hlavna stranka

Mlčanie Jozefa Imricha


Dozvieme sa skutočnú pravdu o smrti Ondreja Brejku a Milana Dlubača?


Návrat na stránku - Pamätník usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989

Na margo piateho výročia odhalenia Pamätníka usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989

Naša organizácia obdržala  e-mail od návštevníka našich webových stránok s výstižným názvom:
„Uctime si ich pamiatku - aby sa taká hrôza nikdy nevrátila! Amen!“
Ďakujeme touto cestou čitateľovi za upozornenie na link o knihe Jozefa Imricha, žijúceho v Austrálii, ktorý ako jediný prežil útek  7. júla 1980.
http://www.authorsden.com/jozefimrich
Pre úplnosť uverejňujeme celý text e-mailu:
Kliknite si na tento link. Vypada to tak ze Jozef Imrich bol taky zaneprazdneny pisanim knihy (na ktorej asi nieco zarobil) o ich uteku ze nemal cas prist na pohreb alebo financne nan prispiet. Mozno by bolo dobre tento list prelozit do anglictiny a uverejnit to na jeho "blogu".

Bohužiaľ  Jozef Imrich   o účasť na pohrebe svojich mŕtvych priateľov a ani o samotné odhalenie pamätníka, napriek viacerým oznámeniam priamo od jeho sestry, žijúcej v Poprade, nikdy neprejavil záujem. Rovnako ignoroval žiadosť o poskytnutie informácii o okolnostiach smrti svojich druhov býv. Oddeleniu pre dokumentáciu zločinov komunizmu pri Ministerstve spravodlivosti SR, či neskôr Ústavu pamäti národa, s odôvodnením, že je „štátny zamestnanec. Ako „štátnemu zamestnancovi mu však už nebránilo vydať knihu "Cold River" v ktorej podáva svedectvo o "studenej pravde  k ceste za slobodou".
http://www.double-dragon-ebooks.com/single.php?ISBN=1-89484-106-9&picsize=SMALL&x=239&y=115

Pre bližšie objasnenie skutočného postoja Jozefa Imricha k „hľadaniu“ pravdy uvádzame v plnom znení príspevok uverejnený v roku 2004 v austrálskom krajanskom časopise „Vatra“. Viacero našich členov nás požiadalo aby sme o postoji Jozefa Imricha informovali aj uvedené krajanské organizácie v Austrálii podľa uvedeného zoznamu:
http://www.slovacivosvete.sk/43/australia.php

JUŽNÁ AUSTRÁLIA
SOUTH AUSTRALIA
NOVÝ JUŽNÝ WALES
NEW SOUTH WALES
VIKTÓRIA
VICTORIA
 ZÁPADNÁ AUSTRÁLIA
WESTERN AUSTRALIA
TASMÁNIA
TASMANIA
Slovak Club of South Australia
5 Walter Street
Therbarton SA 5031
tel.: 0061-8-2586978
fax: 0061-8-3528072
Nový Južný Wales
Združenie austrálskych Slovákov v Sydney
P.O BOX 142
Lindcombe 2141
tel.: 0061-296042668
fax: 0061-296042668
Austrálsko-slovenské informačné centrum
Australian Slovak Information Centre
Vojtech Michael Markus
9 Hillard Street
East Malvern VIC 3145
tel.: 0061-3-95711729
fax: 0061-3-95720838
e-mail: mmarkus@ozemail.com.au
Slovenské združenie v Západnej Austrálii
Slovak Association in WA
17 Edelweiss Way
Beckenham 6107 WA
tel.: 0061-8-94517121
fax: 0061-8-93586858
e-mail: slovak_wa@hotmail.com
Združenie Čechov a Slovákov v Tasmánii
Czech and Slovak Association of Tasmania Inc.
c/o144 Pottery Rd.
Lenah Valley, Hobart TAS 7008
    Slovenský spolok Ľudovíta Štúra
Slovak Social Club of Ľudovít Štúr
P.O. BOX 61
Laverton 3028
tel.: 0061-3-9802-9674
fax: 0061-3-9887-8156
   
    Združenie Austrálskych Slovákov vo Viktórii
Australian Slovaks´ Association in Victoria
Terezia M. Kral
c/o 10 Somerville Street
Doncaster, Victoria 3108
Australia
+(61 3) 9855 8086,
kraltm01@optusnet.com.au
Queensland
auqueensland  QUEENSLAND
   
    Spolky, organizácie, inštitúcie
Združenie Slovákov v Queenslande
Association of Australian Slovaks Queensland Inc.
463 Old Bay Road
Burpengary, QLD 4505
tel.: 0061-7-55279008
e-mail: vatra@primus.com.au
   

Mlčanie Jozefa Imricha

          
Medzi vyše 400 usmrtenými na hraniciach v rokoch 1948-1989 boli aj Ondrej Brejka a Milan Dlubač. Dňa 7.7.1980 boli usmrtení pohraničnou strážou. Ako jediný z trojice, ktorá sa rozhodla pre útek z bývalého Československa prežil Jozef Imrich. Život mu zachránil pes Ondreja Brejku-Nemecký ovčiak Besina, ktorého sa držal za srsť keď plával cez rieku Moravu na rakúsky breh.
          Dvaja mladí ľudia prišli o svoje životy, ich telá boli vyplavené na rakúskom území, kde boli s odstupom času pochovaní na obecné trovy. Po viacerých odkladoch a žiadostiach zúfalých rodičov Ondreja Brejku sa pohreb uskutočnil v Stielfriede nezvyčajne ráno už o 8.00. 21. októbra 1980. Povolenie dostali len rodičia, ktorí prišli na miesto do Viedne o 11.30. Komunistická štátna moc uprela príbuzným aj právo účasti na pohrebe. Po siedmych rokoch sa rodine po obrovských ťažkostiach podarilo previezť na cintorín skromný náhrobný kameň. Ani Milan Dlubač nemohol byť riadne pochovaný za účasti príbuzných.
          Po prevrate a tzv. "Zamatovej revolúcii" v novembri 1989, kedy sa komunistickí zločinci a vrahovia úspešne pretransformovali na úspešných podnikateľov a kapitalistov, viacero farizejov a politických špekulantov začalo parazitovať na tejto tragédii. Medzi inými aj expolitik Ján Čarnogurský, ktorý pri pietnom akte na mieste tragédie, sľuboval postihnutým rodinám finančnú výpomoc. Ostalo však len pri prázdnych sľuboch.
           Ako nám potvrdil vedúci oddelenia Obecného úradu v rakúskom Marcheggu pán Walter Rieger, ktorý sa osobne zúčastnil na pohrebe Milana Dlubača, od roku 1989 teda od otvorenia hraníc tam bolo kvôli Dlubačovi množstvo ľudí zo všetkých možných organizácii od ŠtB a pracovníkov Veľvyslanectva cez rôznych súkromných a politických aktivistov - jeden z nich vraj napísal aj nejakú knižku. Pán Rieger odovzdal kompetnú dokumentáciu tohto prípadu človeku z nejakej vládnej inštitúcie. Prenájom a udržovanie hrobu počas desiatich rokov hradil obecný úrad Marchegg. Po desiatich rokoch, nakoľko sa prenájom hrobu nepredĺžil sa hrob ruší. To sa stalo s Dlubačovým hrobom. Jeho otec umrel, matka je ťažko chorá a súrodencov nemal. Napriek oficiálnemu zrušeniu hrobového miesta, ostali telesné pozostatky neporušené v hrobe.
          Vedúci oddelenia Walter Rieger spomenul aj Imricha, ktorý prežil vďaka psovi, ktorého sa držal a tak sa dostal na druhý breh. Nevyjadroval sa o ňom práve v najlepšom slova zmysle. Hovoril, že pes mu zachránil život a on namiesto toho aby si psa vzal zo sebou a prejavil mu vďaku za záchranu života, sa o neho nestaral. Nevedel, či sa psa ujali ľudia z dediny alebo sa dostal do útulku. Povedal, že keby sa to stalo jemu, tak by sa o psa do smrti staral a vzal by ho zo sebou hoci aj do Austrálie.
          Jozef Imrich mal to šťastie, že prežil a po čase získal politický azyl v slobodnej a demokratickej Austrálii. Po vzniku Oddelenia pre dokumentáciu zločinov komunizmu pri Ministerstve spravodlivosti SR, bol požiadaný oko žijúci svedok o poskytnutie svedectva o okolnostiach úteku.
          Odmietol to s výhovorkou, že je štátny zamestnanec. Obdobne zbabelo a bezcharakterne sa zachoval aj voči príbuzným svojich nebohých spoločníkov. Za 24 rokov, hoci bol na Slovensku, ich ani raz nenavštívil aby im mohol povedať o posledných chvíľach života Ondreja Brejku a Milana Dlubača. Od roku 1992 kedy o pomoc vo veci exhumácie a prevozu požiadal organizáciu politických väzňov v Poprade otec Ondreja Brejku, bol Imrich písomne požiadaný o poskytnutie svedectva. Nikdy neodpovedal.
          Po absolútnej ignorácii návrhu na exhumáciu, prevoz a inštaláciu pamätníka organizáciami politických väzňov ako aj viacerými inštitúciami na Slovensku, bolo založené občianske združenie s názvom Svetové združenie bývalých čsl, politických väzňov. Táto organizácia sa na vlastné náklady a na úkor voľného času podujala na neľahkú úlohu splniť prianie otca Ondreja Brejku, ktorý zomrel v roku 1996.
           Po 12 rokoch sa vďaka úsiliu niekoľkých vzácnych ľudí s obrovskými ťažkosťami nakoniec podarili iniciovať zbierku na tento projekt a 22.6.2004 sa na cintoríne v Kežmarku uskutočnil dôstojný pohreb oboch obetí komunizmu. O tri dni nato bol odhalený Pamätník usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989.
          Jozef Imrich bol pri tejto príležitosti informovaný o organizovaní zbierky. Písomne, emailom a aj prostredníctvom svojej sestry Margity Imrichovej, žijúcej v Poprade. Bol informovaný o exhumácii, pohrebe a inštalácii pamätníka. Opäť nezaprel v sebe vlastnú zbabelosť a egoizmus. O pohreb svojich spoločníkov neprejavil sebemenší záujem a svoju adresu zatajil. Jeho sestra, ktorá bola požiadaná o pomoc spočiatku prisľúbila, že sa s nami skontaktuje. Svoj sľub však nedodržala. Po odhalení pamätníka bola telefonický kontaktovaná. Povedala, že brata informovala ale jeho adresu nepozná pretože sa stále sťahuje. Jej brat musel odcestovať na dovolenku.
          Je žalostné a úbohé, že ľudia tohoto druhu dostali politický azyl v slobodných krajinách, pričom sa jedná vyložene o ekonomických emigrantov, ktorí svojím správaním špinia česť skutočným charakterným a čestným emigrantom, ktorí boli k emigrácii donútení s politických dôvodov.
           Jozef Imrich počas 24 rokov nenašiel odvahu povedať nešťastným a zúfalým rodičom Ondreja Brejku a Milana Dlubača ako zahynul ich syn. Rovnako cynicky a egoisticky sa postavil k žiadostiam Oddelenia pre dokumentáciu zločinov komunizmu, ktoré ho požiadalo o svedectvo z dôvodu podania trestného oznámenia na páchateľov vraždy jeho spoločníkov. Namiesto splnenia povinnosti voči mŕtvym, ktorí sa nemôžu brániť, zbabelo zvolil cestu výhovorky, že nemôže vypovedať pretože je "Štátny zamestnanec". To ho však nezbavuje zodpovednosti voči obyčajnej ľudskej morálke. Tento pojem však pre neho zrejme nič neznamená. Ak sa takto správa "Štátny zamestnanec" slobodného a demokratického štátu akým je Austrália, robí hanbu štátu, ktorý mu poskytol politický azyl, slobodu a ako sme zistili aj politickú kariéru a ekonomický blahobyt. A napokon dovolenku uprednostnil pred účasťou na pohrebe svojich druhov a nebol schopný zúčastniť sa na zbierke, pričom finančne prispeli úplne cudzí ľudia a bývalí politickí väzni zo svojich skromných dôchodkov. Spolužiak Ondreja Brejku pán Benadikt Malec pricestoval na pohreb až z USA.
          Jozef Imrich sa môže vyhýbať príbuzným Ondreja Brejku a Milana Dlubača, rovnako sa môže zatajovať a ukrývať pred bývalými politickými väzňami. Nepodarí sa mu však skryť pred vlastným svedomím. Nech má na pamäti, že v hodine smrti bude s ním sám pred jediným spravodlivým súdom - súdom božím.
          
           Poprad 5. 7. 2004
           František Bednár
           predseda SZČPV-SR
hlavna stranka