hlavna stranka

Monštruózny podvod, spáchaný na odvlečených do Gulagov s názvom Slovenská asociácia násilne odvlečených - SANO.

Na úvod je potrebné vrátiť sa do obdobia krátko po prevrate v novembri 1989. Rozpad komunizmu znamenal otvorenie trinástej komnaty - odhaľovanie aspoň tých najrozsiahlejších a najväčších zločinov komunizmu. Medzi ne nesporne patrí odvlečenie tisícov občanov bývalého Československa orgánmi NKVD do bývalého ZSSR. Mimoriadna zásluha pri zdokumentovaní a začatí prác na zhromažďovaní dokumentov a evidencie o počte odvlečených patrí Štefanovi Pazderovi z Prešova. Tento človek, neskôr mnohými zatracovaný stal pri zrode prvej komplexnej databázy odvlečených. Štefan Pazdera po komunistickom prevrate, ako potvrdzujú viaceré svedectvá, doslova zachránil pred popravou a väznením viacero významných osobností, tým že organizoval a prevádzal ich útek na Západ. Jeho antikomunistické zmýšľanie bolo hlavnou motiváciou jeho iniciatívy vo veci odvlečených do gulagov. Žiaľ Štefan Pazdera sa za svoju dlhoročnú prácu nedočkal uznania ale naopak pre svoj zásadový a odvážny postoj k činnosti D. Slobodníka v SANE či na poste ministra kultúry SR a súdnym sporom v tejto veci sa dostal do nemilosti KPVS, ktorá sa nezastavila ani pre kriminalizovaním a diskreditáciou jeho osoby. Je poľutovaniahodné, že úplne iný meter KPVS používala na M. Knižkovú. Pre objasnenie pozadia vzniku SANO sa v tomto dokumente uvádzajú len fakty a nie osobné názory. Fakty však nesmú byť zatajované a skutočnosti nemožno prekrúcať bez ohľadu na to či je to pre niekoho nepríjemné.

Fakt I. - Ako sa to začalo

Ako uviedol denník Smer dňa 28.VIII. 1992 v článku s názvom "Rozprávanie o smutných návratoch" Štefan Pazdera na základe splnomocnenia 368 ľudí z Prešova, zisťoval pozadie odvlečenia našich ľudí počas vojny i po nej do Sovietskeho zväzu. Predložil o tom správu parlamentu, vládam, organizáciám zaoberajúcim sa dodržiavaním ľudských práv a Amnesty International. Trikrát hovoril s ministrom zahraničných vecí Dientsbierom, ktorý vedel len o 136 odvlečených a to údajne len gardistoch, nylliasoch a podobne. Na základe faktov predložených Š. Pazderom vrátane 17 dokumentov sa vec dostala až do OSN. V júni 1991 bol Gorgačov nútený vydať pokyny Generálnej prokuratúre aby na túto tému začala rokovať s našou stranou. Výsledky však boli nulové a generálnemu prokurátorovi Bachovi tlmočili názor, že sa rokovalo o nás - bez nás.

Prostredníctvom pražských kruhov sa Pazdera spojil s americkou agentúrou, ktorá natočila filmové dokumenty "Archopelag Gulag" a "Zlato severu" aj s prispením viacerých materiálov doručených Pazderom s menami a príbehmi odvlečených. Mimoriadny ohlas vyvolali viaceré indície potvrdzujúce, že za 6. rovnobežkou sa ešte stále môžu nachádzať naši občania. V tom období sa z gulagu vrátil sedemdesiatročný občan z Ostravy. Bol v takom stave, že s nim lekári odmietli hovoriť. Veľa neobjasneného bolo a ešte stále je aj o existencii utajených gulagov, kde trpeli najmä americkí vojaci z kórejskej vojny.

Otrasné osudy odvlečených prebudili svedomie kompetentných a vyvolali záujem o túto temnú stránku komunizmu. Otrasná bola najmä fotografia hromadného hrobu s tabuľou z vrchnáka z konzervy na ktorom bolo vyryté číslo označujúce 800 obetí spoločného hrobu.

Na druhej strane čo cesty smrti do gulagov boli lemované tisíckami neznámych hrobov a prestárli, chorí a nevládni zomierali pri otrockej práci, istá skupina selektovaná NKVD a KGB žila v táboroch v nadštandartných pomeroch. Ako uviedol redaktor Rastislav Senéši v časopise "Bojovník", v čísle zo dňa 15.12.1990. Na Slovensku bolo odhalených niekoľko diverzných skupín, ktoré pozostávali aj z frekfentantov kurzu v Sekuliach.
Pozn: Na Slovensku bolo v tom čase 100 tisíc členov Hlinkovej mládeže. Táto organizácia síce nebola militantnou, ale po dohode so špionážou tretej Ríše vybral člen jej bratislavského vedenia Dr. Jankovič najspoľahlivejších členov HM za frekventantov kurzu v Sekuliach Táto chobotnica Abwehru, sa neskôr zúčastnila na Morave v spolupráci s likvidačným Sonderkomandom SS pri masakre v obciach Ploštín a Prlov. V tejto skupine Dušan Slobodník - exminister za HZDS nebol, nachádzal sa v skupine, ktorá sa vracala na Slovensko so zámerom spojenia ďalších skupín "Wehrwolfu".

V dňoch 4.-10. apríla 1945, Dušana Slobodníka a ďalších členov kurzu zatkli orgány ŠtB a NKVD a neskôr bol odsúdený v Novom Meste na Morave. Spolu so všetkými jeho spolužiakmi ich odviezli na územie bývalého ZSSR. Odkiaľ sa pán Slobodník vrátil fit ovládajúci niekoľko svetových rečí a zdokonalený v stolnom tenise. Po návrate bezproblémovo študoval na vysokých školách v Bratislave a Prahe, dosiahol vysokoškolské tituly, obdržal cestovný pas a bez ťažkostí cestoval na "stáže" ako za "železnú oponu", tak aj do ZSSR, čo sa nepodarilo žiadnemu navrátilcovi z gulagu či politickému väzňovi päťdesiatych rokov.

Fakt II. - Prvé stretnutie odvlečených

Prvými kto sa ujal tejto iniciatívy boli Ing. Buocik z Bratislavy a Jozef Krotký z Prešova, ktorí zvolali za pomoci študentov prvé stretnutie odvlečených a pozostalých dňa 17.3.1990 do auly PF v Prešove. Prítomných 150 občanov prijalo uznesenie na zvolanie celoslovenského snemu odvlečených a ich pozostalých. Vzhľadom na skutočnosť, že odvlečených bolo najviac z východného Slovenska, prípravou snemu bol poverený OV Konfederácie . politických väzňov Slovenska v Prešove, (ďalej OV KPVS.) Tento snem sa uskutočnil 30.4.1990 za účasti 368 členov a zástupcov odvlečených a účastí rozhlasu, TV a novinárov. Štefan Pazdera bol jednohlasne zvolený a poverený jednať v mene nezákonne odvlečených na celom území ČSFR. Snem prijal prvé stanovy a stanovil symbolické členské vo výške 50 Kčs. Boli vypracované prvé evidenčné listy o osobách a osobných údajov a doby odvlečenia a spôsobe overovania pravdivosti údajov.

Súbežne s registráciou bolo potrebné pripraviť návrhy na prijatie zákonov akými boli zákon č. 87/ 91 Zb. a zák. 319/Zb a jeho novely. O ich prijatie sa najviac zaslúžili: PhDr. J. Strinka CSc, poslanec za KDH Jozef Javorský, a poslanci Ing. Ladislav Kováč a JUDr. Ján Cvak CSc.

Fakt III. - Bývalá sekretárka tajomníka OV KSS - obvinená z defraudácie zavetrila korisť

Najväčšou tragédiou Nežnej revolúcie bolo, že umožnila všetkým komunistickým zločincom a ich prisluhovačom beztrestne prejsť od ideológie moci politickej k ideológii moci peňazí. V parlamente sedela drvivá väčšina pretransformovaných komunistov a spolupracovníkov ŠtB a to sa zrkadlovo prenieslo do všetkých inštitúcií a organizácii. V prípade osoby Márie Knižkovej a jej neblahého vplyvu na založení organizácie odvlečených je na mieste známy výrok o tom, že "hyeny sa živia zdochlinami a komunisti živou ľudskou potravou". Jediným vysvetlením ako sa mohla bývalá prisluhovača komunizmu pasovať za hovorcu obetí komunizmu a parazitovať na tragédiách odvlečených, je fakt, že v Novembri 1989 došlo k prevratu za vopred dohodnutých podmienok odovzdania moci za zabezpečenie beztrestnosti a ponechanie majetkov komunistickej oligarchii.

Šokujúce skutočnosti o minulosti M. Knižkovej v tom čase určite museli byť známe viacerým kompetentným. To potvrdzuje aj vyjadrenie bývalého ministra spravodlivostí SR za HZDS J. Liščáka uverejnené dňa 26.7.1995 v denníku Republika v článku pod nadpisom " Kriminálni delikventi obliekajú talár spravodlivosti", kde okrem iného uviedol:
"...Obdobne do spolku Slovenskej asociácie násilne odvlečených sa už pri jeho zrode dostala istá pani M.K., ktorá bola v minulosti odsúdená pre okrádanie mentálne a fyzicky postihnutých maloletých detí, pre krádež z pokladnice ROH a závodnej kuchyne, pre 5-násobný podvod a pre rozsiahle rozkrádanie so škodou vyše 140 000 Sk...."

V roku 1990 prichádzali prvé písomné žiadosti odvlečených, pozostalých a príbuzných na Slovenský Helsinský výbor v Bratislave.( ďalej SHV).V tom čase v SHV pracovala aj M. Knižková, ktorá zrejme po súhlase a v spolupráci s D. Slobodníkom začala registrovať dňom

26.7.1990 tieto písomní žiadosti v SHV. Tu zaregistrovala 2.768 odvlečených. Na základe jej krajne neprijateľného pôsobenia a odhalenia minulosti bola M. Knižková prepustená. Ňou prevedená registrácia bola zrušená J. Strinkom a odovzdaná Konfederácii politických väzňov organizácii v Prešove. Celá agenda bola zápisnične odovzdaná O V - KPVS. Pri podpise zápisnice a kontrole prevzatej agendy, ktorú podpísali za SHV Ing. Chladný a za OV KPVS Prešov Štefan Pazdera, bolo zistené, že chýba 661 prihlášok a iných dokladov, ktoré M. Knižková odcudzila a odniesla do svojho bytu.

Ukradnuté materiály zo SHV sa stali základom vzniku organizácie SANO

M. Knižková si veľmi dobre uvedomila, čo by pre ňu znamenalo keby prišla o "sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia" za akú považovala priživovanie sa na zastupovaní právnych nárokov odvlečených, vrátane výberu členských príspevkov. Tak ako pred tým parazitovala na reálnom socializme začala parazitovať na obetiach komunizmu. Dňa 12.12.1990 podala žiadosť o registráciu SANO na MV SR. Registráciou občianského združenia s Názvom Slovenská asociácia násilne odvlečených (SANO) dňa 7.1.1991 sa jej otvorili dvere k bezpracnému zdroju príjmov a výhodám o ktoré prišla po prevrate v novembri 1989.

Za účelom rozšírenia prispievateľov do jej súkromného podniku s názvom SANO k už získaným 661. adresám, v 10. októbra 1991 odoslala pod obežník adresovaný primátorom a starostom na celom území Slovenska, v ktorom žiadala o vypracovanie zoznamov odvlečených osôb za účelom finančného odškodnenia. Takýmto rafinovaným spôsobom sa dostala k ďalším adresám odvlečených z celého Slovenska, ktorých registrovala ako členov SANO.

Ďalším krokom ako sa dostať k peniazom bolo získavanie finančných prostriedkov od sponzorov, ktoré prepadli sitom do neznámych rúk a pre potreby a v prospech členov SANO sa z nich využilo pramálo. Na základe poznatkov Štefana Pazderu MV SR poukázalo na účet SANO dňa 15.6.1993 960 000,-Sk. na materiálne vybavenie. Ďalších sumy boli pokňukázané MK SR, z konta Proslovakia. MPa SV-SR. MK SR poskytlo 60 000,-Kčs na vydávanie časopisu "Návraty". Nakoľko neexistuje riadna dokumentácia o hospodárení SANO, vrátane hospodárskych správ z tohoto obdobia, nie je zistené koľko peňazí prišlo ako "dar" od 3 000 členov za dodaný časopis "Návraty" a knihu D. Slobodníka "Za polárnym kruhom". Zo zistených poznatkov vyplýva, že aj v rokoch 1993 1994 prišla zo štátnych dotácii na účet SANA značná suma peňazí. Pričom SANO oficiálne uvádzalo, že nemá žiadnych platených zamestnancov a že všetci funkcionári a aktivisti vykonávajú túto činnosť dobrovoľne a bezplatne. Toto tvrdenie bolo v rozpore s vykázanými pohľadávkami na mzdy v roku 1992 vo výške desiatok tisíc Sk.

Je prinajmenšom podozrivé a neštandartné, že o založení SANA existuje pramálo dokumentov ako napr. uznesenia zo zakladajúceho snemu a voľbe funkcionárov.

Absentujú základné písomné dokumenty nevyhnutné pre činnosť občianskeho združenia v zmysle zákona s stanov. Chýbajú dokumenty o rozpočte SANO, počtoch administratívnych pracovníkov, zaradení, odmenách a pod. Ani v súčasnosti SANO nemá oficiálne vedených a stálych pracovníkov, hospodára a revíznu komisiu na rozdiel od KPVS, a iných občianskych združení. Týmto sa SANO stalo raritou, najmä po tom, čo tajomníčka SANO uviedla, že všetci pracujú zadarmo. Množstvo porušení by bolo obzvlášť obsiahle jednoznačným záverom - nutnosti prevedenia hospodárskej a finančnej kontroly z dôvodu neoprávneného užívanie finančných prostriedkov a podozrenia z trestného činy sprenevery.

Je paradoxom, že SANO už dlhodobo nevyvíja žiadnu aktivitu a celá jeho činnosť sa zúžila len na vyberanie členských príspevkov, ktorých výška dosiahla 300 .-Sk. Nároky oprávnených na výhody a zľavy sú nároky vyplývajúce zo zákona a nie sú podmieňované členstvom v nejakom občianskom združení! Tento fakt M. Knižková zámerne a účelovo prekrúca a podvodne v písomných oznámeniach členom uvádza, že členstvo SANO zabezpečuje zľavy a výhody.

Na záver tohto bačovania a "tureckého" hospodárenia v SANO je potrebné uviesť, že >napriek viacerým podnetom o podozrení zo spáchania tr. činu podaných jednak samotným Š. Pazderom ako aj bývalou Konfederáciou prenasledovaných komunizmom, orgány činné v trestnom konaní počas pôsobenia vtedajšej vlády nenašli dôvod pre porušenie zákona, (rovnako ako ho nenašli pri vyšetrovaní únosu syna, bývalého prezidenta Kováča či vražde policajta Róberta Remiáša.) Vo všetkých troch podaných podnetoch bolo navrhované prevedie hĺbkovej hospodárskej previerky a prešetrenie činnosti M. Knižkovej. Rovnako bolo navrhované, vyžiadať políciou odpis trestného registra M. Knižkovej a preveriť jej pôsobenie v Spišskej Novej Vsi, Prievidzi a Bratislave kde počas bývalého totalitného režimu prevádzala obdobné podvodné praktiky. S určitosťou možno predpokladať, že M. Knižková po týchto podaniach pozametala mnohé stopy ale určite sa jej nepodarilo zahladiť všetky. Je . poľutovaniahodné a na škodu všetkých rádových členov SANA, že za svoje konanie doposiaľ neniesla žiadnu zodpovednosť. Zarážajúca je aj skutočnosť, že existujú viaceré indície o tom, že tieto závažné podozrenie zo páchania trestnej činnosti boli ututlané na základe intervencie vplyvných osôb z pozadia, pre ktorých by nebolo žiadúce odhalenie pravej tváre M. Knižkovej slovenskej verejnosti čo by v konečnom dôsledku diskreditovalo aj mnohých politikov a inštitúcie.

Fakt IV. Infiltrácia ŠtB a rozklad organizácie politických väzňov.

Na záver, je potrebné konštatovať, že agentúram ŠtB, ktorým sa podarilo úspešne infiltrovať do všetkých politických strán a inštitúcii. Dokázali rozložiť silnú organizáciu bývalých politických väzňov Konfederáciu politických väzňov Slovenska, založenú v roku 1990. Táto organizácia vo svojich začiatkoch bola najväčšou hrozbou pre všetkých, ktorí sa podieľali na nezákonnostiach a z toho dôvodu bola infiltrovaná StB. Túto skutočnosť potvrdzuje fakt, že v jej vedení ako predseda pôsobil 10 rokov JUDr. J. Porubský evidovaný spolupracovník ŠtB v kategórii dôverník, ev. č. 9634 kr. meno Ovruč. KPVS so svojou členskou základňou, pozostávajúcich v tom čase z bývalých politických väzňov a sekcie odvlečených do ZSSR mala všetky predpoklady stať sa politickou stranou, ktorá by v tom čase mala morálny kredit pôsobiť dôstojne v parlamente a byť nápomocnou pri procese demokracie po rozpade komunistického systému.

Žiaľ stal sa presný opak namiesto zjednotenia došlo k postupnému štiepeniu a rozpadu. Prvým krokom tejto deštrukčnej a sabotážnej činnosti JUDr. Porubského bolo judášske predanie - Sekcie odvlečených po dohode s Dušanom Slobodníkom organizácii SANO, ktorej predsedom bol istý čas sám D. Slobodník. Týmto došlo k najväčšiemu oslabeniu KPVS a k jej postupnému rozpadu. Tento zhubný proces sa zavŕšil odštiepením časti KPVS a vznikom dvoch samostatných subjektov. Obnovenej KPVS inklinujúcej ku KDH a pôvodnej organizácie s novým názvom Zväz protikomunistického odboja , ktorý sa napriek proklamovanej apolitickosti až príliš spolitizoval s HZDS a SNS. V roku 2001 vznikla tretia samostatná organizácia s medzinárodnou účasťou s názvom Svetové združenie bývalých československých politických väzňov (ďalej SZČPV.) Táto nová organizácia počas svoje trojročnej činnosti zrealizovala bez finančných dotácii dva významné pamätníky obetiam komunistických zločinov. Prvý Pamätník obetiam okupácie Československa v roku 1968, ktorý bol inštalovaný v roku 2002 na námestí v Poprade a Pamätník usmrtených na hraniciach v rokoch 1948 -1989 na cintoríne v Kežmarku, ktorého odhalenie bolo spojené s exhumáciou, prevozom a pohrebom dvoch obetí usmrtených na hraniciach v roku 1981, ktorých telesné pozostatky boli po 24 rokoch prevezené z Rakúska.

Svetové združenie bývalých československých politických väzňov je za každú konštruktívnu diskusiu a opätovné zjednotenie všetkých organizácii politických väzňov a odvlečených. Jedine to je správna cesta, ktorá má zmysel. V prípade záujmu členov SANA o spoluprácu so SZČPV je táto organizácia pripravená vždy podať pomocnú ruku a podporiť každý racionálny návrh smerujúci k zjednoteniu. Vyzývame všetkých čestných členov SANA k otvorenému dialógu a spolupráci.

Svetové združenie bývalých československých politických väzňov

Epilog:
Trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci zrušenia účtu SANO a sprenevery finančných prostriedkov organizácie



hlavna stranka