hlavna stranka

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme

Prijatie uznesenia  Európskeho parlamentu o svedomí Európy a totalitarizme takmer 20 rokov po rozpade bývalých satelitov ZSSR, ktoré konečne rozpačito pripúšťa rovnakú zločinnosť komunizmu s nacizmom, nemožno v radoch obetí a odporcov komunizmu prijať inak ako pozitívne. Oneskorenosť prijatia tohto uznesenia a súčasná finančno-hospodárska kríza vo svete však nástojčivo vnucujú zamyslenie, prečo bolo toto  uznesenie prijaté až potom, čo sa v takmer všetkých postkomunistických krajinách bývalí komunisti a spolupracovníci totalitných agentúrnych a bezpečnostných zložiek úspešne transformovali a infiltrovali v nových politických štruktúrach, získali ekonomickú moc a takto za tichého súhlasu Západu opäť získali možnosť rozhodovať o vedení štátu. Porovnávajúc počty obetí nacizmu s obeťami komunizmu, nemožno mať pochýb o prevyšujúcom počte miliónov usmrtených  stalinistickým režimom, čínskymi komunistami, alebo Pol-potovým režimom v Kambodži. Bolo by  pokrytecké tvrdiť, že existuje rozdiel medzi utrpením usmrtených židov a genocídou hladomorom na Ukrajine, či smrťou v Gulagu. Ľudské utrpenie  a smrť nepozná kategorizáciu na holokaust či genocídu. Vychádzajúc zo skúseností  akceptovania transformácie postkomunistických štátov Západom a formálnych rezolúcii doposiaľ prijatých v EÚ, doporučujúcich odsúdenie komunistických režimov, ktoré nemali praktický žiadny vplyv na postavenie obetí komunizmu a ani na zásadnú zmenu v historickom odsúdení komunizmu spoločnosťou, existuje pochybnosť o úprimnosti Európskeho parlamentu pri prijatí súčasného uznesenia, pretože sa vnucuje otázka či skutočnou príčinou nieje hospodárka kríza a defraudácia  dôvery súčasného kapitalistického systému. Vyhlásenie gréckych komunistov, že súčasná finančná kríza sa stane hrobom kapitalizmu a narastajúce aktivity ľavicových extrémistických skupín, či enormný záujem o Marxov „Kapitál“, sú bez pochýb dôvodom obáv západných vlád z posilnenia vplyvu svetového komunizmu. Skutočnosť, že za prijatie uznesenia hlasovali aj socialisti z postkomunistických krajín paradoxne potvrdzuje, že v prípade znárodnenia by boli  ohrozené už aj ich majetky ku ktorým prišli vďaka úspešnej politickej kariére.                                                                                                                      SZČPV

Európsky parlament ,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN,

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 260(III)A z 9. decembra 1948 o genocíde,

–   so zreteľom na články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(1) ,

–   so zreteľom na uznesenie parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1481 z 26. januára 2006 o potrebe medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov,

–   so zreteľom na svoje vyhlásenie prijaté 23. septembra 2008(2) , ktoré sa týka vyhlásenia 23. augusta za Európsky deň spomienky na obete stalinizmu a nacizmu,

–   so zreteľom na mnoho svojich predchádzajúcich uznesení o demokracii a dodržiavaní základných práv a slobôd vrátane uznesenia z 12. mája 2005 o šesťdesiatom výročí skončenia druhej svetovej vojny 8. mája 1945(3) , uznesenia z 23. októbra 2008 o spomienke na Holodomor(4) a uznesenia z 15. januára 2009 o Srebrenici(5) ,

–   so zreteľom na komisie pre pravdu a spravodlivosť zriadené v rôznych častiach sveta, ktoré pomohli ľuďom žijúcim pod nadvládou početných niekdajších diktátorských a totalitných režimov prekonať rozdiely a dosiahnuť zmierenie,

–   so zreteľom na vyhlásenia svojho predsedu a politických skupín zo 4. júla 2006 pri príležitosti 70. výročia štátneho prevratu generála Franka v Španielsku,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže historici sa zhodujú na tom, že historické skutočnosti nie je možné úplne objektívne interpretovať a objektívne historické svedectvá neexistujú; keďže však profesionálni historici využívajú na štúdium minulosti vedecké nástroje a snažia sa byť čo najnestrannejší,

B.   keďže nijaký politický orgán ani politická strana nemá monopol na interpretáciu histórie a tieto orgány a strany sa nemôžu vyhlasovať za objektívne,

C.   keďže oficiálne politické interpretácie historických skutočností by sa nemali vnucovať prostredníctvom väčšinových rozhodnutí parlamentov; keďže parlament nemôže vydávať zákony o minulosti,

D.   keďže hlavným cieľom európskeho integračného procesu je zabezpečenie dodržiavania základných práv a zásad právneho štátu v budúcnosti a keďže články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii poskytujú vhodné mechanizmy na dosiahnutie tohto cieľa,

E.   keďže nesprávne interpretácie histórie môžu podporovať politiky vylúčenia, a tak podnecovať nenávisť a rasizmus,

F.   keďže spomienky na tragickú minulosť Európy sa musia udržiavať nažive, aby sa uctili obete, odsúdili páchatelia a aby sa vybudovali základy na zmierenie založené na pravde a spomienkach,

G.   keďže totalitné a diktátorské režimy v Európe počas 20. storočia deportovali, väznili, mučili a vyvraždili milióny obetí; keďže však musí byť uznaná ojedinelosť holokaustu,

H.   keďže dominantnou historickou skúsenosťou západnej Európy bol nacizmus, kým krajiny strednej a východnej Európy majú skúsenosti s komunizmom aj nacizmom; keďže je nutné snažiť sa o pochopenie dedičstva týchto krajín, ktoré zažili dvojnásobnú diktatúru,

I.   keďže európska integrácia bola od začiatku odpoveďou na utrpenie spôsobené dvoma svetovými vojnami a nacistickou tyraniou, ktorá viedla k holokaustu a k rozširovaniu totalitných a nedemokratických komunistických režimov v strednej a vo východnej Európe, a zároveň spôsobom prekonania hlbokej priepasti a nepriateľstva v Európe prostredníctvom spolupráce, integrácie, skončenia vojny a upevňovania demokracie v Európe,

J.   keďže proces európskej integrácie bol úspešný a viedol k vytvoreniu Európskej únie, ktorej členmi sú v súčasnosti aj krajiny strednej a východnej Európy, ktoré od konca druhej svetovej vojny až do začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia žili v komunistických režimoch, pričom skoršie pristúpenie Grécka, Španielska a Portugalska, ktoré trpeli pod dlhodobou nadvládou fašistických režimov, pomohlo upevniť demokraciu na juhu Európy,

K.   keďže Európa nebude nikdy zjednotená, ak nedokáže dosiahnuť spoločný názor na svoje dejiny, neuzná nacizmus, stalinizmus a fašistický a komunistický režim ako spoločné dedičstvo a nepovedie úprimnú a dôkladnú diskusiu o ich zločinoch v minulom storočí,

L.   keďže zjednotená Európa v roku 2009 oslávi 20. výročie pádu komunistických diktatúr v strednej a vo východnej Európe a pádu berlínskeho múru, čo by mala byť príležitosť na zvýšenie povedomia o minulosti, ako aj na uznanie úlohy demokratických občianskych iniciatív, a podnetom na posilnenie pocitov spolupatričnosti a súdržnosti,

M.   keďže takisto treba spomínať aj na tých ľudí, ktorí aktívne odporovali totalitnému režimu a ktorí by pre svoje odhodlanie, vernosť ideálom, česť a odvahu mali zaujať miesto v povedomí Európanov ako hrdinovia doby totality,

N.   keďže z pohľadu obetí nie je podstatné, ktorý režim a prečo ich pripravil o slobodu alebo ich mučil či zavraždil,

1.   vyjadruje úctu všetkým obetiam totalitných a nedemokratických režimov v Európe a vzdáva hold tým, ktorí bojovali proti tyranii a útlaku;

2.   opätovne sa hlási k svojmu záväzku budovať mierovú a prosperujúcu Európu založenú na hodnotách rešpektujúcich ľudskú dôstojnosť, slobodu, demokraciu, rovnosť, zásadu právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv;

3.   zdôrazňuje dôležitosť udržiavania spomienok na minulosť nažive, pretože bez pravdy a pamäti nemôže prísť k zmiereniu; opätovne potvrdzuje svoj jednotný postoj proti všetkým totalitným režimom bez ohľadu na ich ideologické pozadie;

4.   pripomína, že posledné zločiny proti ľudskosti a akty genocídy v Európe sa diali ešte v júli 1995, a že stálu pozornosť treba venovať boju proti nedemokratickým, xenofóbnym, autoritárskym a totalitným myšlienkam a tendenciám;

5.   zdôrazňuje, že na posilnenie európskeho povedomia o zločinoch spáchaných totalitnými a nedemokratickými režimami sa musí podporovať zber dôkazov a záznamov dosvedčujúcich pohnutú minulosť Európy, pretože bez spomienok nemôže prísť k zmiereniu;

6.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty aj po 20 rokoch od pádu komunistických diktatúr v strednej a východnej Európe stále príliš obmedzujú prístup k dokumentom, ktoré sú dôležité z osobných dôvodov alebo sú potrebné na vedecké účely; požaduje, aby všetky členské štáty vynaložili skutočnú snahu o otvorenie archívov vrátane archívov bývalých služieb vnútornej bezpečnosti, tajnej polície a spravodajských služieb, pričom je nutné prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa tento proces nezneužíval na politické účely;

7.   rozhodne a jednoznačne odsudzuje všetky zločiny proti ľudskosti a rozsiahle porušovanie ľudských práv páchané všetkými totalitnými a diktátorskými režimami; obetiam týchto zločinov a ich rodinným príslušníkom vyjadruje sústrasť, pochopenie a uznanie ich utrpenia;

8.   vyhlasuje, že európska integrácia ako model mieru a zmierenia je slobodnou voľbou národov Európy prispieť k spoločnej budúcnosti a že Európska únia nesie osobitnú zodpovednosť za podporu a ochranu demokracie, dodržiavanie ľudských práv a zásady právneho štátu, a to nielen v Európskej únii, ale aj mimo nej;

9.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vynakladali ďalšie úsilie na posilnenie výučby európskych dejín a aby zdôrazňovali historické úspechy európskej integrácie a ostrý kontrast medzi tragickou minulosťou a mierovým a demokratickým sociálnym poriadkom dnešnej Európskej únie;

10.   je presvedčený, že vhodná ochrana historickej pamäti, komplexné prehodnotenie európskych dejín a celoeurópske uznanie všetkých historických aspektov modernej Európy posilnia európsku integráciu;

11.   v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali a obhajovali aktivity mimovládnych organizácii, akou je organizácia Memorial v Ruskej federácii, ktoré sa aktívne angažujú v skúmaní a zhromažďovaní dokumentov súvisiacich so zločinmi spáchanými počas stalinistického režimu;

12.   pripomína svoju plnú podporu posilňovaniu medzinárodnej spravodlivosti;

13.   požaduje zriadenie platformy európskej pamäti a svedomia, ktorá by podporovala vytváranie sietí a spoluprácu medzi národnými výskumnými ústavmi špecializujúcimi sa na problematiku totalitných režimov, ako aj vytvorenie celoeurópskeho dokumentačného strediska/pamätníka obetiam všetkých totalitných režimov;

14.   požaduje posilnenie existujúcich relevantných finančných nástrojov na poskytovanie podpory pre odborný historický výskum uvedených otázok;

15.   požaduje, aby sa vyhlásenie dňa 23. augusta ako celoeurópskeho dňa spomienky na obete všetkých totalitných a autoritárskych režimov pripomínalo nestranne a s úctou;

16.   je presvedčený, že konečným cieľom odhaľovania a posudzovania zločinov spáchaných komunistickými totalitnými režimami je zmierenie, ktoré možno dosiahnuť uznaním zodpovednosti, žiadaním o odpustenie a podporou morálnej obrody;

17.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom kandidátskych krajín, vládam a parlamentom krajín pridružených k Európskej únii a vládam a parlamentom členských krajín Rady Európy.

eu
(1) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0439.
(3) Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 392.
(4) Prijaté texty: P6_TA(2008)0523.
(5) Prijaté texty: P6_TA(2009)0028.

Motto: Ceterum autem censeo Carthaginem esse delendam!

Mgr. Martin Mejstřík
Dr. Neela Winkelmann-Heyrovská

                                       Tisková zpráva 9.4.2009

                            Usnesení O svědomí Evropy a totalitě
schváleno drtivou většinou Evropského parlamentu, včetně sociálních demokratů

Ve čtvrtek 2. dubna 2009 schválil Evropský parlament poměrem hlasů 553:44:33 historické usnesení. Poprvé od vstupu nových členských států do Unie, dvacet let po zhroucení  komunistických režimů ve východní polovině Evropy, se poslanci ze západní i východní Evropy  shodli na společném usnesení, které odsuzuje totalitní režimy v Evropě a žádá po členských  státech, Radě Evropy a Evropské komisi zcela konkrétní kroky vedoucí k vypořádání s  dědictvím  komunistické totality.

V usnesení přípomínají evropští poslanci mimo jiné, že dominantní zkušeností v západní Evropě  byl pouze nacismus, zatímco východní Evropa zažila diktatury dvě, nacismus i komunismus, a je proto třeba usilovat o lepší pochopení historického dědictví těchto zemí. Neela Winkelmann- Heyrovská komentuje: „Za povšimnutí stojí fakt, že se Evropa bez problémů sjednotila na pojmu komunismus. Nepřistupuje na úmyslné matení pojmů, které jsme u nás od komunistů slýchali ještě před pár lety, že tady totiž po čtyřicet let budovali jakýsi socialismus. Masivní porušování lidských práv, které se u nás od roku 1948 dělo, je neslučitelné s pojmy socialismus či socialistická strana, jak jsou chápány ve svobodném světě.“

V usnesení Evropský parlament konstatuje, že je zapotřebí uctít památku obětí, odsoudit viníky a položit základy k usmíření založenému na pravdě. Evropští poslanci odsuzují všechny zločiny proti lidskosti a rozsáhlá porušování lidských práv, kterých se totalitní režimy dopustily. Osobnosti, které se aktivně stavěly proti bezpráví komunistických režimů, je důležité připomínat jako hrdiny totalitní éry. Ev ropský parlament vyslovuje těm, kteří bojovali proti tyranii a utlačování, úctu a uznání a zároveň vyjadřuje obětem komunistických zločinů a jejich rodinným příslušníkům
účastenství a uznání jejich utrpení.

Evropská unie se dále ústy poslanců hlásí ke zvláštnímu dílu odpovědnosti za dodržování lidských práv a zásad právního státu nejen uvnitř Evropské unie, ale i mimo ni a podporuje posílení mezinárodní spravedlnosti.

Usnesení vyzývá členské státy mimo jiné, aby se zasadily o skutečné otevření archivů, aby zřídily Platformu evropské paměti a svědomí, která podpoří spolupráci mezi institucemi zabývajícícmi se historií totalitních režimů, aby vytvořily celoevropské dokumentační středisko - památník obětem všech totalitních režimů a aby byl 23. srpen vyhlášen Evropským dnem památky obětí totalitních režimů.

„Jsem nesmírně rád, že se nám za osm měsíců od pražské konference „Svědomí Evropy a komunismus“ podařilo dostat téma nevypořádaného dědictví komunismu na jednací stůl Evropského parlamentu. Velká podpora poslanců ze všech států Unie ukazuje, že jdeme správnou cestou. Usnesení je mimo jiné zadostiučiněním pro ty naše spoluobčany, kteří položili životy či byli pronásledováni za komunistické nadvlády, ale i pro ty, kteří proti diktatuře bojovali. Odbojáře jako byla skupina bratří Mašínů nyní Evropský parlament nazval hrdiny. Pevně věřím, že se nám v Evropě tento proces podaří završit, že jednoznačně označíme komunismus jako ideologii, jejíž podstata je v přímém rozporu seVšeobecnou deklarací lidských práv OSN. Věřím, že viníci komunistických zločinů budou odsouzeni, a že se nám podaří nastartovat morální obrodu ve východní Evropě i definitivní sblížení mezi východní a západní Evropou založené na vzájemném pochopení,“ komentuje
Martin Mejstřík.

Autory návrhu usnesení Evropského parlamentu o svědomí Evropy a totalitě jsou poslankyně Jana Hybášková a poslanec Tunne Kelam z Estonska, kteří také mají na jeho přijetí EP hlavní zásluhu.

Usnesení obsahuje závěry z veřejného slyšení v Evropském parlamentu „Svědomí Evropy a zločiny totalitního komunismu: 20 let poté“ konaném dne 18. března 2009 pod hlavičkou českého předsednictví EU a záštitou vicepremiéra pro evropské záležitosti Alexandra Vondry.

Text usnesení Evropského parlamentu O svědomí Evropy a totalitě v češtin a slovenčině naleznete zde:

http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P6-TA-2009-0213+0+DOC+XML+V0//CS http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P6-TA-2009-0213+0+DOC+XML+V0//SK

Martin Mejstřík
Neela Winkelmann-Heyrovská

Karmelitská 18
118 00 Praha I
tel./fax: 257 535 019
kancelar@martinmejstrik.cz
www.martinmejstrik.cz
www.prazskadeklarace.eu

hlavna stranka