Titl.
Národná rada Slovenskej republiky
Bratislava
Slovenská republika Vo Viedni , 18. februára 2007.
Vážení pani poslanci,
Ako nábožensky založený človek som
bol v socialistickom Československu kruto prenasledovaný. Súčasťou tohto
prenasledovania bola i strata
slobody a pobyt vo viacerých väzniciach. K výkonu trestu patrilo
i psychické a fyzické týranie.
Svojimi nezlomnými, čestnými charakterovými
vlastnosťami som poslúžil ako pevný základ na ktorom si vybudovalo nerozborné socialistické spoločenstvo / súdy, prokuratúry a polícia / svoje
kariéry. Napriek tomu, že som bol odsúdený bez rozsudku, /aby som sa nemohol
odvolať/, som celý trest odpykal. Bol som zatvorený za 5 minútový náboženský
nekrológ u hrobu 81 ročnej ženy.
Na nekrológ som podľa vyjadrenia Kainovho potomstva / StB / nemal
povolenie.
V roku 1984 som od ŠtB dostal príkaz do
troch dní opustiť republiku. Pod hrozbou ďalšieho 40 mesačného trestu som musel podpísať, že odchádzam dobrovoľne,
že k odchodu nie som nútený tými, ktorí si na mne vybudovali svoju kariéru
a že sa už nikdy nevrátim. Domnievam sa, že takýchto prípadov bolo mnoho. Usudzujem tak z toho, že na
Slovensku bol vymyslený zákon, podľa ktorého tým, ktorí boli vyhnaní sa nesmie
nič vrátiť, ani nesmú byť odškodnení.
Bolo to ideálne riešenie. Ak by boli v tej
dobe vyhnali všetkých, dnes by na Slovensku neexistoval žiaden politický väzeň
a nebolo by potrebné nikoho odškodniť !
Zákony, ktoré dnes na Slovensku existujú sú skutočným odrazom stavu dnešnej slovenskej demokracie
a nestoja za nič.
Aby sa čiastočne objasnili zločiny minulosti
bol založený ÚPN. Tento ústav dostal niekoľko desiatok železničných
vagónov spisového materiálu z doby
totalitného prenasledovania nevinných ľudí. Zločiny o ktorých sa
v menovaných spisoch pojednáva sú dávno premlčané. Nedá sa s nimi nič
podniknúť. Skutočnosťou ostane, že nikto z ÚPN nechce prezradiť, koľko
takýto spis obsahuje strán, teda koľko bude ÚPN požadovať za kópie precenzúrovaného spisu s vymazanými
osobnými údajmi. Toto považujem za bezcharakternosť a biznis. Bol som zatvorený úplne nevinne. Vo väzení som
musel pracovať často len za polovičnú dávku stravy. Niekedy sa pracovalo i 24 hodín v kuse – napríklad pri
výstavbe rekreačného strediska Družba v Trenčianskych Tepliciach. Toto
stredisko sa stavalo pre príslušníkov ministerstva vnútra a muselo byť
s niekoľko mesačným predstihom
ukončené, aby sa príslušníci Ministerstva vnútra mali kde rekreovať.
Musel som opustiť republiku a preto
nemám nárok na odškodnenie.
Sú po mne požadované peniaze / nikto nechce
prezradiť koľko a v akej výške/ za preležané a premlčané spisy
ktoré o mne potomkovia Kainovi /ŠtB/ viedli a na základe ktorých
zničili život nielen mne, ale i celej mojej rodine.
Dodnes sa nesmiem vrátiť. V roku 2005 som
išiel na pohreb mojej matky a bol
som rád, že som sa s mojou 72 ročnou spolucestujúcou vrátil živý naspäť.
Mám záujem si prečítať idiotské nezmysly ktoré
o mne nedávny kandidát na post slovenského prezidenta JUDr. Ján Demikát ako vysoký a významný
príslušník ŠtB o mne viedol, ale
nie som ochotný za tieto idiotštiny splodené v choromyseľných, rakovinou
napadnutých mozgoch príslušníkov ŠtB
platiť peniaze. Nesúhlasím so žiadnym vydieraním, alebo vymáhaním peňazí za
tieto spisy. Žiadam Vás, aby mi boli moje spisy a spisový materiál vedený komunistickými eštebákmi o mne vydané
v nezmenenej forme, zdarma, necenzurované a so všetkým, čo k nim
patrí. Dokážem si ich archivovať
i sám a nepotrebujem k tomu ani
ÚPN s desiatkami preverených pracovníkov. Ak sa už vymysleli zákony na základe ktorých sa odmieta vyplatiť najlepším
synom slovenského národa odškodnenie za zničené životy, tak prosím dajte
príkaz, aby tieto spisy boli vydané žijúcim obetiam bez platenia aj napriek
tomu, že tieto nie sú občanmi židovského pôvodu a nie sú zaradené do
skupiny obetí tzv. holocaustu.
Ďakujem za porozumenie.
Vaškovič Jozef
Lorystrasse 40 – 42 / 6 / 6
1110 Wien - Austria
