hlavna stranka


2. výročie odhalenia pamätnej tabule príslušníkovi 1. Československej armády na Slovensku, politickému väzňovi a hokejistovi Antonovi Babonymu
- 100. výročie vzniku Československej republiky

Zdieľaj  | 
https://www.youtube.com/watch?v=i_BsosTnUM4&fea

Dňa 5. novembra sa pri pamätnej tabuli na Zimnom štadióne v Poprade uskutočnila pietna spomienka pri príležitosti 2. výročia odhalenie pamätnej tabule hokejistovi a účastníkovi boja za národné oslobodenie Antonovi Babonymu a stého výročia vzniku Československa.

Ako hostia sa zúčastnili:

Atašé Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku Nikita Griščenko,
za Ústav pamäti národa Mgr. Ján Endrödi,
poslanci VÚC Anna Schlosserová a Marián Barilla,
príslušníci ozbrojených síl SR, zástupca veliteľa brigády plukovník, Norbert Hrib, veliteľ jednotky mobilného zásobovania podplukovník Milan Kovalčik, náčelník centra zásobovania major Ondrej Šomský,
riaditeľka Základnej školy v Spišskej Sobote, PaeDr. Adriana Oravcová a žiaci športovej triedy, ktorí spolu s vojakmi zabezpečili čestnú stráž pri pamätnej tabuli.
Ďalej rodinní príslušníci Antona Babonyho,
členovia Svetového združenia bývalých politických väzňov
a občianskeho združenia Motorkári Slovenska.
Jediným zástupcom pozvaných médií boli Noviny Poprad, ktorým touto cestou vyslovujeme poďakovanie.

   

Príhovor predsedu SZBPV Františka Bednára pri 2. výročí odhalenia pamätnej tabule Antonovi Babonymu

Vážení hostia, milí priatelia, pred dvoma rokmi  sme odhalili pamätnú tabuľu  Popradčanovi,  úspešnému športovcovi, vojakovi, povstalcovi, politickému väzňovi ale v prvom rade statočnému človeku, Antonovi Babonymu. Táto tabuľa nám pripomína, že aj v tých najťažších  časoch  kedy bolo Slovensko vtiahnuté do jednej z najhroznejších vojen, ktorá si vyžiadala milióny ľudských obetí sa našli   ľudia, ktorí nestratili svoju ľudskosť.

Pred týždňom sme si pripomenuli 100. výročie  vzniku Československa, bez ktorého by nebola ani Slovenská republika.  Anton Babony bol jedným z tých, ktorí sa nespreneverili odkazu generála Milana Rastislav Štefánika a ktorí bojovali za slobodné Československo.

O jeho pohnutom životnom osude už hovoril moderátor, dovoľte mi preto zamyslenie a porovnanie  činov Antona Babonyho  s konaním a činmi  ľudí, ktorí sa hlásili k slovenskej národnosti a heslu za Boha a za národ, ako aj činmi príslušníkov Organizácie ukrajinských nacionalistov a Ukrajinskej povstaleckej armády.

Na jednej strane Anton Babony, vojak Slovenskej armády, ktorý riskoval vlastný život, aby zachránil sovietsku študentku, na druhej strane  Slováci, ktorí v uniformách POHG vraždili ranou do tyla  vlastných  občanov vrátane žien a detí v Kremničke.  Na jednej strane ľudskosť a statočnosť a na druhej neľudskosť a barbarstvo.

V období Slovenského štátu mala Hlinková garda 100 000 členov. Okrem toho 5000 bolo členmi POHG, ktorí robili pre Nemcov špinavú prácu. Po skončení vojny sa tých 100 000 členov nevyparilo. Mnohí prešli do Komunistickej strany verejnej správy, rovnako ako sa príslušníci ŠtB po novembri 1989 infiltrovali do novovznikajúcich politických strán.  Ako politický väzeň som bol na cele s jedným bývalým členom POHG z Veľkého Krtíša, starým človekom, ktorého odsúdili za úmyselné podpaľačstvo a ktorý mi hovoril ako po skončení vojny  robil intendanta v proviantom sklade už v uniforme Československej armády. Keď bol predvolaný na pohovor k veliteľovi zistil, že veliteľom je major, ktorý bol jeho veliteľom v POHG.  Až po vydaní svedectva Alexandra Brojera, občana židovskej národnosti, bola skupina týchto členov POHG odhalená a odsúdená k vysokým trestom.
Anton Babony, ktorý bol po vojne policajtom v Poprade o bývalých členov HG v Poprade vedel. Preto sa jemu a jeho rodine začali vyhrážať, musel odísť od polície pracovať do Tatravagónky.

Položme si ruku na srdce,  čo sa v školách  učia deti o tomto období?  Kde sa stala chyba a prečo nesieme následky za to, že sme nepovedali celú pravdu?  Kto v Poprade z mladých  ľudí vôbec vedel kto je Anton Babony, kým sme neodhalili túto pamätnú tabuľu a kto z nich to vie aj dnes?

Dnes mladí ľudia volia stranu, ktorá je tretia najsilnejšia v parlamente a zdravia sa pozdravom Na stráž!  Obdobie vojnového Slovenského štátu považujú za najsvetlejšie obdobie našej histórie, pretože všade okolo nás zúrila vojna ale my sme sa mali dobre.  Kto je na vine pýtam sa? Veď toto ľudia ako Anton Babony  nikdy nechceli.  Mládež vždy hľadá svoje vzory, a to že ich dnes často hľadá tam kde by nemali byť je chybou súčasných politikov,  bez ohľadu na to či sú koaliční alebo opoziční.

Porovnávam  činy Antona Babonyho aj s činmi iných vojakov, príslušníkov Organizácie ukrajinských nacionalistov a Ukrajinskej povstaleckej armády, ktorých SS používala na najšpinavšie  akcie. Masakry  nevinného civilného obyvateľstva  vo  Volyni a v Haliči stály život takmer 100 000 ľudí a aj po 75 rokoch  zaťažujú vzťahy Poľska a Ukrajiny  a Poliaci ich označujú ako genocídu.

Zatiaľ čo o zabudnutých hrdinoch ako Babony sa už nič nevie, na počesť vojnových zločincov z Waffen SS sa za mlčania kompetentných   Európy a sveta  konajú pochody  ich bývalých príslušníkov a obdivovateľov.

V poslednom čase často počúvame o hlavne z úst prezidenta potrebu potierania  fašizmu  a extrémizmu na Slovensku.  Prezident však mlčí o tom, že v roku 2015 ukrajinský parlament zákonom  priznal veteránom UPA  štatút bojovníkov za ukrajinskú nezávislosť, mlčí o pochodoch Waffen SS a priaznivcov Stepana Banderu, či premenovaniu ulíc po vodcoch OUN-UPA a nacistickým symbolom, ktoré používajú Ukrajinské národné gardy. 21. septembra sa v Odese konal dokonca pochod na podporu teroristického Islamského štátu.
Anton Babony svojim deťom vždy zdôrazňoval, aké dôležité je, aby už nikdy nebola vojna. Po skončení studenej vojny sme si vydýchli keď sa uzatvorila dohoda medzi veľmocami o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu. My starší si ešte pamätáme na to ako sme v 80-tych rokoch žili neustále v ohrození keď na našom území boli rozmiestnené sovietske rakety  SS-20 s jadrovými hlavicami a na druhej v Európe americké rakety s plochou dráhou letu Persching 2. Svet sa ocitol na pokraji vojnového šialenstva a zničenia celej planéty.
Bohu žiaľ dnes nám opäť začína hroziť, že sa vraciame  k nekontrolovanému zbrojeniu po tom čo chcú USA vypovedať zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu a opäť budeme žiť v trvalom ohrození a neistote či sa dožijeme rána. V atómovej vojne však nebude víťazov. To, že sa jedná len o rakety stredného doletu, ktoré neohrozujú USA pretože majú dolet  len na územie Európy  a teda aj Slovenska, z našej krajiny  a Európy robí miesto budúceho vojnového konfliktu. Zdá sa, že sa svet nepoučil z dvoch strašných svetových vojen. Pýtam sa, budú sa slovenskí  vojaci opäť tak ako Anton Babony musieť postaviť proti Slovanom  a budeme mať opäť nových kapitánov Nálepkov?  Z úcty k obetiam k obetiam 2. svetovej vojny  by ľudstvo nemalo už žiadnu vojnu nikdy dopustiť.

Na záver som si dovolil pripomenúť, že keď sme pred dvoma rokmi pripravovali odhalenie tejto pamätnej tabule, žiadali sme o podporu viaceré inštitúcie a podnikateľov, ktorým sme ponúkli, že ich meno bude uvedené medzi podporovateľmi a sponzormi.  Jedným z tých, ktorí našu iniciatívu podporili bolo Veľvyslanectvo Ruskej Federácie. Je mi ľúto, že  hoci Anton Babony 12 rokov pracoval v Tatravagónke, jej súčasný majiteľ  pán Beljajev na našu žiadosť neodpovedal. Ak by tak urobil jeho meno mohlo byť uvedené na tejto tabuli.  
Verím, že  novozvolení poslanci Mestského zastupiteľstva a vedenie mesta  presadia náš návrh, aby sa tento zimný štadión volal Zimný štadión Antona Babonyho. Anton Babony by si to určite zaslúžil.

                                                        Česť jeho pamiatke!












Poďakovanie veľvyslanca Ruskej federácie predsedovi Svetového združenia bývalých politických väzňov




hlavna stranka