zoznam

Zoznamy odvlečených do ZSSR

Sumarizácia výstupov zo zoznamov odvlečených do ZSSR

Celkový počet odvlečených: 6 973 občanov

V táboroch zomrelo: 611 občanov

Celková dokazatelná dĺžka odvlečenia:

1 957 661 dni, t.j. 5 363 rokov *

Celková predpokladaná dĺžka odvlečenia: 5 290 996 dni, t.j. 14 496 rokov **

Z celkového počtu bolo odvlečených: 210 žien

Najdlhšie odvlečený bol na:                      3 857 dni, t.j. 10,6 rokov
Najstarší odvlečený sa narodil v roku:     1871 (73 ročný)
Najmladší odvlečený sa narodil v roku:   1931 (13-14 ročný)
Odsúdených bolo:                                                  218 osôb

(*) Číslo predstavuje dĺžku odvlečenia iba u tých občanov, kde je známy dátum odvlečenia a súčasne aj dátum návratu. Ide spolu o 2580 osôb, čo z celkového počtu predstavuje iba 37%. A naviac, do tejto celkovej dokazatelné] dĺžky odvlečenia nie sú započítané tie osoby, ktoré v táboroch zahynuli.

(**) U 4393 osôb (63%) nie je možné zistiť presnú dĺžku odvlečenia, pretože buď nie je známy dátum odvlečenia alebo dátum návratu. Hypoteticky však predpokladajme, že počet rokov, ktorý pripadá na jedného odvlečeného z 37% úplných údajov je v zásade rovnaký ako u zvyšných 63%. Potom treba túto celkovú dĺžku odvlečenia chápať ako štatistický predpoklad, ktorý môže byť reálne nižší, ale aj oveľa vyšší. Opäť tu nie sú započítaní tí naši spoluobčania, ktorí v táboroch prišli o život.

V poslednom období 2. svetovej vojny došlo do bývalého ZSSR okolo desaťtisíc transportov s vojnovými zajatcami, ranenými vojakmi a internovanými civilnými osobami. Väčšinu transportov bolo treba presunúť na širokorozchodné sovietske železnice cez niekoľko málo prekladísk. Takto boli deportovaní aj občania Slovenskej republiky. Deportovaných umiestnili v zariadeniach, ktoré podliehali správam GUPVI a GULAG na Ministerstve vnútra ZSSR. GUPVI = Glavnoje upravlenie po delam vojennoplennych i intemirovannych (Hlavná správa záležitostí vojnových zajatcov a internovaných) GULAG = Glavnoje upravlenie lagerej (Hlavná správa táborov)

Spôsob deportácií si vyžaduje stručné vysvetlenie:

1. Internované osoby, ktoré postúpili do frontového preverovacieho filtračného tábora (FPFL),

po predbežnom výsluchu a previerke, zaradili do dvoch skupín A a B:

A - nacistickí a fašistickí prominenti

B - ostatné civilné osoby

Po tejto procedúre ich odtransportovali do táborov systému GUPVI.

Postup zaradenia občanov internovaných vojskami Červenej armády:

a. PPV - Prijomnyj punkt vojennoplennych

(Záchytné miesto pre vojnových zajatcov - aj internovaných)

b. SPV - Sbornyj punkt vojennoplennych

(Stredisko pre vojnových zajatcov - aj internovaných)

c. FPFL - Frontovyj provieročno-filtracionnyj lager
(Frontový preverovací filtračný tábor)

d. FPPL - Frontovyj prijomno-peresiľnyj lager
(Frontový zberný a distribučný tábor)

e. Odovzdanie do zariadení GUPVI MVD

LVP - Lageria vojennoplennych (Tábory vojnových zajatcov)

LI - Lageria intemirovannych (Tábory internovaných)

EG - Ešalonnyje gospitali (Sanitné vlaky)

SG - Speciaľnyje gospitali (Špeciálne nemocnice)

SP - Specposiolki (Špeciálne osídlenia - vyhnanecké osady)

2. Osoby zatknuté vojenskou kontrarozviedkou SMERŠ boli odsúdené vojenskými tribunál alebo Osobim soveščaniem (trojčlenným zborom - bez právnikov). Následne ich deportovaná územie bývalého ZSSR do väzníc a odtiaľ presunom cez peresilku - transportmi do odľahlých trestaneckých táborov systému GULAG.

Postup zaradenia občanov zatknutých orgánmi NKVD:

a. PPZ - Prijomnyj punkt zakľučonnych
(Záchytné miesto zatknutých)

b. SPZ - Sbornyj punkt zakľučonnych

(Sústreďovacie miesto zatknutých - odsúdenie a deportácia)

c. Ť - Ťurma
(Väznica v ZSSR)

d. PP - Peresiľnyj punkt - "peresiľka"
(Distribúcia väzňov)

e. Odovzdanie do zariadení GULAG MVD

ITL - Ispraviteľno-trudovyje lageria

P - (Nápravno-výchovné pracovné tábory)

Internovanie vojskami Červenej armády Zatknutie orgánmi NKVD

↓ ↓

PPV PPZ

↓ ↓

SPV SPZ

↓ ↓

FPFL Ť

↓ ↓

FPPF P

↓ ↓

GUPVI MVD GULAG MVD

LVP LI EG SG SP ITL IT O

Všetkými uvedenými internačnými formami a zariadeniami prešli jednotliví naši deportovaní občania

GULAG:

1. Archangelsk, Severodvinsk (JAGRINLAG)

2. Komi ASSR - Inta, Ižma, Pečora (PEČORLAG)

3. Severný Ural - Abez, Vorkuta

4. Stredný Ural - (URALLAG)

5. Karaganda, Džezkazgan, Bajkonur (STEPLAG)

6. Polárna oblasť - Norilsk

7. Tajšet, Bratsk (OZERLAG)

8. Magadan (KOLYMLAG)

9. Primorie - Nachodka GUPVI:

1. Sambor - zberný a distribučný tábor

2.Pobaltie - Vindpils, Klaipeda

3.Donbas - Jenakievo, Gorlovka, Makejevka, Stalino, Artemovsk, Vorošilovgrad, Krematorsk

4.Kaukaz - Ešer, Suchumi, Baku, Sadon, Galon, Nuzal

5.Stredný Ural - Sverdlovsk, Azbest, Altanaj, Bulanas

6.Západná Sibír (Kuzbas) - Kemerovo, Prokopievsk, Mariinsk

7.Odessa - repatriačný tábor

Pracovné tábory boli registrované podľa skupinových čísel a podskupin označujúcich táborové jednotky - učastki. Ich zašifrovaná dislokácia sa dala čiastočne zistiť v CCHIDK - Centraľnoe chranenie istoriko-dokumentaľnych kollekcii (Ústredný archív v Moskve).

Tábory sa zriaďovali mimo miest a dedín. V blízkosti civilných usadlostí sa nachádzali len tábory úzko späté s trvalým pracoviskom, ako sú bane a továrne. Boli aj „pohyblivé" tábory na stavbách cestných a železničných komunikáciách, zväčša ako výpomoc železničnému vojsku.

Trestanecké pracovné tábory sa nachádzali výlučne v odľahlých oblastiach.

Pre malé stavby, alebo malé prevádzky sa zriaďovali OLP - Otdieľnyje lagernyje punkty -samostatné táborové jednotky, ktoré sa kvôli roztrieštenosti nedali organizačne zoskupiť. Podliehali pod ITL - nápravnopracovné tábory v systéme GULAG. Napr.: OLP - 33 NKVD sa nachádzal na Ukrajine v Kyjevskej oblasti - neďaleko železničnej stanice Beliči.

Napriek ich deprimujúcemu výzoru neboli tábory také strašné, ako strašné bolo vychádzať z tábora na pracovisko, kedy krok vpravo - krok vľavo pokladal sa za pokus o útek a eskorta používala zbraň bez upozornenia.

V každej táborovej jednotke sa nachádzal stacionar - baračik s provizórnou ambulanciou a s dvomi - tromi posteľami pre súrne prípady.

Väčšie táborové učastki mali sančasť - provizórne zdravotné stredisko s ambulanciou a neveľkým nemocničným oddelením.

Samostatný táborový komplex mával celé táborové jednotky výlučne ako sangorodki -sanitné mestečká. Napr.: V povodí rieky Donec (Donbas), tábor č. 242 mal dva nemocničné učastki - 6b a 29b („b"- boľnica - nemocnica).

Ešalonnyje gospitali EG - sanitné vlaky, plnili úlohu pojazdných nemocníc až do príjazdu do niektorého z množstva nemocničných komplexov zvaných speciaľnyje gospitali SG, ktoré boli registrované v systéme GUPVI štvormiestnym číslom začínajúcim číslicou 6.

Každé jedno úmrtie bolo prísne zaregistrované „Aktom o úmrtí" a "Aktom o pochovaní". Každý protokol spísaný na hocijakom kúsku dostupného papiera podpisoval službukonajúci lekár, službukonajúci dôstojník a dozorca. Každý hrob zaprotokolovali jeho presným umiestnením v danej lokalite a označili identifikačným znakom alebo číslom.

V roku 1947 pracovné tábory podliehajúce GUPVI „zrušili" tým, že pred číslo tábora pridali ďalšiu číslicu, čím upravili označenie tábora štvorciferným číslom a tak sa napr. z tábora č. 242 stal pracovný batalion 7242, z tábora 62 - pracovný batalion 7062 a pod. Charakter tábora sa tým nezmenil.

Trestanci, ktorí prežili a odpykali si svoj trest najmä v OZERLAG-u. neboli prepustení na slobodu, ale vysídlení do odľahlých oblastí na ssilku. Tam nežili pod ozbrojeným dozorom (útek bol vylúčený), avšak svoju prítomnosť museli pravidelne hlásiť administrácii specposiolka • špeciálnej osady.

Internovaní občania Slovenskej republiky sa vracali do vlasti postupne až do roku 1948. V rokoch 1949 - 1950 sa vrátili jednotlivci - repatrianti cez Maďarsko, alebo nemeckí spoluobčania cez Frankfurt na Odre. V mnohých prípadoch sa návrat odvlečeného nepodarilo zistiť. Dôvody sú rôzne:

- absencia písomného záznamu o návrate

- pravdepodobný návrat do Maďarska alebo do Nemecka (zákaz repatriácie do bývalej ČSR ako „osoby nežiaducej")

- nedoložené úmrtie

Občania odsúdení a rehabilitovaní Najvyšším súdom ZSSR sa vrátili 8. 12. 1953 transportom č. 97984. Ďalších 65 našich občanov z trestaneckých pracovných táborov po všeobecnej amnestii, v malých skupinkách odovzdával našim štátnym orgánom, alebo aj individuálne až do rúk príbuzných - dôstojník repatriačného útvaru MV ZSSR najneskôr v rokoch 1955 - 1956.

Tým sa repatriácia našich odvlečených občanov definitívne skončila.

Poznámka: Všetky tu uvedené poznatky sú nadobudnuté životnými skúsenosťami autora.

Zoznam je súhrnom jednotlivých údajov excerpovaných z vyše 70 tisíc kópii dokladov z archívov bývalej ČSR a z archívov Ruskej federácie sústredených na Ministerstve spravodlivosti SR a nemá nič spoločného s akoukoľvek prípadnou inou evidenciou. Zoznam bol zostavený na základe morálnych kritérií a nesúvisí s nárokom na odškodnenie postihnutých podľa § 319/1991 Zb.

Zoznam eviduje len civilné osoby odvlečené zo svojho bydliska a službukonajúce osoby zo svojho pracoviska na území Slovenskej republiky. Nezahŕňa občanov hlásených ako odvlečené osoby bez akýchkoľvek ďalších údajov, ako dátum a miesto narodenia, dátum a obec odvlečenia, dátum návratu a kde sa vôbec nedalo zistiť, či sa jedná o civilnú alebo vojenskú osobu.

Otázka deportácií občanov Slovenskej republiky do bývalej ZSSR nie je týmto definitívne ukončená.

Ján Košút

Zdroj: Zločiny komunizmu na Slovensku „1948-1989“