Späť na stránku Právo a zákony
Rezolúcia 1096 (1996) 1/ Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o opatreniach na
odstránenie dedičstva bývalých komunistických totalitných systémov, prijatá 27. júna
1996
Rezolúcia 1096 (1996) 1/ Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o opatreniach na
odstránenie dedičstva bývalých komunistických totalitných systémov
1. Zvládnuť dedičstvo bývalých komunistických systémov je neľahké. Na
inštitucionálnej úrovni toto dedičstvo zahŕňa prehnanú centralizáciu, militarizáciu
civilných inštitúcií, byrokratizáciu, monopolizáciu a nadmernú reguláciu; na úrovni
spoločnosti siaha od kolektivizmu a konformizmu k slepej poslušnosti a iným
podobám totalitného myslenia. Vytvoriť znovu civilizovaný, liberálny právny štát na
tomto základe je ťažké – toto je dôvod, prečo staré štruktúry a spôsoby myslenia
musia byť odstránené a prekonané.
2. Ciele tohto transformačného procesu sú jasné: vytvoriť pluralitnú demokraciu
založenú na právnom štáte a úcte k ľudským právam a rozmanitosti. Princípy
subsidiarity, slobody voľby, rovnosti príležitostí, ekonomickej plurality
a transparentnosti rozhodovacieho procesu musia byť uplatnené v tomto procese.
Deľba moci, sloboda médií, ochrana súkromného vlastníctva a rozvoj občianskej
spoločnosti, rovnako tiež decentralizácia, demonopolizácia a debyrokratizácia sú
niektoré z ciest na dosiahnutie týchto cieľov.
3. Nebezpečenstvá zlyhania transformačného procesu sú mnohoraké. V najlepšom
prípade zavládne oligarchia namiesto demokracie, korupcia namiesto právneho štátu
a organizovaný zločin namiesto ľudských práv. V najhoršom prípade môže byť
výsledkom „zamatová obnova“ totalitného režimu, ak nie zvrhnutie nezrelej
demokracie. V takom prípade môže nový nedemokratický režim väčšej krajiny
predstavovať pre svojich slabších susedov medzinárodnú hrozbu. Kľúč k mierovej
koexistencii a úspešnému transformačnému procesu spočíva v nájdení jemnej
rovnováhy dosiahnutia spravodlivosti namiesto odplaty.
4. Takto musí právny štát využiť sebe vlastné procesné prostriedky pri odstraňovaní
dedičstva bývalých komunistických totalitných systémov. Nemôže využívať iné
prostriedky, lebo potom nebude o nič lepší než totalitný režim, ktorý má byť
odstránený. Demokratický právny štát má dostatok prostriedkov, aby sa učinilo zadosť
spravodlivosti a aby boli potrestaní vinníci – nemôže však a nemal by namiesto
spravodlivosti živiť túžbu po odplate. Namiesto toho musí rešpektovať také ľudské
práva a základné slobody, ako je právo na riadny súdny proces a právo byť vypočutý
a musí tieto práva aplikovať aj voči tým ľuďom, ktorí ich sami neaplikovali, keď boli
pri moci. Štát založený na vláde zákona sa môže brániť pred oživením komunistického
totalitného ohrozenia, pretože má k dispozícii dostatok prostriedkov, ktoré nie sú
v rozpore s ľudskými právami a právnym štátom ale sú založené na trestnej
spravodlivosti a administratívnych opatreniach.
5. Zhromaždenie odporúča, aby členské štáty odstránili dedičstvo bývalých
komunistických režimov reorganizáciou právnych a inštitucionálnych systémov,
založenou na zásadách:
i. demilitarizácie, ktorá ukončí militaritáciu v podstate civilných inštitúcií,
ako sú vojenská väzenská správa alebo vojská ministerstva vnútra, ktoré sú
typické pre komunistický totalitný systém;
pg_0002
ii. decentralizácie, zvlášť na miestnej a regionálnej úrovni a v štátnych
inštitúciách;
iii. demonopolizácie a privatizácie, ktoré sú kľúčové pre vybudovanie trhovej
ekonomiky a pluralitnej spoločnosti;
iv. debyrokratizácie, ktorá má redukovať prehnanú reguláciu a prenos
právomocí od byrokratického aparátu späť k občanom.
6. Tento proces musí zahŕňať zmenu mentality (zmenu v srdciach a v mysliach), ktorej
hlavný cieľ má byť eliminovať obavy zo zodpovednosti a eliminovať neúctu
k rozmanitosti, extrémny nacionalizmus, rasizmus a xenofóbiu, ktoré sú súčasťou
dedičstva starých režimov. Mali by ich nahradiť demokratické hodnoty ako je
tolerancia, rešpektovanie odlišnosti, subsidiarita a skladanie účtov z vlastnej činnosti.
7. Zhromaždenie tiež odporúča, aby trestné činy spáchané počas komunistického
totalitného režimu boli stíhané a potrestané podľa štandardného trestného zákona. Ak
trestný zákon ustanovuje premlčacie lehoty pre niektoré trestné činy, môže byť
rozšírený, pretože toto je vec iba procesná a nie hmotnoprávna. Prijímanie a aplikácia
retroaktívnych trestných zákonov však nie je prípustné. Je však prípustný súdny
proces a potrestanie osoby za čin alebo priestupok, ktoré v čase spáchania neboli
trestné podľa vnútroštátneho práva, ktoré však boli považované za trestné podľa
všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi. Navyše ak osoba
konala tak, že zjavne porušila ľudské práva, odvolávanie sa na to, že konala podľa
rozkazov, nevylučuje nezákonnosť konania, ani individuálne zavinenie.
8. Zhromaždenie odporúča, aby stíhanie individuálnych trestných činov sprevádzala
rehabilitácia ľudí usvedčených zo „zločinov“, ktoré v civilizovanej spoločnosti nie sú
trestnými činmi a tiež rehabilitácia nespravodlivo odsúdených. Týmto obetiam
totalitnej justície má byť priznané hmotné odškodnenie a nemá byť omnoho nižšie,
než odškodnenie tých, ktorí sú nespravodlivo odsúdení podľa platných trestných
noriem.
9. Zhromaždenie víta otvorenie spisov tajných služieb na verejné preskúmanie
v niektorých bývalých komunistických krajinách. Odporúča všetkým krajinám,
ktorých sa to týka, aby umožnili dotknutým osobám prezrieť si spisy, ktoré o nich
viedli bývalé tajné služby.
10. Zhromaždenie ďalej odporúča, aby majetok vrátane kostolov, ktorý bol protizákonne
alebo nespravodlivo zhabaný štátom, znárodnený, skonfiškovaný alebo inak
vyvlastnený počas vlády komunistických totalitných systémov, bol vrátený jeho
pôvodným vlastníkom v celosti, ak je to možné bez porušenia práv súčasných
vlastníkov, ktorí nadobudli majetok v dobrej viere, alebo práv nájomníkov, ktorí si
prenajali v dobrej viere tento majetok a bez narušenia postupu demokratických
reforiem. V prípadoch, keď to nie je možné, mala by byť poskytnutá spravodlivá
materiálna náhrada. Nároky a spory týkajúce sa jednotlivých prípadoch reštitúcie
majetky majú rozhodnúť súdy.
11. Vo veci zaobchádzania s osobami, ktoré sa nedopustili žiadnych trestných činov,
stíhateľných podľa odseku 7, ktoré však zastávali vysoké funkcie v bývalých
komunistických režimoch a podporovali ich, Zhromaždenie berie na vedomie, že
niektoré štáty považovali za potrebné zaviesť administratívne opatrenia ako sú
lustračné alebo dekomunizačné zákony. Cieľom týchto opatrení je vylúčiť z výkonu
vládnych právomocí osoby, ktorým nemožno dôverovať, že ich budú vykonávať
pg_0003
v zhode s demokratickými zásadami, pretože voči nim v minulosti nepreukázali
žiadnu oddanosť alebo vieru a nemajú žiaden záujem ani motiváciu o ich
uplatňovanie.
12. Zhromaždenie zdôrazňuje, že vo všeobecnosti môžu byť tieto opatrenia v súlade
s demokratickým právnym štátom, ak sú splnené niektoré kritériá. Po prvé, keďže vina
je skôr individuálna ako kolektívna, musí sa v každom jednotlivom prípade preukázať
individuálna vina. Toto zdôrazňuje jednotlivej a nie kolektívnej aplikácie lustračných
zákonov. Po druhé, musí byť zaručené právo na obhajobu, prezumpcia neviny pokiaľ
vina nie je preukázaná a právo na odvolanie sa k zákonnému sudcovi. Cieľom týchto
opatrení nikdy nesmie byť odplata, ani by sa nemalo pripustiť politické či spoločenské
zneužitie lustračného konania. Cieľom lustrácie nie je trestať ľudí, ktorých vina sa
predpokladá – toto je úlohou trestného konania – ale chrániť rodiacu sa demokraciu.
13. Zhromaždenie navrhuje, aby sa zabezpečilo, že lustračné zákony a podobné lustračné
opatrenia boli v súlade s požiadavkami právneho štátu a zameriavali sa na ohrozenia
základných ľudských práv a demokratizačného procesu. Pozri ako referenčný text
„Smernice na zabezpečenie súladu lustračných zákonov a podobných
administratívnych opatrení s požiadavkami právneho štátu.“ 2/
14. Ďalej Zhromaždenie odporúča, aby zamestnanci, uvoľnení zo svojich funkcií na
základe lustračných zákonov nestratili predtým nadobudnuté finančné práva. Vo
výnimočných prípadoch, kde si vládnuca elita bývalého režimu pridelila dôchodkové
práva vyššie, než tie, ktoré prislúchajú obyčajnej populácii, by tieto mali byť znížené
na obyčajnú úroveň.
15. Zhromaždenie odporúča, aby orgány zainteresovaných krajín preverili súlad svojich
zákonov a nariadení so zásadami, obsiahnutými v tejto rezolúcii a podľa potreby ich
revidovali.. Toto by mohlo pomôcť vyhnúť sa podaniam sťažností na tieto konania
v rámci kontrolných mechanizmov Rady Európy podľa Európskeho dohovoru
o ľudských právach, monitorovacieho procesu Výboru ministrov a Parlamentného
zhromaždenia podľa Nariadenia č. 508 (1995) o plnení povinností a záväzkov
členských štátov.
16. Nakoniec najlepšou zárukou odstránenia bývalých komunistických totalitných
systémov sú hlboké politické, právne a ekonomické reformy v príslušných krajinách,
vedúce k vytvoreniu skutočnej demokratickej mentality a politickej kultúry.
Zhromaždenie vyzýva preto všetky konsolidované demokracie, aby vystupňovali
svoju pomoc rodiacim sa demokraciám v Európe, zvlášť čo sa týka podpory
občianskej spoločnosti.
______________________
1/ Rozprava v Parlamentom zhromaždení dňa 27. júna 1996 (22. schôdza) (pozri Doc. 7568,
správa Výboru pre právne záležitosti a ľudské práva, spravodajca pán Severin. Text prijatý
Zhromaždením 27. júna 1996 (23. schôdza)
2/ Pozri Doc. 7568.
Preklad do slovenčiny Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave
centrum@radaeuropy.sk
www.radaeuropy.sk