Obeť okupácie augusta 1968 - fotograf Tibor Kováč

21.augusta 1968 sa občania Košíc,  ako i celá vlasť sa prebudili na nezvyčajný zvuk rachotiacich tankov a motorových vozidiel označených bielym pásom. Týmto dňom sa skončili na 22 rokov všetky naše ilúzie o demokratickej budúcnosti.
Proti oceľovým monštrom Košičania demonštrovali s protestnými transparentmi. Výrazy na ich tvárach svedčili o bezmocnosti, prekvapení, ale aj nenávisti voči tým, ktorí narušili ich suverenitu.

    
Košičan Tibor Kováč fotoaparátom bol pri tom a reportérskou pohotovosťou nasnímal v chronologickom slede udalosti a to predovšetkým na námestí v strede mesta, ktoré paradoxne je "zasvätené" osloboditeľom z roku 1945, t.j. sovietskym vojskám...
Popoludní film vyvolal a večer okolo ôsmej, keď sa okolie tohto námestia premenilo na ohňostroj striel, bol so svojim aparátom opäť na tvári miesta. Ľudoprázdne ulice neveštili nič dobré a preto sa rozhodol odísť domov, kde však už nedošiel. Zasiahla ho strela neznámeho agresora, ktorá prešla sedem centimetrov kanálom mozgu a narušila centrum motorických schopnosti.
Tibor Kováč pri plnom vedomí spadol na zem, z rúk mu vypadol fotografický aparát. Hmlisto sa pamätá, že spod okolitých brán pribehli k nemu ľudia, ktorí privolali taxík. Ten ho zaviezol do nemocnice, pričom mu na sedadle držala jedna jemu doteraz neznáma plačúca žena zakrvavenú hlavu. Nastal boj o život.Túžba po ňom a silný organizmus odolali  nebezpečenstvu smrti. Po desiatich dňoch ho previezli letecky na neurochirurgiu do Hradca Králové a po viacerých operáciách mozgu ho umiestnili do Kladrúb. Domov do Košíc ho previezli už ako vozičkára, natrvalo postihnutého na troch končatinách.
Prví, ktorí ho po návrate navštívili boli "súdruhovia" z ŠtB. Samozrejme, že im nešlo o pomoc v prvých ťažkých dňoch rehabilitácie, ale o negatívy z 21. augusta. Musel ich pod hrozbou domovej prehliadky odovzdať, až na tie, ktoré sa mu podarilo uschovať u svojich najbližších priateľov.
Od roku 1972 prežil osem rokov v ústave sociálnej ej starostlivosti v  Prešove. Zachránené negatívy, z ktorých teraz zverejňujeme ich reprodukcie Alexejom Lešníkom, mal ukryté v nabíjačke akumulátora svojho vozíčka začas ich nosil zabalené v alobale na krku. Fotoaparát do roku 1975 nechcel ani vidieť, nechcel sa ho vôbec dotknúť. No láska k fotografovaniu bola napokon silnejšia a postupne začal snímať obyvateľov ústavu a neskôr pri vychádzkach na vozíčku aj staré časti Prešova.
V tom čase dostával invalidný dôchodok 1 020 Kčs, z čoho 660 dával ústavu na stravovanie a ubytovanie, zo zvyšku splácal desaťtisícovú pôžičku, ktorú si vybral ešte pred rokom 1968. Na negatívy a pozitívy mu toho neostávalo veľa...
Po návrate do Košíc začiatkom osemdesiatych rokov ho ubytovali medzi cigánmi v bunke na slobodárni. Sem do roku 1982 sa nasťahovala i jeho novomanželka s dvoma deťmi z predošlého manželstva. Bývanie bolo na veľmi zlej úrovni, ale nik nemal záujem mu pomôcť. Zbytočne klopal na dvere rôznych inštitúcii, "socialistická" humanita nereagovala. Roku 1983 si Tibor Kováč našiel prízemný dlhší čas nepoužívaný havarijný byt. Nakoniec mu vydali výmer s podmienkou, že ho dá on sám, ako vozičkár, do používania schopného stavu. Samozrejme, že sa mu to doteraz nepodarilo.
Z toho bytu ešte donedávna a pravidelne sa premiestňoval na vozíčku do centra mesta, kde snímal fotoaparátom jeho život a architektúru. Pritom prechádzal aj pri pamätnej tabuli umiestnenej na jednej z budov v blízkosti námestia "Osloboditeľov" /skôr okupantov/, ktorá pripomína smrť šiestych nevinných Košičanov, ktorým strela okupantov zabránila v ďalšom ich živote. V jej blízkosti je aj to námestie, v okolí ktorej došlo "vďaka internacionálnej pomoci" k masakru a kde doteraz stojí pamätník z roku 1945, ktorý výstavbou Auparku nájde konečne miesto na verejnom cintoríne, kde sú padli vojaci v roku 1945 pochovaní! 
Pamätnú tabuľu si v súčasnosti málokto z tých mladších všimne a tí starší pamätníci o nič viacej. Iba z času na čas sa tam pristaví Ing. Alfonz Halenár, nezávislý mestský poslanec s tabuľkou v ruke, ktorou pripomína súčasníkom smutnú históriu mesta, ale tiež to, že kto v súčasnosti vládne na Slovensku, t.j.komunisti, ktorí sa po roku 1970 podieľali na tzv. normalizácii spoločnosti, t.j. tvrdej totalite... 

Foto : Pamätník na námestí osloboditeľov, v okolí ktorého došlo k masakru voči Košičanom, snímka T. Kováča, obete okupácie
2 reprodukcie z 21.augusta 1968, , . 

Alexej Lešník
GSM 0905 312235