|
|
 |
DRUHÁ SVIEČKOVÁ MANIFESTÁCIA FRANTIŠKA MIKLOŠKA
|
 |
|
Odtrhnutie sa štyroch „doživotných“ poslancov od svojho materského poslaneckého klubu KDH v štýle Kosova, vyzerá navonok ako útok štyroch mušketierov na samotného Richelieua, ale je príliš viditeľné, že ide len o druhú sviečkovú manifestáciu Františka Mikloška, tentoraz proti vnútrostraníckej „totalite“ Pavla Hrušovského. A to doslova a do písmena len o manifestáciu, lebo žiadny iný praktický význam tento „štvrtý odboj“ nemá. Fratišek Mikloško je už tradičný zabávač slovenských aj maďarských poslancov v NR SR a preto ani tejto jeho sviečkovej recesii netreba prikladať väčšiu váhu, než si zaslúži, lebo nejde ani o zapálenie Reichstagu, ani o aplikáciu Desatora do slovenskej politiky. Je to skutočne iba akýsi trucpodnik s.r.o., ktorý sa potrebuje za každú cenu mediálne zviditeľniť, keďže inú zmysluplnejšiu agendu, ktorá by voličom KDH i občanom Slovenska dávala okrem požiadaviek aj realistické odpovede na ich každodenný život, evidentne nemá. Absencia realizmu v politike týchto štyroch „ninja korytnačiek“ je vlastne len prejavom ich frustrácie z toho, že sa už nemôžu podieľať na moci, ktorá ich tak vášnivo opantala. Ale najmä je to dôkaz toho, že sa nikdy nezmierili s výsledkom slobodných, demokratických volieb, v ktorých túto skupinu demagógov, uviaznutých v hlbokej minulosti, ich vlastní voliči odsunuli na okraj politického spektra. Už neslýchaná rebélia časti voličstva v prípade „prekrúžkovania“ samorastu Petra Gaburu z nezvoliteľného, na prominentné miesto medzi elitu KDH, bolo jasným signálom, že hnutie nemôže naďalej tápať v temnotách moci spolu s nevyspatým Dzurindom, ktorý po prebudení zistí, že už aj on má v zbore mušketierov. Na druhej strane istý pragmatizmus Pavla Hrušovského vo vzťahu k SMERU môže byť iskierkou optimizmu tých večných pesimistov, ktorí si Slovensko nevedia predstaviť bez svojej elity, navzdory historickému faktu, že ho nechceli a jeho Ústavu odmietli. To im samozrejme nikdy neprekážalo obracať sa na Ústavný súd nechceného štátu v iks podaniach. Dalo by sa veľa napísať o každom z týchto „Kosovských Albáncov“, lebo každý z nich robil v KDH svoju tvrdohlavú a najmä škodlivú politiku len pre vlastné ego. V tejto chvíli sa javí „neutralita“ Daniela Lipšica ako vskutku štátnicky počin, ktorý môže imidž KDH zachrániť pred totálnym fiaskom. Je to jeden z mála nielen pragmatických, ale aj schopných politikov, ktorí svoj kritický názor voči svojim oponentom nepodriaďujú emóciám, ani štrúdľovým kalkuláciám. Má veľkú perspektívu, lebo sa vyvíja s dobou, nesnaží sa priživovať na vulgarizácii politického protivníka a čo je najdôležitejšie – on svojim kresťanským hodnotám nielen verí, ale ich vo svojom živote tiež uplatňuje. A v tom rozhodne predčí (aj pred Bohom) arogantného Palka, či komického mladomanžela Mikloška. Amen... Marian Dudinský |
|
|