Späť na stránku Právo a zákony
Strana 518
Zbierka zákonov č. 118 a 119/1990
Čiastka 25
119
ZÁKON
z 23. apríla 1990
o súdnej rehabilitácii
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Re­publiky sa uznieslo na tomto zákone:
a)  podľa zákona č. 50/1923 Zb. v znení zákonov ho meniacich a dopĺňajúcich, pre zločiny, prečiny alebo priestupky úkla­dov podľa § 1, prípravy úkladov podľa § 2, vierolomnosti podľa § 4, vyzradenia štátneho tajomstva podľa § 5, vojen­skej zrady podľa § 6, spolčenia sa na útoky na ústavných či­niteľov podľa § 9, násilia proti ústavným činiteľom alebo pri­vlastňovania si ich moci podľa § 10, urážky prezidenta re­publiky podľa § 11, neprekazenia alebo neoznámenia trest­ných podujatí podľa § 12 ods. 1 vo vzťahu k činom podľa § 1, 2, 6 a 9, rušenia všeobecného mieru podľa § 14 ods. 1, 5, 6 a § 14a, výzvy na neplnenie zákonných povinností alebo na trestné činy podľa § 15 ods. 1 a podľa § 15 ods. 3 vo vzťahu k zločinom podľa § 1 a 2, štátu nepriateľského združovania sa podľa § 17, šírenia nepravdivých správ podľa § 18, hrubej neslušnosti podľa § 20, nedovoleného spravodajstva podľa § 23, ohrozovania obrany republiky podľa § 24 alebo schva­ľovania trestných činov podľa § 16 vo vzťahu k uvedeným zločinom alebo k prečinom;
b)  podľa zákona č. 231/1948 Zb., pre zločiny, prečiny alebo priestupky velezrady podľa § 1 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. b), c), d) a e), združovania sa proti štátu podľa § 2 ods. 1 a 3, po­burovania proti republike podľa § 3ods. 1 a 2, hanobenia re­publiky podľa § 4, vyzvedačstva podľa § 5, vyzvedačsta proti spojencovi podľa § 6, nedbanlivého uchovávania štátneho tajomstava podľa § 7, ohrozenia obrany republiky podľa § 8 a 9, nedovoleného spravodajstva podľa § 12, spolčenia sa na útoky na ústavných činiteľov podľa § 17, privlastňovanie si právomoci ústavných činiteľov podľa § 19, vzbúrenia podľa § 20 a 21, ublíženia na cti prezidenta republiky podľa § 23, hanobenia niektorých ústavných činiteľov podľa § 24, popu-dzovania podľa § 26, zneužitia úradu duchovného alebo inej podobnej funkcie podľa § 28, nedovoleného ozbrojovania podľa § 31, šírenia poplašnej správy podľa § 32, sabotáže podľa § 36 a 37, ohrozovania jednotného hospodárskeho plánu z nedbanlivosti podľa § 38, vierolomnosti podľa § 39, neoprávneného opustenia územia republiky a neposlúch­nutia výzvy na návrat podľa § 40, poškodzovania záujmu re­publiky v cudzine podľa § 41, hanobenia spojeneckého štá­tu podľa § 42 alebo podnecovania na trestný čin a na nepl-
Prvý oddiel
Účel zákona
§1
Účelom zákona je zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s principmi demokratickej spoločnosti reš­pektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych normách zákon označoval za tretné, umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvo­diť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali.
Činy, ktoré smerovali k uplatneniu práv a slobôd občanov za­ručených ústavou a vyhlásených vo Všeobecnej deklarácii ľud­ských práv a v nadväzujúcich medzinárodných paktoch a ob­čianskych a politických právach, pokiaľ smerovali k presadeniu takých práv nenásilnou cestou, boli česko-slovenskými trestný­mi zákonmi vyhlásenézatrestnévrozporesmedzinárodným prá­vom a medzinárodnému právu odporovalo aj ich trestné stíhanie a trestanie.
Druhý oddiel
Zrušenie rozhodnutí zo zákona
§2
(1) Právoplatné odsudzujúce súdne rozhodnutia vyhlásené v čase od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, týkajúce sa skut­kov spáchaných po 5. máji 1945
Čiastka 25
Zbierka zákonov č. 119/1990
Strana 519
nenie zákonných povinností podľa § 33, schvaľovania trest­ného činu podľa § 34, neprekazenia alebo neoznámenia trestného činu podľa § 35, spáchané vo vzťahu k uvedeným zločinom alebo prečinom;
c)  podľa zákona č. 86/1950 Zb. v znení zákonov ho meniacich a dopĺňajúcich, pre trestné činy velezrady podľa § 78 ods. 1, 2 a ods. 3 písm. b), c), d) a e), združovania sa proti republike podľa § 79 a § 80 ods. 1, ods. 2 písm. b), podvracania repub­liky podľa § 79a, teroru podľa § 80a ods. 4 a 5, poburovania proti republike podľa § 81 ods. 1 a § 82, sabotáže podľa § 85, vyzvedačstva podľa § 86 a 87, ohrozenia štátneho tajomstva podľa § 88 až 92, vierolomnosti podľa § 93 a 94, opustenia republiky podľa § 95, ohrozovania záujmov republiky v cu­dzine podľa § 96 a 97, spolčenia sa na útok na ústavného či­niteľa podľa § 107, násilia na ústavnom činiteľovi podľa § 108, znižovania vážnosti prezidenta republiky podľa § 110, hanobenia ústavného činiteľa podľa § 111, ohrozenia hospodárskeho a služobného tajomstva podľa § 112 až 114, nedovolenej výroby a držania vysielacej stanice podľa § 122, zneužitia náboženskej funkcie podľa § 123, hanobenia re­publiky podľa § 124, hanobenia spojeneckého štátu podľa § 125, šírenia poplašnej správy podľa § 127 a § 128 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3, nepriateľského konania proti repub­like podľa § 129, intríg proti zoštátneniu podľa § 130, zne­užitia vlastníckeho práva podľa § 133, ohrozenia zásobova­nia podľa § 134, ohrozenia jednotného hospodárskeho plá­nu podľa § 135 a 136, intríg pri verejných dodávkách a prá­cach podľa § 137, ohrozenia plánovania a kontroly plnenia plánu podľa§138, marenia dozoru nad cirkvamianábožen-skými spoločnosťami podľa § 173 a 174 alebo nadržiavania podľa § 163, neprekazenia trestného činu podľa § 164, neoz­námenia trestného činu podľa § 165, spolčenia sa podľa § 166, podnecovania podľa § 167 a 168 alebo schvaľovania trestného činu podľa § 169, spáchané vo vzťahu k uvede­ným trestným činom;
d)  podľa zákona č. 140/1961 Zb. v znení predpisov ho menia­cich a dopĺňajúcich, pre trestné činy rozvracania republiky podľa § 92 ods. 1, ods. 2 písm. a), podvracania republiky podľa § 98 ods. 1, ods. 2 písm. a) a b), poškozovania štátu svetovej socialistickej sústavy podľa § 99 vo vzťahu k trest­ným činom podľa § 92 ods. 1, ods. 2 písm. a) alebo § 98, po­burovania podľa § 100 ods. 1, 2 a ods. 3 písm. a), zneužíva­nia náboženskej funkcie podľa § 101, hanobenia republiky a jej predstaviteľa podľa § 102 a 103, hanobenia štátu sveto­vej socialistickej sústavy a jeho predstaviteľa podľa § 104, opustenia republiky podľa § 109 ods. 1, 2 a ods. 3 písm. a), b) a c), poškodzovania záujmov republiky v cudzine podľa § 112, odňatia veci hospodárskemu určeniu podľa § 116 ods. 1 a 2, ohrozenia hospodárskeho tajomstva podľa § 122, neoprávneného nakladaniasvynálezom podľa§123, ohroz­enia služobného tajomstva podľa § 173, marenia dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami podľa § 178 alebo podnecovania podľa § 164, schvaľovania trestného činu podľa§167 aneoznámenia trestného činu podľa§168, spáchané vo vzťahu k uvedeným trestným činom;
e)  podľa zákona č. 150/1969 Zb. v znení predpisov ho menia­cich a dopĺňajúcich, pre prečiny proti záujmom socialistic­kej spoločnosti v oblasti styku s cudzinou podľa § 5 písm. b) a c), proti verejnému poriadku podľa § 6 písm. a) a c) alebo nadržiavaniapodľa§12vovzťahukuvedeným prečinom;
f)  podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 99/1969 Zb. pre priestupok podľa § 1,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia v tej istej trestnej veci na ne ob­sahovo nadväzujúce sa zrušujú ku dňu, keď boli vydané.
(2) Rozhodnutie o tom, či a do akej miery je odsúdený zúčast­nený rehabilitácie, urobí súd aj bez návrhu. Ak sa rehabilitácia podľa odseku 1 vzťahuje len na niektorý z trestných činov, za kto­ré sa uložil úhrnný alebo súhrnný trest, určí súd podľa vzájomné­ho pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy rehabilitá­ciou nedotknuté. Inak trestné stíhanie zastaví. Proti tomuto roz­hodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§3
(1) Proti rozhodnutiu podľa § 2 ods. 2 môže prokurátor v lehote šesťdesiatich dní odo dňa jeho oznámenia podať námietky, naj­mä ak
a)  skutok, ktorý je predmetom rozhodnutia, sa mal posúdiť podľa iného ustanovenia, na ktoré sa rehabilitácia zo záko­na nevzťahuje;
b)  skutok smeroval k presadeniu fašistických alebo obdob­ných cieľov alebo bol spáchaný v úmysle zakryť alebo uľah­čiť iný všeobecne trestný čin alebo vyhnúť sa zodpovednosti za taký čin;
c)  skutok bol spáchaný za použitia násilia voči osobe alebo
d)  k postihu skutku je alebo bola Česká a Slovenská Federatív­na Republika viazaná medzinárodnou zmluvou.
Námietky môže prokurátor vzniesť aj v sťažnosti podľa § 2 ods. 2.
(2) O námietkach prokurátora rozhoduje najvyšší súd republi­ky, v oblasti vojenskej justície Najvyšší súd ČSFR vo verejnom za­sadaní. Ak súd nezamietne námietky ako nedôvodné, napadnuté rozhodnutie uznesením zruší a vec prikáže na prieskumné kona­nie podľa tretieho oddielu. Toto rozhodnutie nahrádza návrh podľa § 5.
Tretí oddiel
Zrušenie rozhodnutia v prieskumnom konaní
§4
Prieskumné konanie tohto oddielu možno konať po veciach, v ktorých sa v čase od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 vy­hlásilo odsudzujúce súdne rozhodnutie, ktoré nadobudlo právo­platnosť, pre iné zločiny, trestné činy, prečiny alebo priestupky neuvedené v § 2, spáchané po 5. máji 1945
a)  podľa zákona č. 50/1923 Zb. v znení zákonov ho meniacich a dopĺňajúcich,
b)  podľa zákona č. 231/1948 Zb.,
c)  podľa prvej a druhej hlavy prvého oddielu osobitnej časti zá­kona č. 86/1950 Zb. v znení zákonov ho meniacich a dopĺ­ňajúcich, ďalej pre trestný čin zbehnutia podľa § 273 ods. 3 a pre trestný čin spolčenia sa na zbehnutie podľa § 275 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona,
d)  podľa prvej hlavy prvého oddielu osobitnej časti zákona č. 88/1950 Zb. v znení zákona č. 102/1953 Zb. a pre prie­stupok na ochranu jednotného hospodárskeho plánu podľa § 39 a na ochranu poriadku vo veciach cirkevných podľa § 101 uvedeného zákona,
e)  podľa prvej hlavy osobitnej časti zákona č. 140/1961 Zb. v znení predpisov ho meniacich a dopĺňajúcich a ďalej pre trestné činy neplnenia úloh pri prevádzke súkromného hos­podárstva podľa § 119, útoku na štátny orgán a orgán spolo­čenskej organizácie podľa § 154 ods. 2, útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 2, sťažovania výkonu právomoci verejného činiteľa podľa § 156a, hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 198 písm. b), šírenia poplašnej sprá­vy podľa § 199, nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 169 ods. 1 a podľa § 270 ods. 1, vyhýbania sa výko­nu vojneskej služby podľa § 280 ods. 1, zbehnutia do cudzi­ny podľa § 283 ods. 1 a 2 a ohrozovania politického a morál-nehostavu jednotky podľa§188ods.1uvedeného zákona.
§5
(1) Konanie sa začína na návrh odsúdeného, jeho príbuzných v priamom pokolení, jeho súrodenca, osvojiteľa, osvojenca, man­žela alebo druha. Ak je odsúdený zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže návrh podať aj jeho zákonný zástupca, a to i proti vôli odsú­deného.
(2)  Návrh môže podať aj prokurátor.
Strana 520
Zbierka zákonov č. 119/1990
Čiastka 25
(3) Osoba, ktorá návrh podala, ho môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do času, než sa súd odoberie na záverečnú po­radu. Návrh podaný inou osobou (oprávnenou) možno vziať späť iba s výslovným súhlasom odsúdeného (zákonného zástupcu). Prokurátor môže vziať späť návrh aj bez súhlasu odsúdeného.
(4) Ak sa súd zo svojej úradnej činnosti dozvie o okolnosti, kto­rá by mohla odôvodniť návrh na začatie konania, upovedomí o tom odsúdeného, a ak to nie je možné, inú osobu oprávnenú podať návrh, vždy však aj prokurátora.
§ 11
Verejné zasadanie, oktorom bol odsúdený riadne upovedome­ný, môže konať aj v jeho neprítomnosti, pokiaľ možno vec spoľah­livo rozhodnúť aj bez jeho účasti. Ak odsúdenému nemožno do­ručiť upovedomenie o verejnom zasadaní, stačí ho doručiť obhaj­covi.
§ 12
(1) Ak pre rozhodnutie treba niektoré skutočnosti vopred ob­jasniť, vykoná potrebné vyšetrovanie predseda senátu; môže ním poveriť aj iného člena senátu alebo oň požiadať vyšetrovateľa pro­kuratúry, ak ide o jednotlivé úkony menšej závažnosti, aj iné or­gány. Obhajca má právo zúčastniť sa týchto úkonov.
(2) Všetky orgány a organizácie sú povinné na požiadanie bez­odkladne predložiť súdu, prípadne prokuratúre alebo iným orgá­nom uvedeným v odseku 1 potrebný písomný materiál a vyhovieť aj iným jeho dožiadaniam. Nemôže sa pritom dovolávať povinnos­ti zachovávať štátne, služobné alebo hospodárske tajomstvo, po­kiaľ ide o okolnosti, ktoré súvisia s pôvodným konaním.
§6
(1)  Návrh možno podať najneskôr do dvoch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak prieskumné konanie sa začalo len na návrh prokurátora a ten ho vzal späť, môže odsúdený podať ná­vrh najneskôr do jedného roka odo dňa, keď bol o späťvzatí návr­hu upovedomený.
(2) Ak oprávnená osoba z dôležitých dôvodov zmešká lehotu na podanie návrhu na začatie konania, môže požiadať o navrátenie lehoty do jedného mesiaca od pominutia prekážky, najneskôr však do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa návrh na začatie konania dosiaľ nepodal, treba ho spojiť so žiadosťou.
(3) O navrátení lehoty rozhodne súd, ktorému prislúcha konať prieskumné konanie.
§ 13
Na výsluch svedka v prieskumnom konaní sa nevzťahujú ustanovenia § 99 ods. 1 a 2 Trestného poriadku o zákaze výslu­chu, pokiaľ ide o okolnosti, ktoré súvisia s pôvodným konaním. To neplatí pre výsluch obhajcu.
Štvrtý oddiel
Konanie pred súdom
§7
(1) Na rozhodnutie podľa druhého oddielu a na prieskumné konanie podľa tretieho oddielu je príslušný súd, ktorý rozhodoval v pôvodnom konaní v prvom stupni. Ak tento súd už neexistuje, rozhoduje vecne príslušný súd, v obvode ktorého mal sídlo súd, ktorý rozhodoval v pôvodnom konaní v prvom stupni.
(2) Rozhodnutia vo veciach bývalého štátneho súdu a rozhod­nutia najvyššieho súdu ako súdu prvého stupňa preskúmava krajský súd, a ak odsúdený bol osobou podliehajúcou právomoci vojenských súdov, vyšší vojenský súd príslušný podľa teraz plat­ných predpisov.
(3) Ustanovenie Trestného poriadku o príslušnosti samosudcu uskutočňovať konanie sa nepoužije.
§ 14
(1) Ak súd v prieskumnom konaní zistí, že preskúmavané roz­hodnutie je chybné najmä preto, že
a)  urobilosa na základe nesprávnych zistení, najmä že sa opie­ralo o podvrhnuté alebo sfalšované dôkazy alebo vychádzalo z umelo skonštruovaných obvinení,
b)  v konaní došlo k hrubému porušeniu procesných prespisov, najmä k vynúteniu priznania násilím alebo inými spôsobmi,
c)  skutok, ktorý je predmetom odsudzujúceho výroku, bol vy­provokovaný, organizovaný alebo riadený bezpečnostnými orgánmi,
d)  skutok bol uznaný za trestný v rozpore so zákonom vtedy platným,
e)  skutok bol kvalifikovaný podľa prísnejšieho ustanovenia, než vyplývalo zo zákona,
f)  uložený druh trestu bol v zrejmom rozpore s jeho zákonným účelom alebo výmera trestu bola v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť,
zruší rozhodnutie úplne alebo v časti, v ktorej je chybné.
(2) Ak dôvod, z ktorého súd rozhodol v prospech odsúdeného, prospieva ďalšiemu spoluodsúdenému, rozhodne súd vždy aj v jeho prospech.
(3) Ak súd pôvodné rozhodnutie zruší podľa odseku 1, zruší zá­roveň všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na pô­vodné rozhodnutie, ak s ohľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
(4) Ak súd nezistí dôvody na postup podľa odseku 1, návrh ako nedôvodný zamietne.
§8
Na vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní sa použijú te­raz platné predpisy. Z vykonávania úkonov podľa tohto zákona je ďalej vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil rozhodovania v pôvod­nom konaní. Rovnako je vylúčený prokurátor, ktorý bol činný v pôvodnom konaní.
§9
Rozhodnutie podľa druhého oddielu, ak nie je ustanovené inak, robí súd na neverejnom zasadaní. V konaní o návrhu podľa tretieho oddielu môže súd rozhodnúť na neverejnom zasadaní iba o zamietnutí návrhu podaného oneskorene alebo neoprávnenou osobou alebo o zamietnutí návrhu vo veci, ktorá už podľa tohto oddielu bola preskúmaná, alebo o zamietnutí návrhu vo veci, na ktorú sa tento zákon nevzťahuje. V ostatných prípadoch súd roz­hoduje na verejnom zasadaní.
§ 15
(1) Po právoplatnosti rozhodnutia podľa § 14 ods. 1 súd pokra­čuje v konaní na podklade pôvodnej obdžaloby.
(2) Novým rozsudkom nemožno odsúdenému uložiť prísnejší trest, než aký mu uložilo pôvodné rozhodnutie.
(3) Ak po zrušení chybného rozhodnutia došlo k zastaveniu alebo prerušeniu trestného stíhania, môže odsúdený alebo jeho zákonný zástupca do 15 dní odo dňa, keď sa mu rozhodnutím
§ 10
(1) Účasť prokurátora je na verejnom i neverejnom zasadaní povinná.
(2)  Na verejnom zasadaní musí mať odsúdený obhajcu.
Čiastka 25
Zbierka zákonov č. 119/1990
Strana 521
o zastavení oznámilo, požiadať, aby sa v konaní pokračovalo. Pre ďalšie konanie potom primerane platí§ 227 Trestného poriadku.
§ 22
Občan, ktorého návrh sa v prieskumnom konaní zistil ako dô­vodný, má nárok, aby rozhodnutie nahrádzajúcej pôvodný rozsu­dok bolo vhodným spôsobom uverejnené. O spôsobe uverejnenia rozhodne po vypočutí dotknutého občana predseda senátu. Tro­vy spojené s uverejnením uhrádza štát.
§ 16
(1) Konaniu nebráni smrť odsúdeného. Trestné stíhanie ne­možno po zrušení pôvodného rozhodnutia zastaviť preto, že od­súdený zomrel.
(2) Ak sa rozhodnutie súdu vydané v pôvodnom konaní zruši­lo, čas od jeho právoplatnosti do právoplatnosti zrušovacieho roz­hodnutia sa do premlčacej doby nezapočítava.
Šiesty oddiel
Odškodnenie
§ 23
(1)  Nárok na odškodnenie zahŕňa najmä:
a)  náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške 2500,– Kčs, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na zárobku počas väzby a výko­nu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov,
b)  náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s väz­bou alebo výkonom trestu odňatia slobody, pokiaľ táto ná­hrada nepatrí podľa iných predpisov.
c)  náhradu zaplatených trov trestného konania A trov väzby a výkonu trestu,
d)  náhradu zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní,
e)  náhradu zaplateného peňažného trestu alebo úhrnu vyko­naných zrážokz odmeny za prácu pri výkone trestu náprav­ného opatrenia.
(2) Osobitný zákon upraví podmienky uplatňovania nárokov vyplývajúcich zo zrušených výrokov o treste prepadnutia majet­ku, prepadnutia vecí alebo zhabania veci, ako aj spôsob náhrady a rozsah týchto nárokov.
(3) Odškodnenie v celom rozsahu sa poskytuje iba vtedy, ak bol poškodený úplne oslobodený spod obžaloby alebo ak sa roz­sudok vyhlásenývpôvodnom konaní zrušil podľa druhého oddie­lu v celom rozsahu. Ak dôjde len k čistočnej zmene, poskytne sa odškodnenie iba so zreteľom na rozdiel medzi trestami vykonaný­mi na základe pôvodného rozsudku a trestami uloženými v no­vom konaní.
(4) Pre spôsob a rozsah náhrady za stratu na zárobku a náhra­dy škody na zdraví platia ustanovenia Občianskeho zákonníka;
a)  priemerným zárobkom pred poškodením sa rozumie prie­merný zárobok v čase pred začatím trestného stíhania,
b)  náhrada za stratu na zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody nesmie presiahnúť sumu 30 000 Kčs za 1 rok.
(5) Náhrada nepresahujúca 30 000 Kčs sa vyplatí v hotovosti. Pri náhradách presahujúcich túto sumu sa vyplatí 20 % prizna­nej náhrady, najmenej však 30 000 Kčs v hotovosti; zvyšok v zú-ročiteľných štátnych dlhopisoch splatných najneskôr do 10 ro­kov.
(6) Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanoví nariadením
a)  podmienky a spôsob určovania výšky náhrady za stratu na zárobku vzhľadom na zmeny, ktoré nastali vo vývoji mzdovej úrovne,
b)  podrobnosti na vykonanie ustanovenia odseku 5, najmä rozsah imisIí štátnych dlhopisov, podmienky ich vydávania a splácania a mieru zúročenia.
§ 17
(1) Na spôsob rozhodovania súdu podľa tohto zákona, s výnim­kou rozhodovania podľa šiesteho oddielu, sa použije ustanovenie § 119 ods. 1 Trestného poriadku.
(2) Proti uzneseniu súdu o zrušení pôvodného rozhodnutia, o návrhu na začatie konania podľa tohto zákona, ako aj uznese­niu, ktorýmsa vo veci znova rozhoduje, možno podať sťažnosť, ak ide o uznesenie, ktorým súd rozhoduje v prvom stupni.
(3) Proti rozsudku, ktorým súd rozhodujevo veci v prvom stup­ni, možno podať odvolanie.
(4) Na konanie o odvolaní alebo sťažnosti sa použijú príslušné ustanovenia Trestného poriadku.
§ 18
Na započítanie väzby a trestu v prípade, že po zrušení pôvod­ného rozhodnutia sa odsúdenému právoplatne ukladá nový trest, sa použije ustanovenie § 38 Trestného zákona.
§ 19
(1) Ak sa návrh na začatie prieskumného konania ako celkom nedôvodný právoplatne zamietol, je ten, kto návrh podal, povinný štátu nahradiť trovy konania, a to paušálnou sumou ustanove­nou v osobitnom predpise.
(2) Povinnosť náhrady podľa odseku 1 nepostihuje prokurátora.
(3)  Trovy obhajoby uhrádza štát:
a)  v konaní podľa § 3,
b)  ak sa zistilo, že návrh je aspoň čiastočne dôvodný,
c)  bez ohľadu na výsledok konania, ak sa konanie začalo na návrh prokurátora.
Piaty oddiel
Zrušenie niektorých ďalších rozhodnutí
§ 20
Ak sa rozhodnutie vyhlásené v pôvodnom konaní vyhlásilo podľa druhého oddielu za zrušené v celom rozsahu, alebo sa také rozhodnutie v prieskumnom konaní zrušilo a odsúdený bol spod obžaloby úplne oslobodený, zrušujú sa aj rozhodnutia odsudzu­júce ho pre čin spáchaný počas výkonu trestu odňatia slobody odpykávaného na podklade zrušeného rozhodnutia alebo počas výkonu väzby, ktorá také rozhodnutie predchádzala, pokiaľ nejde o čin, ktorý mal za následok smrť, ťažkú ujmu na zdraví alebo škodu veľkého rozsahu.
§ 21
(1) Rozhodnutie podľa § 20 urobí na návrh osoby uvedenej v § 5 ods. 1 a 2 súd, ktorý v pôvodnom konaní rozhodol v prvom stupni.
(2) Rozhodnutie, ktorým sa návrhu vyhovuje, možno urobiť aj na neverejnom zasadaní. Ustanovenia § 2 ods. 2 a § 17 sa použijú obdobne.
§ 24
(1) Pri uplatnení nárokov podľa § 22 sa postupuje podľa usta­novení zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôso­benú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úrad­ným postupom.
(2) Nárok treba uplatniť na súde v lehote dvoch rokov od právo­platnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsu-
Strana 522
Zbierka zákonov č. 119/1990
Čiastka 25
dzujúceho na miernejší trest alebo rozhodnutia, ktorým sa trest­né stíhanie zastavilo; inak nárok zaniká. Počas predchádzajúce­ho prerokúvania nároku podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., naj­viac však šesť mesiacov tento čas neplynie.
chádza zcelého priemerného zárobku poškodeného pred začatím jeho trestného stíhania.
(3) Manželovi a deťom poškodeného, na ktorom sa vykonal trest smrti alebo ktorý zomrel vo výkone trestu, ktoré nemajú ná­rok podľa odseku 1, sa prizná primerané odškodnenie za sťaženie životných pomerov, ku ktorým došlo v dôsledku odsúdenia po­škodeného.
§ 25
(1)Na účely dôchodkového zabezpečenia sa doba väzby a výko­nu trestu odňatia slobody poškodeného, ktorý bol podľa tohto zá­kona úplne oslobodený spod obžaloby, posudzuje ako doba po­kračovania v zamestnaní (pracovnej činnosti), ktoré poškodený vykonával pred vzatím do väzby (nástupom trestu), podľa predpi­sov o sociálnom zabezpečení. Rovnako sa posudzuje časť doby výkonu trestu, po ktorú sa trest vykonal neoprávnene, ak sa pod­ľa tohto zákona zruší odsudzujúci rozsudok iba čiastočne.
(2) Ak poškodený v čase nezákonného výkonu trestu vykoná­val práce, ktoré by odôvodňovali zaradenie v zamestnaní do I. (II.) pracovnej kategórie, posudzuje sa výkon týchto prác ako výkon zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.
(3)  Ustanovenie odseku 1 sa obdobne použije pre zápočet doby, po ktorú poškodený v dôsledku výkonu trestu nemohol po svojom prepustení vykonávať zamestnanie (pracovnú činnosť); pri výpočte priemerného mesačného zárobku (pracovnej odmeny) sa nehľadí na túto dobu, a pokiaľ je to pre poškodeného výhod­nejšie, ani na dobu, po ktorú nemohol vykonávať svoje prvšie za­mestnanie (pracovnú činnosť).
(4) Pre výplatu dávky nesprávne vymeranej následkom väzby alebo výkonu trestu sa nepoužije ustanovenie § 95 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o čase troch rokov, v ktorom možno zvýšiť alebo priznať dávku.
(5) Doba väzby, výkonu trestu alebo doba, po ktorú poškodený v dôsledku výkonu trestu nemoholposvojom prepustení vykoná­vať zamestnanie (pracovnú činnosť), sa pre vznik a výšku náro­kov patriacich z pracovného pomeru a nemocenského poistenia započíta ako doba trvania pracovného pomeru.
(6) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa použijú aj v prí­pade, že rozhodnutie vyhlásené v pôvodnom konaní sa v celom rozsahu zrušilo podľa druhého alebo piateho oddielu.
(7) Poškodený, ktorý ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zá­kona je požívateľom dôchodku, môže žiadať, aby sa mu namiesto nárokov vyplývajúcich z ustanovení predchádzajúcich odsekov poskytol príplatok k dôchodku odo dňa účinnosti tohto zákona v sume:
a)  20 Kčs za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slo­body, v ktorom poškodený vykonával práce za mimoriadne ťažkých pracovných podmienok, ktoré by odôvodňovali ich posudzovanie ako zamestnanie I. alebo II. pracovnej kategó­rie,
b)  15 Kčs za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slo­body v ostatných prípadoch.
Príplatok sa vypláca len do výšky, ktorá spolu s dôchodkom neprevyšuje 3800 Kčs mesačne.
§ 28
Súdne konania o odškodnení sú podľa tohto zákona oslobode­né od súdnych poplatkov.
Siedmy oddiel
Premlčanie trestného stíhania
§ 29
Ak v priebehu konania podľa tohto zákona vyjde najavo, že ko­nanie osôb, ktoré privodili nezákonnosti napravované týmto zá­konom alebo k nim prispeli, zakladá podozrenie z trestného činu, ktorého trestnosť v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona nezanikla premlčaním, premlčacia doba takého činu sa neskončí pred 1. januárom 1995.
Ôsmy oddiel
Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 30
(1) Návrhy na obnovu konania a sťažnosti pre porušenie záko­na podané vo veciach uvedených v § 4, o ktorých sa do nadobud­nutia účinnosti tohto zákona nerozhodlo, sa postúpia na prie­skumné konanie súdu príslušnému podľa štvrtého oddielu tohto zákona. To isté platí o nevybavených podnetoch na sťažnosť pre porušenie zákona, pokiaľ vyšli od osôb oprávnených podľa § 5 na­vrhovať začatie prieskumného konania.
(2) Aj v iných veciach, ako sa uvádzajú v tomto zákone, je gene­rálny prokurátor povinný podať sťažnosť pre porušenie zákona, ak preskúmaním zistí, že k porušeniu zákona došlo z dôvodov uvedených v § 1.
§ 31
Prieskumnému konaniu vo veciach uvedených v § 4 nebráni skutočnosť, ženajvyšší súd už vec rozhodol na sťažnosť pre poru­šenie zákona.
§ 32
Postupu podľa druhého oddielu alebo podaniu návrhu na za­čatie prieskumného konania podľa tohto zákona nebráni skutoč­nosť, že o obdobnom návrhu už súd v tej istej veci rozhodoval podľa zákona č. 82/1968 Zb.
§ 26
Právo žiadať odškodnenie prechádza na dedičov poškodeného, pokiaľ sú nimi deti, manžel a rodičia, s výnimkou nárokov, ktoré podľa Občianskeho zákonníka zanikajúsmrťou poškodeného.
§ 33
(1) Ak sa trestné stíhanie pre niektorý z činov uvedených v § 2 a 4 zastavilo alebo prerušilo, môžu osoby uvedené v § 5 ods. 1 po­žiadať, aby sa v trestnom stíhaní pokračovalo. Žiadosť možno podať do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona.
(2) Ustanovenia tohto zákona sa použijú obdobne na rehabili­táciu a odškodnenie osôb nezákonne zbavených osobnej slobody v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v § 2 a 4 v období od 25. 2. 1948 do 1. 1. 1990, aj keď sa nezačalo trestné stíhanie, pokiaľ nedošlo k plnému odškodneniu podľa prv platných predpisov. Ustanovenie § 27 sa použije obdobne.
(3) Pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné, rozumie sa odsú­deným aj obvinený a obžalovaný. V konaní podľa šiesteho oddielu sa odsúdený označuje ako poškodený.
§ 27
(1) Ak došlo k rehabilitácii poškodeného, na ktorom sa vykonal trest smrti alebo ktorý zomrel vo výkone trestu, majú tí, ktorým zomretý poskytoval alebo bol povinný poskytovať výživu, okrem nárokov, ktoré na nich prešli podľa § 26, aj nárok na náhradu toho, čo im na výživnom ušlo.
(2) Spôsob náhrady nákladov na výživu sa spravuje ustanove­niami Občianskeho zákonníka. Pri určení výšky výživného sa vy-
Čiastka 25
Zbierka zákonov č. 120/1990
Strana 523
(4) Pokiaľ tento zákon nemá osobitné ustanovenia, použijú sa základe mimoriadneho opravného prostriedku podaného podľa v konaní podľa druhého až piateho oddielu ustanovenia Trestné- trestného poriadku. ho poriadku.
§ 35
§ 34                                                           Zrušujesazákonč.82/1968 Zb.osúdnej rehabilitáciivznení
zákona č. 70/1970 Zb. Ustanovenia šiesteho oddielu tohto zákona sa primerane pou­
žijú aj v prípadoch, keď vo veciach, na ktoré sa vzťahuje druhý
§ 36
a tretí oddiel tohto zákona, sa rozsudok úplne alebo čiastočne
zrušil včase od 1. januára 1990 do dňa účinnosti tohto zákona na          Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1990.
Havel v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.