Zdieľaj  | 

          

Po prevrate v novembri 1989, ak nerátame  dvojročné prezidentovanie strojcu „nepolitickej politiky“ a kandidáta Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu, Václava Havla, bol prezidentom vždy stranícky kandidát. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky nastalo vyše dvadsaťročné obdobie  kontinuity prezidentov, ktorých minulosť bola poznamenaná členstvom v komunistickej strane. Zdá sa, že Slovensko sa napriek proklamáciám  o návrate k demokracii a zaradeniu k Západu  trpí silnou nostalgiou za  obdobím budovania ľudovodemokratického zriadenia a po normalizácii tzv. reálneho socializmu, v ktorom podľa príslovia „kto nekradne okráda vlastnú rodinu“ kradli takmer  všetci a vždy bolo dosť na kradnutie pre  každého. Vyspelé socialistické zriadene sa však vybudovať nepodarilo, pretože systém vyhnil zvnútra a rozpadol sa pod tlakom udalosti z vonka, teda v bývalom ZSSR a jeho satelitoch a dnes už kradnú len vyvolení.



Prvým zo série tzv. podemokratizovaných komunistických prezidentov bol Michal Kováč, ktorý istý čas hájil záujmy KSČ na Kube a bohato zúročil svoje skúsenosti z bankovej sféry ako hlavný financmajster HZDS spolu s Ivanom Lexom. Potom čo sa dostal do nemilosti  otca štátnosti Vladimíra Mečiara, stal sa podobne ako jeho súkmeňovci v 50. rokoch obeťou vlastnej strany. Na rozdiel od Slánskeho ho neobesili, len mu v snahe odstrániť ho z funkcie pred ukončením volebného obdobia,  v zbabranej akcii SIS napchala  syna do kufra auta a podhodila ho na četníckej stanici v Rakúsku, kde bol na neho vydaný medzinárodný zatykač. Celá kauza sa skončila neslávne známymi Mečiarovými amnestiami, ktoré budú zamestnávať KDH až na večné veky a presunutím Kováča juniora do diplomatických služieb, aby sa mu zadosťučinilo za spôsobenú „krivdu“.


           
V žalostnej  tradícii  komunistických prezidentov pokračoval lovec hadov a milovník exotického cestovania za štátne peniaze, bývalý člen Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Rudolf Schuster, ktorý sa s touto kvalifikáciou javil Slovákom ako najvhodnejší kandidát na prezidenta presne podľa hesla, „Ak už niekoho do čela - tak jedine komunistu!“ Rudolf Schuster národ presvedčil aj svojou oddanosťou strane a vláde na poste predsedu Krajského národného výboru (KNV) v Košiciach ako hlavný koordinátor akcie  Štátnej bezpečnosti (ŠtB) s krycím názvom NORBERT.  Kompetentní z Ústavu pamäti národa môžu neznalým vysvetliť, že cieľom tejto akcie bolo v prípade potreby internovať nespoľahlivé a režimu tzv. nepriateľské osoby na miestach k tomu špeciálne určených. V podrobných pokynoch boli presne určené osoby, ktoré to majú realizovať, vrátane  automobilov, ktoré sa na to majú použiť. Ako spomienka na Rudolfa Schustera  ostal Košičanom miliardový dlh a občanom Slovenska CD s ľudovkami, ktoré naspieval v rámci prezidentskej kampane.


Do tretice si Slováci 2x po sebe zvolili ďalšieho bývalého súdruha, tentokrát pre zmenu pôsobiaceho v rezorte prokuratúry v službách pracujúceho ľudu a robotníckej triedy, JUDr. Ivana Gašparoviča, pôvodne odchovanca Mečiarovho HZDS. Tento síce nepatril k top súdruhom  bývalého režimu, čo umožnilo jeho pôsobenie na poste Generálneho prokurátora bývalej federácie. Na tomto poste však pôsobil k plnej spokojnosti  súdruhov a ich prisluhovačov a v čase jeho pôsobenia nebol zaznamenaný ani jeden úspešný  pokus o vyšetrovanie niektorého zo zločinov komunizmu.  Ivan Gašparovič, nezaprel svoj mimoriadne vyvinutý  cit pre podporu partokracie čo sa mu nikdy nepodarilo skryť. Zapísal sa do análov svojím rozhodnutím nevymenovať  zvoleného Generálneho prokurátora a zbierkou brebtov, ktorá sa možno po skončení jeho funkčného obdobia stane bestsellerom.

Koncom marca sa budeme opäť rozhodovať medzi dvoma kandidátmi, Robertom Ficom, v súčasnosti predsedom vládnej strany Smer-SD a predsedom tejto strany v jednej osobe a nestraníckym kandidátom Andrejom Kiskom,  bývalým manažérom splátkových spoločnosti a po ich odpredaji  zakladateľom humanitárnej organizácie na pomoc onkologickým pacientom Dobrý anjel.

V tejto kampani sme sa presvedčili, kam sa až dá zájsť v snahe zdiskreditovať oponenta. Rozhodnutie je ale na občanoch.  Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov je podľa stanov apolitickým občianskym združením, preto nechce nikomu z našich členov prikazovať koho ma voliť.  Všetci menovaní bývalí slovenskí prezidenti, Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič oficiálne podporili straníckeho kandidáta. Je potrebné doplniť, že sa k ním pridal aj prezident Českej republiky Miloš Zeman, ktorý doplnil tento skanzen osobností v minulosti priamo prepojených s režimom spred novembra 1989.

            Vážení členovia a sympatizanti, rozhodnutie je na Vás,  ale nezabúdajte pri tejto voľbe na našich bratov a sestry, ktorí vykúpili svojím utrpením našu slobodu.

• 17.November 1989-Zamatový podvod!
• Nezverejnení a doplnení agenti ŠtB
• Nepotrestané zločiny