hlavna stranka

V noci 25.3.2011, (sviatok Zvestovanie Pána) si Pán Boh povolal nášho drahého prof. Antona Hlinku, saleziána, ktorý obetoval svoj plodný život za Kristovu cirkev a za slovenský národ, pre ktorý urobil všetko, čo len mohol, ale v časti ktorého našiel málo pochopenia.

Ďakujme Pánu Bohu, že ukončil jeho krížovú cestu a prosme preň večnú odmenu v nebi.

Pohreb a Svätá omša sa uskutočníli v sobotu 2. apríla v Dóme sv. Martina v Bratislave. Don Hlinka bol pochovaný v saleziánskej hrobke na Ružinovskom cintoríne.
Zdieľaj  | 

http://sk.wikipedia.org/wiki/Anton_Hlinka

 

Vo veku 85 rokov zomrel salezián Anton Hlinka
Bratislava 26. marca (TASR) - Vo veku 85 rokov dnes po dlhom období Alzheimerovej choroby zomrel salezián kňaz, publicista, spisovateľ, teológ, filozof a prekladateľ, profesor Anton Hlinka. TASR o tom informoval Jozef Kupka, sekretár slovenskej provincie Saleziánov dona Bosca.
Hlinka sa narodil 31. októbra 1926 vo Valaskej Belej, okres Prievidza. Detstvo prežil v Považskej Bystrici, kde navštevoval aj základnú školu. Po jej skončení sa dostal na saleziánske gymnázium do Šaštína. Prvých sedem tried gymnázia absolvoval v Trnave. Po piatej triede gymnázia, v roku 1944, vstúpil v Hronskom Beňadiku (vtedy Svätom Beňadiku) do saleziánskeho noviciátu. Po roku formácie zložil 23. augusta 1945 svoje prvé rehoľné sľuby. Potom dokončil gymnázium a v roku 1948 zmaturoval a pokračoval v saleziánskej formácii.
Barbarská noc z 13. na 14. apríla 1950 ho zastihla na pedagogickej praxi na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne. V septembri musel s ďalšími mladými spolubratmi narukovať do tábora vo Svätej Dobrotivej v západných Čechách pri Plzni. V marci 1951 dostal v tomto tábore nečakanú dovolenku. U rodičov v Považskej Bystrici ho zastihol odkaz od jeho vtedajšieho predstaveného Ernesta Macáka, aby ušiel do Rakúska.
V apríli 1951 bol členom výpravy Titusa Zemana, ktorej sa nepodarilo prejsť rieku Moravu. Anton Hlinka bol asi prvý z celej výpravy, kto pochopil, že sa to nepodarí a pobral sa od hraničnej rieky preč. Bol tým, kto potajme telefonoval donovi Štefanovi Sandtnerovi, hospitalizovanému v štátnej nemocnici v Bratislave, a informoval ho o neúspechu výpravy. Následne sa vrátil do PTP tábora. Asi po mesiaci dostal telegram dohodnutého znenia, aby odtiaľ ušiel. Druhý raz tak odchádzal za hranice 8. augusta 1951.
Teológiu potom študoval v Turíne. Počas tých rokov sa pripravil na doživotnú rehoľnú profesiu, ktorú zložil 30. júna 1952 a po skončení bohosloveckých štúdií bol 1. júla 1955 vysvätený za kňaza. Následné štúdiá filozofie a psychológie absolvoval v Turíne, v Ríme a vo Viedni. V Ríme v roku 1961 získal doktorát z filozofie. V rokoch 1958 až 1967 prednášal teológiu v saleziánskych seminároch vo Viedni, v Kolíne nad Rýnom a v Katánii. Ďalšie štyri roky pôsobil v Miláne medzi študentmi.
V roku 1971 nastúpil do Rádia Slobodná Európa v Mníchove na miesto redaktora nábožensko-kultúrnych programov, neskôr z vlastnej iniciatívy prevzal aj vysielanie v Hlase Ameriky a Radiu Stefanus. Pôsobil aj ako člen Európskeho výboru Svetového kongresu Slovákov. V roku 1980 založil vlastné nakladateľstvo, v ktorom počas desiatich rokov vyšlo 29 kníh. Rozličnými utajenými spôsobmi organizoval doručovanie tejto náboženskej literatúry na Slovensko.
V roku 1991 sa vrátil do domoviny; zriadil Slovenskú katolícku tlačovú službu (Skates), ktorá však po 14 mesiacoch prestala vychádzať. Saleziánski predstavení ho uvoľnili na spoluprácu s Konferenciou biskupov Slovenska v oblasti masmédií.
V roku 1993 založil Slovenskú katolícku akadémiu a bol zvolený za jej rektora. Na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského bol v roku 1995 habilitovaný na docenta teológie a po nostrifikácii akademických titulov ho vymenoval v roku 1997 vtedajší prezident SR Michal Kováč za profesora systematickej filozofie na Univerzite sv. Cyrila a sv. Metoda v Trnave.
Hlinka je autorom množstva teologických, filozofických a cirkevno-politických štúdií, úvah a esejí. Literárnu činnosť začal publikovaním časopiseckých článkov v roku 1964. Publikoval aj čiastkové štúdie v časopisoch v zahraničí, ako aj v rozhlase. Okrem vlastných kníh preložil, vydal či spracoval vyše 30 kníh, ktoré vychádzali v zahraničí za podpory rôznych sponzorov.
Za celoživotné dielo udelil Antonovi Hlinkovi prezident SR Michal Kováč 1. januára 1997 Rad Andreja Hlinku I. triedy a 28. októbra 1998 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

motto
„Všetko je dar Prozreteľnosti, ktorá sa stará o tých, čo sa jej oddajú, a všetko privádza k šťastnému koncu.“
vzdelanie
Sedem tried gymnázia absolvoval v Trnave, ôsmu v Galante, kde roku 1948 aj zmaturoval.
1955 po vysvätení za kňaza pokračoval v štúdiu filozofie a psychológie v Turíne, Ríme a vo Viedni
1961 získal v Ríme doktorát z filozofie.
1995 na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského bol habilitovaný na docenta teológie
1997 bol inaugurovaný za profesora filozofie na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre
životopis
Detstvo prežil v Považskej Bystrici, kde navštevoval aj základnú školu. Jeho dospievanie bolo poznačené viacerými „prozreteľnými omylmi“. Napríklad, keď sa po skončení základnej školy doslova omylom dostal na saleziánske súkromné gymnázium do Šaštína. Po piatej triede gymnázia ho znova z „omylu“ direktor ústavu a možno aj niekto iný neodporúčali do rehole. Preto sa všetci čudovali, keď ho tam bez zaváhania prijali. Za omyl považuje aj to, že ako najmladšieho zo saleziánov ho polícia odviedla do koncentračného tábora k Plzni, odkiaľ jediný - na rozkaz svojho vtedajšieho predstaveného Ernesta Macáka - ušiel do Rakúska a po niekoľkých mesiacoch do Talianska. Až tam sa skončili jeho nedobrovoľné dobrodružstvá a začalo sa jeho pasovanie s teologickými knihami, s prednáškami v taliančine a knihami, ktoré boli sčasti v latinčine.

Pôsobil v rozličných štátoch takmer na všetkých kontinentoch. Najdôležitejšími prostriedkami jeho apoštolátu sa stali rozhlasové sväté omše, televízne a rozhlasové náboženské relácie, ako aj analýzy a reakcie na udalosti dňa v novinách i časopisoch. Pre mnohých bol desiatky rokov „hlasom“, ktorý sa prihováral, burcoval, volal, vyzýval, napomínal, vyčítaval, ba i hrozil. Nikdy však nikoho verejne nenapádal, neodsudzoval, neštval proti nikomu, a to ani vtedy, keď bolo treba zaujať stanovisko voči ľuďom a udalostiam.

S Božou pomocou pašoval na Slovensko Božie slovo. Všetok materiál (300 až 500 kníh na jeden prevoz) skrývali v dvojitých stenách dodávok, špeciálne upravených podľa holandského plánu morských plavidiel. Na ich prevoz prispeli 70 až 80 percentami financií protestanti, drobní, ale sem-tam i bohatí ľudia. Financiami výrazne prispel aj Richard Wurmbrand, evanjelický priam charizmatický duchovný, rumunský konvertita zo židovstva. Je obdivuhodné, že hlavní aktéri nikdy nemali haváriu a nikdy im nechýbali práve potrebné peniaze. Nikdy ani na Slovensku nezlyhali autá, šoféri, ľudia, ktorí mali to šťastie dostať náboženské knihy. Hrdinstvom však bolo mať v dome na Slovensku dvesto-tristo náboženských kníh a nájsť tých, ktorí budú mať odvahu čítať ich a rozširovať medzi priateľmi. Pripísal ku cti slovenským katolíkom, že sa našli ľudia, ktorí boli ochotní spolupracovať.

Je autorom množstva teologických, filozofických a cirkevnopolitických štúdií, úvah a esejí. Literárnu činnosť začal publikovaním časopiseckých článkov roku 1964. Neskôr publikoval aj čiastkové štúdie v časopisoch u nás aj v zahraničí, ako aj v rozhlase. V presvedčení, že sa nikdy nevráti do vlasti, nearchivoval ich, a tak zostali roztrúsené v jednotlivých periodikách

Po nežnej revolúcii sa vrátil do vlasti. Spolupracoval s Konferenciou biskupov Slovenska (KBS) v oblasti masmédií a vyvíjal intenzívnu publicistickú a kazateľsko-pastoračnú činnosť, najmä prostredníctvom rozhlasu i televízie. Pravidelne prednášal pre vysokoškolskú mládež.

Vzhľadom na obmedzenia zdravia a potrebnú každodennú starostlivosť prežíva po bohatých kňazsko-publicistických rokoch svoju starobu v starostlivej opatere rehoľných sestier v Bratislave.

Pôsobenie
1944 vstúpil do saleziánskeho noviciátu
1945 zložil prvé rehoľné sľuby
1950 barbarská noc z 13. na 14. apríla ho zastihla na pedagogickej praxi na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne. Podarilo sa mu ujsť do Rakúska a po niekoľkých mesiacoch do Talianska, kde doštudoval teológiu.
1952 prijal kňazskú vysviacku
1958 - 67 prednášal teológiu v saleziánskych seminároch vo Viedni, v Kolíne nad Rýnom a v Katánii
1967 - 71 pôsobil v Miláne medzi študentmi a zároveň pripravoval dve knihy v slovenčine
1971 nastúpil do Rádia Slobodná Európa v Mníchove na miesto redaktora nábožensko-kultúrnych programov, neskôr z vlastnej iniciatívy prevzal aj vysielanie v Hlase Ameriky a Radiu Stefanus
Pôsobil aj ako člen Európskeho výboru Svetového kongresu Slovákov
1991 návrat na Slovensko; zriadil Slovenskú katolícku tlačovú službu (Skates), ktorá však po štrnástich mesiacoch pre neporozumenie zodpovedných kruhov prestala vychádzať; saleziánski predstavení ho uvoľnili na spoluprácu s Konferenciou biskupov Slovenska v oblasti masmédií. Tak ako v zahraničí, aj „konečne doma“ vyvíjal intenzívnu publicistickú a kazateľsko-pastoračnú činnosť, pričom hojne využíval rozhlas i televíziu.
Po páde komunizmu až do roku 1993 absolvoval početné prednášky v mestách po celom Slovensku.
1993 založil Slovenskú katolícku akadémiu a bol zvolený za jej rektora (akadémia organizuje prednáškové kurzy a diskusie pre širokú akademickú i neakademickú verejnosť).
1997 po nostrifikácii akademických titulov ho vymenovali za profesora systematickej filozofie na Univerzite sv. Cyrila a sv. Metoda v Trnave.

Ďalšie aktivity
1980 založil vlastné nakladateľstvo, v ktorom do roku 1990 vyšlo 29 kníh, z toho asi tretina jeho pôvodných prác a dve tretiny prekladov alebo nových vydaní starších slovenských prekladov (napr. Augustínove vyznania, Werfelova Pieseň o Bernadette, z kníh preložených do slovenčiny napr. Hartfeldovo Svitanie, Ochotníkove Zápisky spoza mreží, Lippertov Človek Job sa prihovára Bohu, Carettova Púšť uprostred mesta, Sheikovej Opovážim sa ho nazvať Otcom, Seuffertov Tomas Morus, Schumacherovo Po stupňoch bytia a iné). Knihy sa tajne posielali rozličnými kanálmi na Slovensko.
Od 1994 uvádza pravidelne desaťminútové relácie v Slovenskej televízii. Ich hlavné myšlienky sa publikovali v dennej tlači a vyšli aj knižne v publikácii Slovo do týždňa (1995 1, 1996 2, 1997 3, štvrtá časť sa pripravuje na vydanie)

Ocenenia
1997 Rad Andreja Hlinku I. triedy za celoživotné dielo, udelený prezidentom SR Michalom Kováčom

Zásluhy
·  Na začiatku 80-tych rokov zaviedol v Hlase Ameriky relácie o slovenských občanoch prenasledovaných pre ich kresťanský svetonázor a angažovanosť za ľudské práva. Vysielanie sa postupne premieňalo na obranu prenasledovaných. Prostredníctvom neho posilňoval sebavedomie poslucháčov na Slovensku. Boli to najmä informácie o odvahe až hrdinstve jednotlivcov i skupín (relácie o púťach, súdnych procesoch, samizdatovej literatúre a pod.).
·  Do roku 1991 riadil niekoľko organizácií na tajný prevoz náboženskej literatúry na Slovensko (vyše tristotisíc kníh).
·  Vďaka nemeckým študentom sa mu podarilo založiť informačný most Mníchov-Bratislava.
·  Na kongresoch v Európe, ale aj v Afrike, Amerike a Ázii oboznamoval novinárov o situácii kresťanov na Slovensku.
tvorba
1970 K širším obzorom (vyšla v siedmich vydaniach; rozoberá v nej šestnásť základných tém viery)
1971 Cesty k nekonečnu (štyri vydania; ponúka v nich základné otázky prirodzenej teológie a prístupným spôsobom približuje najmä dôkazy existencie Boha)
1973 Svetlo z Lisieaux (životopisná štúdia o sv. Terezii; vyšla v ôsmich vydaniach)
1973 Myslitelia a myšlienky (štyri vydania)
1976 Apartheid (o situácii cirkvi na Slovensku po Helsinskej konferencii; vyšla v deviatich jazykových mutáciách)
1978 20 + 10 Jahre danach (o vývoji náboženskej situácie na Slovensku v troch vydaniach a vo francúzskom preklade LC Eglise martyre)
1985 - 98 Ozvena slova (sedem zväzkov encyklopedického diela; usiloval sa a usiluje sprístupniť čitateľskej verejnosti celkový pohľad na kresťanstvo. Opiera sa pritom o koncil a o najsmerodajnejších teológov druhej polovice 20. storočia. Dielo nie je ucelené, autor pripravuje ďalšie tri zväzky.)
1981 Keď zakvitne rumovisko (jedna z jeho najúspešnejších kníh, o čom svedčí aj deväť reedícií)
1982 Sila slabých a slabosť silných (o dejinách cirkvi na Slovensku v rokoch 1945 - 79; jej rozšírené druhé vydanie vyšlo 1989. Kniha bola preložená do španielčiny a angličtiny.)
1988 Viera veľkých vedcov (v knihe veľmi presvedčivo predkladá svedectvá o viere renomovaných prírodovedcov)
Od roku 1991 každoročne vychádza jedno dielo zo série kníh Ozvena slova. Doterajších šesť zväzkov predstavuje súbory jeho rozhlasových kázní, vysielaných najskôr z Mníchova a potom z Bratislavy.)
1995 Každý sa môže zmeniť (jeho vrcholné dielo; dynamické modely správania, kde originálnym spôsobom rozpracoval teóriu cnosti)

Výber z kázní
1985 Opäť doma
1994 K rodine

Preklady
Okrem vlastných kníh preložil, vydal či spracoval vyše tridsať kníh, ktoré vychádzali v zahraničí za podpory rôznych sponzorov. Napríklad:
J. Horský: Sonina rada
C. Caretto: Púšť uprostred mesta
F. Werfel: Pieseň o Bernadete
S. Sánchez: Marcelino, chlieb a víno
J. Ratzinger, W. Kasper: Viem, komu som uveril (464-stranový zväzok nového katechizmu katolíckej cirkvi)

Monografia o autorovi
2001 Osamelý bojovník Anton Hlinka (Gabo Zelenay)

http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59179



Post scriptum:

 


Páter Anton Hlinka nikdy neodmietol pomoc blížnemu ako potvrdzuje list z 2. augusta 1990 nešťastnej matke v tom čase ešte väzneného jediného syna.

 

 

 

 

 

 

 

Poznámka: K zrušeniu rozsudku a prepusteniu na slobodu došlo 15.augusta 1990.

 


Úrad vlády SR odstúpil žiadosť o milosť na ďalšie konanie 16. Januára 1991 a list bol adresovaný do väznice v Ružomberku pričom dotyčný odporca komunistického režimu už bol 4 mesiace na slobode.


hlavna stranka