DISKRIMINÁCIA 

ROZUMU

            Tak už si nás sexuálne harašenie Bruselu našlo.  Prijali sme ďalšiu záväznú direktívu EÚ,  ktorá zavádza zásadu „rovného“ obťažovania ľudí nezmyselnými nariadeniami a výmyslami pod hrozbou finančných sankcií. Ide o akúsi pozitívnu diskrimináciu hlupáčikov, aby poslušne plnili vôľu eurobyrokratov. Nanútili nám prijať Antidiskriminačný zákon, čiže liberálnu právnu normu, ktorá zavádza do nášho spôsobu života prvky machiavelizmu, feminizmu, či freudizmu. Hoci náš právny systém v dostatočnej miere reflektuje všetky spomenuté „izmy“, Bruselu to nestačilo. Museli sme prijať osobitný zákon, ktorý paradoxne bude v praxi diskriminačný voči značnej časti obyvateľstva a voči kresťanom úplne!

            Hoci diskrimináciu zakazuje Listina základných práv a slobôd i množstvo ďalších legislatívnych noriem, vrátane trestného práva, smernice ER č. 43 a 78 z roku 2000 nás priamo dotlačili do prijatia osobitného Antidiskriminačného zákona, ktorý SR prijala v roku 2004 a už dvakrát novelizovala, naposledy ohľadne tzv. sexuálneho harašmentu s platnosťou od 1. apríla tohto roku. Je viac ako isté, že táto novelizácia nie je posledná, lebo antidiskriminačné právo EÚ ako zmes pokrytectva, antikresťanstva a byrokratického paternalizmu si ponechalo otvorené „zadné dvierka“ všeobecnou klauzulou, ktorá okrem výpočtu konkrétnych zakázaných diskriminačných dôvodov, uvádza aj „iné postavenie“, čo znamená, že táto formulácia pripúšťa tiež iné, doteraz nikde nevymenované dôvody, ktoré bude možné považovať za diskrimináciu.

            Čo vlastne eurobyrokracia už doteraz nadiktovala svojim mentálne zatiaľ ešte nie celkom retardovaným členom? Napríklad takéto perly: Indián už nie je vystrieľaný ľudský druh, ale pôvodný Američan. Černoch nie je nik iný ako Afroameričan a Eskimák je už len Inuit. Samozrejme Cigán, ktorého pôvodný lingvistický význam stále ostáva súčasťou takmer všetkých európskych jazykov, je podľa tejto antidiskriminačnej normy už len Róm, hoci proti duchu tejto eurofilozofie idú všetky cigánske kapely a umelecké telesá, ktoré na svojej  ochrannej známke veľmi dobre profitujú! V tejto súvislosti nezaškodí pripomenúť ako rómska elita narába so svojim starostlivo pestovaným pocitom diskriminácie: práve pred rokom sme na obrazovke Markízy mohli vidieť krst vnuka olašského kráľa, ktorý stál vyše pol milióna korún a ktorý bol ukážkou bohapustého plytvania v situácii, keď väčšina východoeurópskej Rómskej populácie žije na úrovni prvotnopospolnej spoločnosti. Ročné dieťa vraj dostalo naviac šperky a zlato za ďalších sto tisíc.

            Už Iľf a Petrov na začiatku minulého storočia poukázali vo svojom nesmrteľnom románe o zlatom teľati, ako chorobné mamonárstvo a honba za majetkom deštruujú medziľudské vzťahy. Ani v prípade Rómov to nie je iné. Ich elity parazitujú na väčšinovej spoločnosti i na vlastnom etniku, lebo nikomu z nich neodovzdávajú adekvátnu intelektuálnu ani materiálnu protihodnotu! Nemôžu sa prezentovať tým, že na rozvoj svojej komunity, na jej vzdelanostné povznesenie, či na iné humanitárne aktivity prispeli dajakou zmysluplnou činnosťou. Často ich však vidíme v médiách bedákať nad „rasizmom“ bielych. To ich priviedlo k životnému postoju mať vždy natrčenú dlaň, aby na ich neprispôsobivosť doplácali daňoví poplatníci väčšinového národa. Významne im v tom pomáha tzv. pozitívna diskriminácia, ktorá je súčasťou európskej antidiskriminačnej legislatívy!

            Ako poukazujú mnohí kritici tzv. Antidiskriminačného zákona a najmä jej chiméry – pozitívnej diskriminácie, táto životná filozofia prináša viac škody ako úžitku. Predovšetkým v otázke menšín oslabuje ich vôľu ku skutočnej zmene svojho postavenia. Vychováva aj generáciu ľahostajných ignorantov s drzým životným štýlom a neúctou k právam iných. Len si všimnite tých pubertiakov  i adolescentov vo vozidlách hromadnej dopravy – obsadia ešte aj miesto určené pre invalida! A čo naši bezdomovci a kontajneroví stravníci? Ako ich motivuje pozitívna diskriminácia, ba čo viac celková diskriminácia zo strany štátu, napr. notárstiev a súdov, ktoré ich pre nečinnosť, či naopak až prílišnú „horlivosť“  pripravili o strechu nad hlavou?

            Podľa manuálu EÚ, ale aj iných odborných publikácií diskriminačné správanie vychádza z negatívnych vlastností ako je napríklad komplex menejcennosti, ideologické predsudky, vžité stereotypy, ale aj nevedmosť a ľahostajnosť voči svojmu okoliu. Medzi najčastejšie príčiny diskriminácie patrí sociálne vylúčenie a majetková nerovnoprávnosť. Múdre konštatovanie, ale ukážte mi jediného milionára, či „celebritu“, ktorý vašu materiálnu biedu o ktorú sa v čase divokej privatizácie plnou mierou zaslúžil, považuje za vašu diskrimináciu! Myslíte si, že jeho komplex viacejcennosti sa potuluje medzi morálnymi mantinelmi? A čo tak diskriminácia väčšiny národa hŕstkou politikov, ktorí zo stereotypu i z ľahostajnosti k názoru iných drzo využívajú svoju poslaneckú imunitu aj tam, kde je to už za hranicou etiky? A čo diskriminácia ľudí v platoch, keď za rovnaký pracovný výkon merajú ako Jánošík - od buka do buka! Ale sú aj horšie prípady: Mám tu stručnú správu SITA s titulkom: „Prácu opustila aj s peniazmi z pokladne“.Text: Netradične sa rozhodla ukončiť pracovný pomer 20-ročná dievčina z Banskej Bystrice, ktorá pracovala ako predavačka v jednom z butikov Auparku. Doteraz bezúhonné dievča si vzalo z pokladne 16 tisíc korún a vo vedľajšej miestnosti nechalo kľúče a odkaz: Peniaze som si zobrala ako výplatu za mesiace  december a  január, ktoré ste mi doteraz nevyplatili! Čo myslíte, koho stíhali – darmožráča, ktorý ju vykorisťoval, alebo bezúhonnú gasterbeiterku? Nie nadarmo sa hovorí, že ak ukradneš banke sto tisíc, si v srabe, ale ak jej ukradneš sto miliónov, je v srabe banka! O tom by naše úspešné skrachovankyne, ktoré sme my daňoví poplatníci potom  povinne z úradnej moci ozdravovali, vedeli spievať nejednu zabudnutú pesničku. To azda nebola diskriminácia všetkých poctivých veriteľov?

            Antidiskriminačný zákon, ktorý prijala SR a ktorý len verne odzrkadľuje bezbrehý liberalizmus jeho tvorcov z Bruselu je ako žuvačka – možno ho želateľným smerom naťahovať a keď sa pretrhne, jednoducho sa znova zlepí. Zatiaľ sa obmedzuje len na tie najvypuklejšie problémy, z ktorých niektoré (ako napríklad problémy maďarskej menšiny na Slovensku) síce reálne neexistujú, ale treba im z času na čas venovať aspoň malú mediálnu pozornosť, aby bolo o čom tvoriť – v médiách i v slovenskom, či európskom parlamente. Potom je tu „problém“ so sexuálnou orientáciou jedného promile populácie a tiež  rasový „problém“ , ktorý veľmi iniciatívne živí najmä ANTIFA svojou vandalskou činnosťou na verejných priestranstvách, za ktorú ju však nik nevolá na trestnú zodpovednosť ako je to v prípade frajerov sprejerov. Medzi relevantnými dôvodmi diskriminácie sa uvádza aj jazyk ako rečový prejav. Tu by som odporúčal skutočne drastické postihy, najmä v prípadoch prezentácie vulgarizmov a porušovania jazykového zákona zo strany médií.

             A propo: keď sme už pri tých médiách. Nedeľné dopoludnie vysiela „JEDNOTKA“ pesničkovú reláciu „SK 8“, čo je akýsi verejnoprávny ekvivalent komerčným Top Ten. Nuž ale to, čo vysielali 5. apríla bolo diskrimináciou zdravého rozumu. Okrem iných tam prezentovali slovenskú bítovú, či rokovú, či skôr indiferentnú skupinu s názvom LAVAGANCE s príšernou „hudbou“, pripomínajúcou rev skinhedských kapiel a totálne stupídnymi anglickými textami o zabíjaní, ignorovaní Boha, sexuálnej zvrátenosti... Bolo to ako útok Al Kájdy na sfetovaných Američanov v Iraku, ale vypočul som si to do konca len preto, že som bol zvedavý ako na nich zareaguje moderátor. Samozrejme veľmi pozitívne! Verejnoprávna televízia opäť ukázala, že je najvyšší čas v tejto inštitúcii poriadne vyvetrať. Do tejto  diskriminácie občana by som zaradil ešte obťažovanie vulgarizmami na internete, kde to napriek alibistickému „nahláseniu závadného príspevku“ bez problémov tolerujú. Keby ste tam však napísali iný svetonázor ako je ten ich, vtedy by vás vygumovali jedna radosť. Pritom Antidiskriminačný zákon nepripúšťa diskrimináciu z politických, ideologických, či náboženských dôvodov! Podobne diskriminačne sa voči občanom, ktorí chcú slobodne vyjadriť svoj názor správajú aj všetky „vybielené“ denníky.

            Bruselská verzia nadbytočného antidiskriminačného práva reaguje psychoticky, tak ako jej slovenská konkubína predovšetkým na požiadavky homosexuálov, kariérnych feministiek, ateistických humanistov a liberálnych okultistov najrozmanitejšieho razenia, ktorí nám vnucujú svoju predstavu new age – nového veku. Samozrejme, že ich vôbec netrápi, že tým diskriminujú všetkých tých, ktorí nechcú žiť v rozvrátenej spoločnosti, bez božských a morálnych zásad, ktoré európska kresťanská civilizácia budovala tisícročia. Humanisti –aspoň tí slovenskí- si napríklad podnes nevšimli, že je tu pokračujúca diskriminácia bývalých politických väzňov komunizmu, či odvlečených do stalinského GULAG-u, ktorí s celými rodinami trpeli ako vydedenci na pokraji spoločnosti počas celej totalitnej éry, ale ani v tejto európskej „demokracii“ nenašli porozumenie pre reálne odškodnenie, ktoré by im aspoň na sklonku života prinieslo dôstojnú starobu. Naopak, spolu s inými diskriminovanými skupinami ako sú dôchodcovia, či ľudia v preddôchodkovom veku, ale tiež zdravotne postihnutí, stávajú sa najľahšou korisťou najrozličnejších kriminálnych živlov, neraz za ľahostajnej asistencie štátu, ale tiež „vďaka“ nespočetným sociálnym experimentom, ktoré priepasť medzi chudobnými a rýchlozbohatlíkmi čoraz viac prehlbujú. Napriek faktu, že sa tu v priebehu nejakých pätnástich rokov  prelialo viac ako 2 bilióny korún z vlastníctva štátu do vopred natrčených súkromných rúk. Zato ale máme Antidiskriminačný zákon európskej úrovne!

            Absencia kritiky diskriminačného správania ako jednotlivcov tak i štátu, vyvoláva jeho pretrvávanie, či dokonca stupňovanie. V tejto súvislosti je tu tendencia podriaďovať sa tlaku skupiny (napr. eurobyrokratov, u nás v poslednom čase tiež Židovskej náboženskej obci, alebo hoci aj časti politického spektra) – viď diskrimináciu bratislavských antidzurindovcov. Na prvý pohľad je riešenie  naporúdzi: treba vraj dať podnet na prešetrenie príslušným kontrolným orgánom, alebo požiadať o ochranu súd, prípadne problém medializovať. Kedysi to bolo oveľa jednoduchšie – stačilo vám čestné slovo, či gentlemanská dohoda. Ale keď nie sú gentlemani, nemá kto prípadné čestné slovo garantovať, o dožadovaní sa akéhosi medializovania (ak nie ste aspoň členom PEN klubu) ani nehovoriac. Súdy zas melú veľmi pomaly a často neprofesionálne, podnety kontrolným orgánom končia spravidla v zásuvke najbližšieho referenta. Je to začarovaný kruh, ale hlavná vec, že sme všetci zdraví. Dokým nás nezastaví diskriminácia rozumu...

MARIÁN DUDINSKÝ