VŠEOBECNÁ DEKLARÁCIA ĽUDSKÝCH
PRÁV Úvod Vo vedomí že uznanie
prirodzenej dôstojnosti a rovných a neodcudziteľných
práv členov ľudskej rodiny je
základom slobody, spravodlivosti a mieru na svete, že neuznanie
ľudských práv a pohŕdanie nimi viedlo k barbarským činom, ktoré urážajú
svedomie ľudstva, a že vybudovanie sveta, v ktorom ľudia, zbavení
strachu a núdze, budú sa tešiť slobode prejavu a presvedčenia, bolo
vyhlásené za najvyšší cieľ ľudu, že je nutné, aby sa ľudské práva
chránili zákonom, ak nemá byť človek donútený uchýliť sa, keď všetko
ostatné zlyhalo, k odboju proti tyranii a útlaku,
že je nutné podporovať rozvoj priateľských vzťahov medzi národmi, že ľud Spojených národov zdôraznil v Charte znovu svoju vieru v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti, v rovnaké práva mužov a žien a že sa rozhodol podporovať sociálny pokrok a vytvoriť lepšie životné podmienky za väčsej slobody, že členské státy prevzali záväzok zaistiť v spolupráci s Organizáciou Spojených národov všeobecné uznávanie a zachovávanie ľudských práv a základných slobôd a že rovnaké chápanie týchto práv a slobôd má nesmierny význam pre dokonalé splnenie tohto záväzku, vyhlasuje VALNÉ ZHROMAŽDENIE túto všeobecnú deklaráciu ľudských práv ako spoločný cieľ pre všetky národy a všetky štáty, aby sa každý jednotlivec a každý orgán spoločnosti, majúc túto deklaráciu stále na mysli, snažil vyučovaním a výchovou rozšíriť úctu k týmto právam a slobodám a zaistiť postupnými opatreniami vnútroštátnymi i medzinárodnými ich všeobecné a účinné uznávanie a zachovávanie ako medzi ľudom členských štátov samých, tak medzi ľudom území , ktoré sú pod ich právomocou. |
||||
Článok 1.
Všetci ľudia sa rodia slobodní a
sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom
a majú navzájom jednať v bratskom duchu. Článok 2.
Každý má všetky práva a všetky
slobody, vyhlásené v tejto deklarácii, bez hocijakého rozlišovania najmä
pod ľa rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického
alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku,
rodu alebo iného postavenia
Žiaden rozdiel sa nebude robiť na
podklade politického, právneho alebo medzinárodného postavenia krajiny
alebo územia, ku ktorému osoba prísluší, či je to krajina alebo územie
nezávislé alebo pod poručenstvom, nesamosprávne alebo podrobené hocijakému
inému obmedzeniu suverenity. Článok 3.
Každý má právo na život, slobodu a
osobnú bezpečnosť. Článok 4.
Nikto sa nesmie držať v otroctve
alebo v nevoľníctve: všetky formy otroctva a obchodu s otrokmi sú
zakázané. Článok 5.
Nikto nesmie byť mučený alebo
podrobený krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo
trestu. Článok 6.
Každý má právo, aby bola všade
uznávaná jeho právna osobnosť.
Článok 7.
Všetci sú si pred zákonom rovní a
majú právo na rovnakú ochranu zákona bez hocijakého rozlišovania. Všetci
majú právo na rovnakú ochranu proti hocijakej diskriminácii, ktorá
porušuje túto deklaráciu, a proti každému podnecovaniu k takej
diskriminácii. |
||||
Článok 8.
Každý má právo, aby mu príslušné
vnútroštátne súdy poskytli účinnú ochranu proti činom porušujúcim základné
práva, ktoré sú mu priznávané ústavou alebo zákonom. Článok 9.
Nikto nesmie byť svojvoľne
zatknutý, držaný vo väzbe alebo vyhnaný do vyhnanstva. Článok 10.
Každý má úplne rovnaké právo, aby
bol sprav odlive a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý
rozhoduje o jeho právach a povinnostiach a o každom trestnom obvinení,
vznesenom proti nemu. Článok 11.
1. Každý, kto je
obvinený z trestného činu, považuje sa za nevinného, dokiaľ nie je
zákonným postupom dokázaná jeho vina vo verejnom pokračovaní, pri ktorom
mal zaistené všetky možnosti obhajoby.
2. Nikto nesmie byť
odsúdený pre čin alebo opomenutia, ktoré v čase, keď boli spáchané, neboli
trestné podľa štátneho alebo medzinárodného práva. Rovnako nesmie byť
uložený ťažší trest než trest, ktorý mohol byť uložený v čase, keď trestný
čin bol spáchaný. Článok 12.
Nikto nesmie byť vystavený
svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo
korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na
zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom. Článok 13.
1. (1) Každý má právo
voľne sa pohybovať a slobodne si zvoliť bydlisko v tom -ktorom
štáte.
2. (2) Každý má právo
opustiť hociktorú krajinu, i svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej
krajiny. |
||||
Článok 14.
1. Každý má právo
vyhľadať si pred prenasledovaním útočište v iných krajinách a požívať tam
azyl.
2. Toto právo nemožno
uplatňovať v prípade stíhania naozaj odôvodneného nepolitickými zločinmi
alebo činmi, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Spojených
národov. Článok 15.
1. Každý má právo na
štátnu príslušnosť.
2. Nikto nesmie byť
svojvoľne zbavený svojej štátnej príslušnosti, ani práva svoju štátnu
príslušnosť zmieniť. Článok 16.
1. Muži a ženy, ak dosiahli
plnoletosť, majú právo bez hocijakého obmedzenia z
dôvodov rasovej, národnostnej
alebo náboženskej príslušnosti uzavrieť manželstvo a založiť rodinu.
Čo sa manželstva týka, majú počas jeho trvania i pri jeho rozlúčení
rovnaké práva.
2. Manželstvá môžu byť
uzavreté len so slobodným a plným súhlasom nastávajúcich
manželov.
3. Rodina je
prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu so
strany spoločnosti štátu. Článok 17.
1. Každý má právo
vlastniť majetok ako sám, tak spolu s inými.
2. Nikto nesmie byť
svojvoľne zbavený svojho majetku. Článok 18.
Každý má právo na slobodu
myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo obsahuje aj voľnosť zmeniť
náboženstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo
vieru, sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo
súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a
zachovávaním obradov. |
||||
Článok 19.
Každý má právo na slobodu
presvedčenia a prejavu: toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu pre
svoje presvedčenie a zahrňuje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať
informácie a myšlienky hocijakými prostriedkami a bez ohľadu na
hranice. Článok 20.
1. Každému je zaručená
sloboda pokojného zhromažďovania a združovania sa.
2. Nikto nesmie byť
nútený, aby bol členom nejakého združenia. Článok 21.
1. Každý má právo, aby
sa zúčastnil na vláde svojej krajiny buď priamo, alebo prostredníctvom
slobodne volených zástupcov.
2. Každý má právo
vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej
krajiny.
3. Vôľa ľudu má byť
základom vládnej moci: táto vôľa musí byť vyjadrená správne prevádzanými
voľbami, ktoré sa majú konať v pravidelných obdobiach na základe
všeobecného a rovného hlasovacieho práva tajným hlasovaním alebo
rovnocenným postupom, ktorý zabezpečuje slobodu
hlasovania. |
|||||
Článok 22.
Každý človek má ako člen
spoločnosti právo na sociálne zabezpečenie a nárok, aby mu boli národným
úsilím i medzinárodnou súčinnosťou a v súlade s organizáciou a
prostriedkami príslušného štátu zaistené hospodárske, sociálne a kultúrne
práva, potrebné k jeho dôstojnosti a k slobodnému rozvoju jeho
osobnosti. Článok 23.
1. Každý má právo na
prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné
podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti.
2. Každý, bez
hocijakého rozlišovania, má nárok na rovnaký plat za
rovnakú |
|||||
prácu.
3. Každý pracujúci má
právo na spravodlivú a dostačujúcu odmenu, ktorá by zaisťovala jemu samému
a jeho rodine živobytie odpovedajúce ľudskej dôstojnosti, a ktorá by bola
doplnená, keby toho bolo treba, inými prostriedkami sociálnej
ochrany.
4. Každý má právo na
ochranu svojich záujmov zakladať s inými odborové organizácie a
pristupovať k ním. Článok 24.
Každý má právo na odpočinok a na
zotavenie, zvlášť aj na rozumné vymedzenie pracovných hodín a na
pravidelnú platenú dovolenku. Článok 25.
1. Každý má právo na
takú životnú úroveň, ktorá môže zaistiť jeho zdravie a blahobyt a zdravie
jeho rodiny, počítajúc v to menovite výživu, ošatenie, bývanie a lekárske
ošetrovanie, ako aj potrebné sociálne opatrenia: má právo na zabezpečenie
v nezamestnanosti, v nemoci, pri neschopnosti k práci, pri ovdovení, v
starobe alebo v iných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastanú
za okolností nezávislých ne jeho vôli.
2. Materstvo a detstvo
majú nárok na zvláštnu starostlivosť a pomoc. Všetky deti, či
manželské alebo nemanželské, požívajú rovnakú sociálnu
ochranu. Článok 26.
1. Každý má právo na
vzdelanie. Vzdelanie nech je bezplatné aspoň v začiatočných a základných
stupňoch. Základné vzdelanie je povinné. Technické a odborné vzdelanie
nech je všeobecne prístupné a vyššie vzdelanie má byť rovnako prístupné
každému podľa jeho schopností.
2. Vzdelanie má
smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti a k posilneniu úcty k ľudským
právam a základným slobodám. Má napomáhať k vzájomnému porozumeniu,
znášanlivosti a priateľstvu medzi všetkými národmi a všetkými rasovými i
náboženskými skupinami, ako aj k rozvoju činnosti Spojených národov pre
zachovanie mieru.
3. Rodičia majú
prednostné právo voliť druh vzdelania pre svoje deti. |
||||
Článok 27.
1. Každý má právo
slobodne sa zúčastniť na kultúrnom živote spoločnosti, užívať plodov
umenia a zúčastniť sa na vedeckom pokroku a jeho výťažkoch.
2. Každý má právo na
ochranu morálnych a materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho vedeckej,
literárnej alebo umeleckej tvorby. Článok 28.
Každý má právo na to, aby vládol
taký sociálny a medzinárodný poriadok, v ktorom by práva a slobody
vyhlásené v tejto deklarácii boli plne uplatnené. Článok 29.
1. Každý má povinnosť
voči spoločnosti: jedine v nej môže slobodne a plne rozvinúť svoju
osobnosť.
2. Vo výkone svojich
práv a v užívaní svojich slobôd je každý podrobený iba takým obmedzeniam,
ktoré stanoví zákon a ktoré slúžia výhradne k zabezpečeniu náležitého,
uznávania a zachovávania práv a slobôd iných, ako aj k uspokojeniu
spravodlivých požiadaviek mravnosti, verejného poriadku a obecného blaha v
demokratickej spoločnosti.
3. Výkon týchto práv a
slobôd nesmie byť v žiadnom prípade v rozpore s cieľmi a zásadami
Spojených národov. Článok 30.
V tejto deklarácii nič sa nesmie
vykladať tak, aby oprávňovalo ktorýkoľvek štát, skupinu, alebo osobu
vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov, ktoré by smerovali k potlačeniu
niektorého z práv alebo slobôd v tejto deklarácii
vyhlásených. |
||||