|
 Po prvýkrát v histórii sa pri pamätníku Jozefa Bonka na Námestí sv. Egídia v Poprade vo štvrtok minulého týždňa zúčastnil pietnej spomienky honorárny konzul Ruskej federácie na Slovensku
Podľa očakávania augustové udalosti z roku 1968 boli na pietnej spomienke za účasti predsedu Konfederácie politických väzňov Antona Srholca a zástupcov tzv. pravicových strán KDH a SDKÚ v Bratislave prirovnané k situácii na Ukrajine, ako o tom informovala Slovenská informačná tlačová agentúra (SITA) na svojom internetovom portáli http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/858456-obrazom-situacia-na-ukrajine-pripomina-ludom-august-1968/ Situácia na Ukrajine pripomína ľuďom august 1968.
Vyváženejšie spravodajstvo priniesla Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) ako potvrdzuje jej webový portál http://www.parameter.sk/sk/sekcia/spravy/2014/08/21/obcania-opat-spominali-na-j-bonka-obet-okupacie-z-roku-1968 Občania opäť spomínali na J. Bonka, obeť okupácie z roku 1968, ktorá priniesla informáciu aj o pietnych spomienkach v Poprade, Rožňave a Banskej Bystrici. Hoci na webovom portály bola uverejnená agentúrna fotografia honorárneho konzula Ruskej federácie na Slovensku pre Košický a Prešovský kraj, ktorý položil veniec k pamätníku v Poprade, mimochodom zrejme ako prvý zástupca Ruskej federácie po novembri 1989, jediné periodikum, ktoré našlo odvahu túto správu uverejniť bol regionálny týždenník Podtatranský kuriér.
Uvedené porovnanie a prístup niektorých zástupcov masmédií k agentúrnym informáciám potvrdzuje žalostný stav ich nezávislosti a celkovo aj stav demokracie na Slovensku 25 rokov po tzv. nežnej revolúcii. Takže v podstate sa toho až tak po novembri 1989 veľa nezmenilo, za nezávislosť a odvahu po auguste hrozila novinárom normalizačná politická likvidácia resp. presun k lopate. Dnes je tu už ale oveľa horšie pretože stratou zamestnania im hrozí totálna ekonomická likvidácia a to je na zastrašenie oveľa účinnejšie ako politická ideológia.
http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/858456-obrazom-situacia-na-ukrajine-pripomina-ludom-august-1968/
Webnoviny / Správy / Slovensko
Obrazom: Situácia na Ukrajine pripomína ľuďom august 1968
Autor: SITA, 21. augusta 2014
 Diskusia (45)
 Šéf Konfederácie politických väzňov Anton Srholec pri pamätnej tabuli na historickej budove Univerzity Komenského. Pietna spomienka na obete 21. augusta 1968 sa uskutočnila pri príležitosti 46. výročia vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie ČSSR. Bratislava, 21. august 2014. Foto: SITA/Ján Slovák
BRATISLAVA 21. augusta (WEBNOVINY) - Viacero účastníkov dnešného spomienkového podujatia pri príležitosti 46. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy vidí súvislosť medzi rokom 1968 a aktuálnou situáciou na Ukrajine.
Obrazom: Ľuďom pripomínajú boje na Ukrajine august 1968
August 1968 musí byť ponaučením
Zároveň zdôraznili potrebu poučiť sa z dejín našej krajiny a vážiť si, že v súčasnosti je Slovensko súčasťou slobodnej časti sveta. Podujatie za účasti desiatok ľudí sa uskutočnilo pred budovou Univerzity Komenského na bratislavskom Šafárikovom námestí, kde v roku 1968 zastrelili okupačné vojská troch ľudí.
"Invázia v roku 1968 patrí medzi najčernejšie kapitoly našich dejín," povedal na podujatí poslanec za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník. Išlo podľa neho o prepad zvrchovaného štátu a to isté sa momentálne deje na Ukrajine. Žiadna krajina podľa neho nemôže odôvodňovať vpád na územie cudzieho štátu argumentom, že sa nachádza v jeho blízkosti a má tam svoje záujmy.
Ukrajina prežíva podobné udalosti
"Ľudia ktorí schvaľujú to, čo Rusko momentálne robí na Ukrajine, schvaľujú tým pádom aj inváziu v auguste 1968." Podľa Kaníka sú sankcie, ktoré Európska únia (EÚ) uvalila na Rusko v súvislosti s ukrajinskou krízou rozumným prostriedkom na zastavenie agresora. V prípade, že by EÚ nekonala, mohlo by to podľa neho znamenať koniec mieru a pokoja v Európe.
"To čo sa udialo v auguste 1968 sa momentálne deje tesne za našimi hranicami," povedala starostka bratislavského starého mesta Tatiana Rosová. Podľa nej je znovu agresorom tá istá mocnosť, akurát svoje konanie odôvodňuje inak. Pri spomienke na obete roku 1968 treba podľa nej myslieť aj na Ukrajinu. Podľa podpredsedu parlamentu a predsedu KDH Jána Figeľa nás august 1968 učí, že sloboda nie je samozrejmosťou.
Slovensko je slobodná krajina
 "Slovensko je momentálne slobodná krajina a súčasť zjednotenej Európy," povedal s tým, že o to isté sa usiluje aj Ukrajina. Figeľ zároveň zdôraznil význam historickej pamäte pre budúcnosť a demokratický vývoj našej krajiny.
Predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska a kňaz Anton Srholec vo svojom prejave označili komunizmus za ideu postavenú na zločinoch a násilí. "V roku 1968 sme naivne verili v reformu, ale tá sa ukázala ako neuskutočniteľná," povedal. Podľa Srholca demokracia nie je samozrejmosťou a niekedy býva zaplatená aj obeťami. Tým podľa neho treba preukazovať náležitú úctu.
Vojská Sovietskeho zväzu, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky a Bulharskej ľudovej republiky vtrhli na územie Československa v noci z 20. na 21. augusta 1968.
Dôvodom invázie bol nesúhlas predstaviteľov členských štátov Varšavskej zmluvy z reformným procesom, ktorý v Československu odštartoval prvý tajomník Komunistickej strany Československa (KSČ) Alexander Dubček.
Na strane Československa si invázia vyžiadala 108 obetí. Sovietsky zväz po invázii dosadil do čela štátu odporcov demokratizačných reforiem. Tí v krajine vládli až do novembra 1989.
Za odpor k invázii alebo podporu Dubčekovho vedenia prišlo v rokoch 1968 až 1970 o prácu tisíce ľudí. KSČ zo svojich radov vylúčila viac ako 100-tisíc členov. Po invázii ostali vojská Sovietskeho zväzu rozmiestnené na našom území až do roku 1991.
http://www.webnoviny.sk/diskusia-clanok/858456-obrazom-situacia-na-ukrajine-pripomina-ludom-august-1968/strom/#diskusia
Občania opäť spomínali na J. Bonka, obeť okupácie z roku 1968
21. august 2014 - 23:10
Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
V Rožňave zaznela solidarita s Ukrajinou.
Na snímke honorárny konzul Ruskej federácie na Slovensku pre Košický a Prešovský kraj Ladislav Štefko kladie veniec pri pamätníku počas pietnej spomienky pri príležitosti 46. výrocia okupácie Československa vojskami armád Varšavskej zmluvy na Námestí svätého Egídia v Poprade 21. augusta 2014. Foto: TASR/Oliver Ondráš
Poprad 21. augusta (TASR) – Niekoľko desiatok ľudí si dnes na Námestí sv. Egídia v Poprade uctilo pamiatku Jozefa Bonka a ďalších, ktorí zahynuli počas okupácie Československa sovietskymi vojskami. "Hranice Československa vtedy prekročilo asi pol milióna vojakov, čoho výsledkom bola smrť nevinných ľudí. Dohromady ich bolo podľa posledných informácií asi 108, z toho na Slovensku zahynulo 37 občanov a medzi nimi bol aj takmer 19-ročný Jozef Bonk," uviedol predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák.
Na snímke fotografia tragicky zosnulého Jozefa Bonka a sviečky pri pamätníku na Námestí svätého Egídia v Poprade počas pietnej spomienky pri príležitosti 46. výrocia okupácie Československa vojskami armád Varšavskej zmluvy v Poprade 21. augusta 2014. Foto: TASR/Oliver Ondráš
Sestra Jozefa Bonka Anna Malá spomína na brata ako vášnivého futbalistu. Býval so svojimi rodičmi a v čase okupácie sa vracal z týždňovej "šichty". Vystúpil z vlaku v Poprade, a keď sa dozvedel o udalostiach, na námestí spolu s demonštrantmi protestoval proti invázii vojsk. "Guľka ho smrteľne zasiahla do pečene, okrem neho bolo zasiahnutých ďalších 14 ľudí, tým sa však podarilo prežiť," dodal Krajňák. Sestra nebohého Jozefa Bonka sa každý rok snažila chodiť s kvetmi na toto pietne miesto, dlhé roky ho však veľmi prísne strážila Štátna bezpečnosť. I jej samej neskôr pohrozili väzením.
Už 12 rokov je však na Námestí sv. Egídia umiestnená pamätná tabuľa s menom Jozefa Bonka, ale i ďalších, ktorí na Slovensku zahynuli počas okupácie. "Je to smutné, že toto je jediný pamätník na Slovensku s menami obetí vtedajších zločinov. Zároveň nás mrzí, že 21. august nie je na Slovensku ani len pamätným dňom," zdôraznil vo svojom príhovore František Bednár zo Svetového združenia bývalých československých politických väzňov, ktoré tento pietny akt každoročne organizuje.
Vojská piatich socialistických krajín pred 46 rokmi vstúpili na územie vtedajšieho Československa v snahe potlačiť úsilie reformných komunistov na čele s Alexandrom Dubčekom o socializmus s ľudskou tvárou. Práve vtedy sa začalo obdobie tzv. normalizácie s tvrdými straníckymi čistkami proti všetkým, ktorí podporovali tzv. Pražskú jar. "Je dôležité, že si sem chodíme spomínať na tieto udalosti, aby sme dokázali odovzdať odkaz nasledujúcej mladej generácii. Úlohou Ústavu pamäti národa je spomínať na obete týchto zločinov, ale zároveň pripomenúť mená tých, ktorí sa na zločinoch podieľali. Ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju zopakovať," uzavrel Krajňák.
V Rožňave solidarita s Ukrajinou
Spomienkové stretnutie pri príležitosti 46. výročia začiatku okupácie Československa sovietskymi vojskami sa dnes konalo pri pamätníku na Košickej ceste v Rožňave. Zároveň bolo vyjadrením solidarity s Ukrajinou. Za daždivého počasia na stretnutie, ktoré organizoval Občiansky klub Rožňava, prišlo osem ľudí.
Ako uviedol za OK Rožňava Matúš Bischof, pred 46 rokmi okupačné vojská Varšavskej zmluvy, vedené Sovietskym zväzom, rozdupali v Československu na prach nádej na slobodu a demokraciu. Cenu a význam slobody podľa neho pozná ten, kto ju stratil a kto si ju veľmi ťažko musel vybojovať. "Dnes z tohto mesta preto vyjadrujeme svoju podporu Ukrajine, trpiacej ruskou agresiou a okupáciou. Vyslovujeme našu solidaritu, pretože malé národy by nemali zabúdať na to, aké je to trpieť pod nadvládou iných. Keď sa o slobodu, demokraciu a nezávislosť pokúšajú iní, malo by byť našou povinnosťou ich v boji za tieto hodnoty podporiť," povedal.
Pamätná tabuľa na mieste pripomína usmrtenie 28-ročného Štefana Ciberaja tankom spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy z 21. augusta 1968, ako aj ďalšie obete z tohto obdobia.
Obete totality si pripomenuli na námestí so sviečkami v rukách
Na banskobystrickom Námestí SNP si dnes večer takmer 30 ľudí so sviečkami v rukách tichou spomienkou pripomenulo 46. výročie okupácie bývalého Československa. Spomínali na obete totality 21. augusta 1968.
Ako na stretnutí odznelo, spomienka bola určená najmä 108 mŕtvym a vyše 500 zraneným po okupácii bývalého Československa.
Mestský poslanec Milan Lichý v príhovore uviedol, že okupačná normalizácia mala za následok veľkú beznádej, ponižovanie ľudí a lámanie ich charakterov. Prítomní si uctili i sovietskych občanov, ktorí v tom čase v Moskve protestovali proti obsadeniu Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy.
K slovu sa dostala aj známa rozhlasová redaktorka Hana Kútiková – "hlas" banskobystrického Augusta 1968, ktorá spomínala na pohnuté časy vo vtedajšom rozhlase a aj na to, ako na redaktorov mierili zbrane okupantov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/327596-opozicia-pri-spomienke-na-august-1968-hovori-o-ukrajine/
Opozícia pri spomienke na August 1968 hovorí o Ukrajine
#okupácia Československa #Ukrajina
SITA | 21.08.2014 14:04
Viacero účastníkov štvrtkového spomienkového podujatia pri príležitosti 46. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy vidí súvislosť medzi rokom 1968 a dnešnou situáciou na Ukrajine.
Zároveň zdôraznili potrebu poučiť sa z dejín našej krajiny a vážiť si, že v súčasnosti je Slovensko súčasťou slobodnej časti sveta. Podujatie za účasti desiatok ľudí sa uskutočnilo pred budovou Univerzity Komenského na bratislavskom Šafárikovom námestí, kde v roku 1968 zastrelili okupačné vojská troch ľudí.
Kaník: To isté ako v 68. roku u nás sa deje na Ukrajine
„Invázia v roku 1968 patrí medzi najčernejšie kapitoly našich dejín,“ povedal na podujatí poslanec za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník. Išlo podľa neho o prepad zvrchovaného štátu a to isté sa momentálne deje na Ukrajine. Žiadna krajina podľa neho nemôže odôvodňovať vpád na územie cudzieho štátu argumentom, že sa nachádza v jeho blízkosti a má tam svoje záujmy. „Ľudia ktorí schvaľujú to, čo Rusko momentálne robí na Ukrajine, schvaľujú tým pádom aj inváziu v auguste 1968“. Podľa Kaníka sú sankcie, ktoré Európska únia uvalila na Rusko v súvislosti s ukrajinskou krízou rozumným prostriedkom na zastavenie agresora. V prípade, že by EÚ nekonala, mohlo by to podľa neho znamenať koniec mieru a pokoja v Európe.
„To čo sa udialo v auguste 1968 sa momentálne deje tesne za našimi hranicami,“ povedala starostka bratislavského starého mesta Tatiana Rosová. Podľa nej je znovu agresorom tá istá mocnosť, akurát svoje konanie odôvodňuje inak. Pri spomienke na obete roku 1968 treba podľa nej myslieť aj na Ukrajinu.
Podľa podpredsedu parlamentu a predsedu KDH Jána Figeľa nás august 1968 učí, že sloboda nie je samozrejmosťou. „Slovensko je momentálne slobodná krajina a súčasť zjednotenej Európy,“ povedal s tým, že o to isté sa usiluje aj Ukrajina. Figeľ zároveň zdôraznil význam historickej pamäte pre budúcnosť a demokratický vývoj našej krajiny.
Srholec: Naivne sme verili v neuskutočniteľnú reformu
Predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska a kňaz Anton Srholec vo svojom prejave označili komunizmus za ideu postavenú na zločinoch a násilí. „V roku 1968 sme naivne verili v reformu, ale tá sa ukázala ako neuskutočniteľná,“ povedal. Podľa Srholca demokracia nie je samozrejmosťou a niekedy býva zaplatená aj obeťami. Tým podľa neho treba preukazovať náležitú úctu.
Frešo: Ficove výroke sú v rozpore s líniou našej zahraničnej politiky
Slovensko si podľa predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša zaslúži konečne inú vládu, ktorá bude jasne stáť na hodnotách slobody, demokracie, bude mať jasno v zahraničnej politike a bude presadzovať skutočné záujmy krajiny a jej občanov. Vyhlásil to v súvislosti so 46. výročím vtrhnutia vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa pod vedením Sovietskeho zväzu v auguste 1968. „Výroky Roberta Fica, ktoré sú v rozpore s hlavnou líniou zahraničnej politiky Slovenska a spochybňujú aj kroky našej diplomacie, len tak nenecháme,“ poznamenal s tým, že budú na pôde NR SR žiadať o vysvetlenie.
Pre krajinu, ktorá si vytrpela okupáciu sovietskou armádou, sú podľa slov Freša nepochopiteľné Ficove vyjadrenia, ktorý v súvislosti s okupáciou časti Ukrajiny robí všetko pre to, aby nekritizoval Ruskú federáciu, ale všetkých ostatných – od našich spojencov v EÚ a NATO až po Ukrajinu. „Ak bude naďalej pokračovať v politike obhajoby agresora a odsudzovaní obetí, možno sa zajtra dočkáme toho, že privíta bratskú pomoc z roku 1968 a vyhlási, že za okupáciu si môžeme sami,“ uviedol predseda SDKÚ-DS.
|
Pamätník v Poprade – jediný na Slovensku so štatistikou obetí