného ÚPN!
Verejnosť je pritom zavádzaná, že sa má jednať o politických väzňov a vdovy alebo vdovcov po nich. Zámerne sa neuvádza, že ÚPN vydával preukazy len tým politickým väzňom a oprávneným osobám, ktoré o to požiadali, v prípade smrti aj na žiadosť príbuzných alebo organizácie. Podľa oficiálnej stránky ÚPN https://www.upn.gov.sk/sk/odovzdavanie-dekretov-veteranom-protikomunistickeho-odboja/Od roku 2009 doteraz ÚPN priznal postavenie účastníka protikomunistického odboja 713 osobám, z toho 217 in memoriam a postavenie veterána protikomunistického odboja 659 osobám, z toho 209 in memoriam.
Z uvedených údajov by sa teda prijatá novela vzťahovala len na smiešne nízky počet oprávnených osôb, preto hovoriť o zaťažení štátneho rozpočtu je iróniou.
Je verejným tajomstvom, že viacerým mediálne známym a oceňovaným politickým väzňom nebol priznaný status účastníka veterána protikomunistického odboja z dôvodu prekážky definovanej v § 9 písm. c). pretože boli v období od 25. februára 1948 do 17. novembra 1989 evidovaní v materiáloch Štátnej bezpečnosti ako rezident, agent, držiteľ požičaného bytu, držiteľ konšpiračného bytu, informátor alebo ídeový spolupracovník Štátnej bezpečnosti. Paradoxne, ak by dnes žili, po prijatí novely zákona by nárok na priznanie jednorázového finančného príspevku nemali ani niektorí bývalí predsedova občianskych združení zastupujúcich politických väzňov.
Na záver s poľutovaním konštatujeme, že po kauze Babiš a hanebnej novele zákona o ÚPN, ktorou bol zlikvidovaný jeho predseda Ondrej Krajňák, ktorému nemohli odpustiť, že podaním sťažnosti na Ústavný súd SR ukončil praktiky podávania účelových žalôb na ÚPN za to, že zo zákona zverejňoval spolupracovníkov ŠtB sa z ÚPN stala pasívna a formálna inštitúcia od ktorej už nemožno očakávať, že bude pokračovať po zverejnení sudcov, ktorí súdili za trestný čin ilegálneho opustenia republiky aj v plánovanom zverejňovaní sudcov, ktorí súdili za tzv. politické a protištátne trestné činy do roku 1989. O eliminovaní činností ÚPN v duchu tzv. politickej korektnosti sa toho verejnosť veľa nedozvie a isté informácie sú dostupné len na internete, medzi inými aj v príspevku bývalého redaktora Necenzurovaných novín, signatára Charty 77 a účastníka sviečkovej demonštrácie v roku 1988 ,V. Pavlíka. http://necenzurovane.net/19/upn.html
V Kontexte uvedeného je v poradí už piate zamietnutie novely zákona o protikomunisticky odboji je len zrkadlom falošnej hry na demokraciu a predstieraného protikomunistického odboja. A to len pre vytvorenie zdania, že Slovensko si ctí hodnoty demokracie a slobody. Je to nielen ukážkou biedy nášho parlamentu ale aj výsmechom všetkým obetiam komunistického režimu.
Svetové združenie bývalých politických väzňov
Obete komunizmu a bývalí politickí väzni opäť na okraji spoločnosti
Svetové združenie bývalých politických väzňov so zármutkom a poľutovaním prijalo správu NR SR o opätovnom zamietnutí návrhu novely zákona o protikomunistickom odboji, podľa ktorej politickí väzni, ich manželky, manželia alebo vdovy a vdovci mali dostať jednorazový finančný príspevok vo výške 1000 eur.
Na rozdiel od Zväzu protifašistických bojovníkov, ktorí boli v uplynulom roku opätovne odškodnení, ostali bývalí politickí väzni poslancami NR SR už po piaty krát odkopnutí ako nežiadúci a opäť sa potvrdilo, že November 1989 bol len vonkajšími okolnosťami vynútenou zmenou fasády pod ktorou ostala stará omietka.
Na rozdiel od Českej republiky, kde obdobný zákon priznal účastníkom protikomunistického odboja finančné zadosťučinenie a dorovnanie dôchodkov, slovenskí politickí väzni sa musia s trpkosťou zmieriť s tým, že ich trýznitelia, bývalí príslušníci ŠtB budú aj naďalej poberať výsluhové dôchodky aj za obdobie, kedy prenasledovali nevinné osoby, mučili ich a popierali ich základné ľudské práva, občianske a náboženské slobody.
Svetové združenie bývalých politických väzňov opäť tak ako v roku 2015 v Stanovisku k odmietnutiu odškodnenia obetí komunistického režimu v NR SR - žiadosti o prijatie zákonných opatrení odstraňujúcich diskrimináciu obetí komunistického režimu, uverejnenom na našej webovej stránke http://www.szcpv.org/15/novela2.html a opakovanej žiadosti z roku 2017 uverejnenej na stránke http://www.szcpv.org/17/diskriminacia.html vyzýva kompetentné úrady, Ministerstvo spravodlivosti SR, Vládu SR a Národnú radu SR, aby nespravodlivý a neúctivý stav v demokratickej spoločnosti ku ktorej sa Slovenská republika ako členský štát EÚ hlási, odstránili a aby sa usilovali o zjednanie o odstránenie diskriminácie slovenských občanov, ktorí trpeli v komunistických žalároch za svoje presvedčenie a návrat k slobode a demokracii.
S poľutovaním sme prijali pasívny postoj Ústavu pamäti národa, ktorý sa po novele zákona stáva paralizovanou inštitúciou a vracia sa do obdobia svojho vzniku kedy v ÚPN politickí väzni nemali žiadne zastúpenie. Vlažný postoj ÚPN k diskriminácii obetí komunizmu potvrdzuje odpoveď Správnej rady ÚPN na žiadosť o stanovisko k neschváleniu novely zákona o protikomunistickom odboji.
Vyslovujeme touto cestou vážne obavy o ďalší osud a smerovanie ÚPN s poukazom na stanovisko združenia v názvom Budeme mať Ústav straty pamäte?
Na smerovanie ÚPN upozorňoval v roku 2002 aj vtedajší redaktor Necenzurovaných novín a člen charty 77 Vladimír Pavlík v článku s názvom Pripravujú rehabilitáciu fašistických zločincov a vrahov z POHG? uverejnenom na stránke http://www.necenzurovane.net/03/contact.html.
Svetové združenie bývalých politických väzňov
Prílohy: 1. Odpoveď sekretariátu Správnej rady ÚPN.
Vážený pán Krajňák,
podpredseda Správnej rady Ústavu pamäti národa dostal Váš mail s návrhom uznesenia, ktorým by Správna rada Ústavu pamäti národa mala reflektovať odmietnutie návrhu novely zákona o protikomunistickom odboji v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj s návrhom na hlasovanie o tomto uznesení písomnou procedúrou per rollam. V tejto súvislosti podpredseda Správnej rady Ústavu pamäti národa rešpektuje názor a vôľu šiestich členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktorí Vás na poslednom zasadnutí Správnej rady Ústavu pamäti národa požiadali o bližšie informovanie o celej predmetnej agende v písomnej podobe (proces prípravy zákona, účasť zamestnancov Ústavu pamäti národa, reflektovanie podnetov politických väzňov atď). Podpredseda Správnej rady Ústavu pamäti národa zároveň rešpektuje vôľu uvedených členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, aby sa po predložení komplexnej informácie diskutovalo o predmetnej záležitosti na zasadnutí Správnej rady Ústavu pamäti národa.
S pozdravom
Jerguš Sivoš
riaditeľ
Sekretariátu predsedu Správnej rady
Ústavu pamäti národa
2. Stanovisko Svetového združenia bývalých československých politických väzňov z roku 2002 Budeme mať Ústav straty pamäte?
NR SR, Vláda SR ani prezident SR nepovažovali za žiadúce aby v správnej alebo dozornej rade Ústavu pamäti národa boli zastúpení aj bývalí politickí väzni. Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov navrhlo štyroch svojich členov ako kandidátov. Z ústavu pamäti národa sa však stala len príležitosť pre nominantov politických strán zamestnať svojich vopred určených známych a rodinných príslušníkov. Kto má strach z toho aby bývalí politickí väzni a obete komunizmu prišli do styku s dokumentmi ŠtB? Na túto otázku dala už dávno odpoveď monštruózna mystifikácia podľa scenára ŠtB a KSČ s názvom “Nežná revolúcia“. Politickí väzni nedávno vyzvali GP SR ako aj Ústav pamäte národa o zverejnenie príslušníkov ŠTB, ktorí agentúrne rozpracovali sledovanie katolíckeho kňaza Ing. Přemysla Coufala zmasakrovaného vo svojom bratislavskom byte v roku 1981. Oficiálnu verziu o samovražde možno zaradiť do sféry SCI-Fi rovnako ako fakt, že Ústav pamäti národa bude skutočne plniť svoje poslanie. Táto inštitúcia by sa mala skôr nazývať „Ústav straty pamäte“. Bezvýznamné rybky sa podhodia verejnosti aby prominentní eštébaci ostali aj naďalej na svojich postoch nedotknuteľní. SZČPV
