Francúzsko skonfiškovalo nevyplatené žoldy účastníkov vojny vo Vietname
v rozpore s európskym dohovorom o základných právach a slobodách

Prezident Nikolas Sarkozy sa k pozostalým po príslušníkoch Francúzskej cudzineckej légie, ktorí bojovali v rokoch 1946-1954 za koloniálne záujmy Francúzska vo Vietname, zachoval rovnako hanebne ako Ministerský predseda Edouard Daladier v Mníchove v roku 1938 kedy zradil svojho spojenca bývalé Československo a podhodil ho Adolfovi Hitlerovi.

Od politika, ktorý sa ešte nedávno srdečne vítal s vodcom Líbyjskej revolúcie a neskôr  sa podieľal na leteckých útokoch  na jeho sídlo v Tripolise sa zrejme ani nedá očakávať čestný a spravodlivý prístup.

Ako potvrdzuje  posledná odpoveď na list dcéry bývalého legionára L. Bardiovského, francúzsky prezident jej listy rovnako ako aj žiadosti Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov o navrátenie dedičstva po bývalých legionároch ignoroval a formálne ich odstupoval inštitúciám, ktoré o riešenie problému, legionárov okradnutých o žoldy nemáli nikdy záujem.

Je poľutovaniahodné, že Francúzsko na rozdiel od Veľkej Británie alebo Nemecka, ktoré nezabúda na tých, ktorí obetovali svoje životy za záujmy štátu, nielenže týchto ľudí obetovalo, ale navyše ich konfiškáciou v rozpore s vlastnými zákonmi okradlo o ťažko zarobené  žoldy ako potvrdzuje odpoveď Ministerstva obrany FR č. DEF/EMAT/BRI/REPETRANT/19 zo dňa 21.2.2002 v ktorej sa uvádza, že podľa civilného občianskeho zákona článku 2262 a 2264, mzdy, nedoplatky, sumy uložené do úschovy sú premlčané po tridsiatich rokoch, teda všetky bankové vklady legionárov boli skonfiškované.

Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov opakovane žiadalo o pomoc aj Slovenské veľvyslanectvo v Paríži ako aj členov vlády vrátane E. Kukana.  Bohužiaľ všetkým slovenským  politikom a pracovníkom veľvyslanectva  bol osud našich občanov - účastníkov bojov v Indočíne úplne ľahostajný, rovnako ako im je ľahostajná aj sociálne situácia ich pozostalých.  Všetci oslovení sa alibisticky  stotožnili so stanoviskom Ministerstva obrany FR a zbabelo mlčali.  Nikto z kompetentných nemal záujem preveriť či je stanovisko Ministerstva obrany v súlade s francúzskymi zákonmi. 

1. Z viacerých nezávislých zdrojov priamo z Francúzska, vrátane organizácii vojnových veteránov sme zistili, že podľa občianskeho zákonníka sa tridsaťročná lehota vzťahuje len na komerčné a civilne záležitosti a je potrebné zohľadniť aj prekážky a dôvody pre ktoré nebolo možné pohľadávku uskutočniť.  http://textes.droit.org/code/civil/  Francúzsko absolútne ignorovalo existenciu železnej opony a komunistický režim v Československu ako prekážku pre uplatnenie pohľadávok na vyplatenie žoldov.
   Na žoldy ako aj výsluhové dôchodky vojakov sa nevzťahuje civilný zákonník a je povinnosťou štátu ich vyplatiť ak neexistuje prekážka v tom, že bol vojak odsúdený za spáchaný trestný čin, navyše v prípade niektorých legionárov, ktorí sa dostali do zajatia a neskôr boli v komunistických štátoch odsúdení sa málo jednať o politických väzňov.
2. Zavadzajúca je aj odpoveď Ministerstva obrany a bývalých bojovníkov č- DEF/CM32/INT 005644 zo dňa 5.5.2011 v ktorej sa uvádza, že v danom prípade platí štvorročný cyklus premlčania podľa zákona z 23. Januára 1831 a nariadenie štvorročného cyklu podľa zákona z 31.decembra 1968. V prípade legionárov sa jednalo o vklady vo francúzskej banke, tým pádom sa jedná o dedičstvo, ktoré nie je možné premlčať.
   http://textes.droit.org/code/pensions_militaires_invalidite_victimes_guerre/#articleLEGIARTI000006794335
3. Žold je daný zákonom a aj po smrti vojakov – legionárov majú na neho nárok pozostalí ako na dedičstvo, ktorého ochranu priamo zaručuje aj Dohovor o základných ľudských právach a slobodách. Konfiškáciou nevyplatených žoldov legionárov Francúzsko flagrantne a bezprecedentne porušilo aj právo na ochranu vlastníctva  garantované dohovorom o základných ľudských právach a slobodách.

Po vyčerpaní všetkých možností sme sa rozhodli obrátiť so sťažnosťou na Európsku komsiu, poslancov európskeho parlamentu a  medzinárodné inštitúcie zaoberajúce sa porušovaniam ľudských práv.

                                                           Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov

Európsky súd pre ľudské práva zamietol ako neprijateľnú sťažnosť pozostalých po bývalých príslušníkoch Francúzskej cudzineckej légie v rokoch 1946 - 1954

Oznámenie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 9. mája 2012, ktorým samosudca L. López, v rekordne krátkom čase, po niečo vyše štyroch mesiacoch, zamietol ako neprijateľnú sťažnosť č. 11342 z 23.12.2011  je výsmechom právneho stavu v  Európskej únii a žalostným dôkazom , kam vtiahli predajní slovenskí politici Slovenskú republiku po tom, ako prestala byť satelitom bývalého ZSSR.

Ak začiatkom júla 2012 slovenské média jednohlasne spustili hysterickú kampaň, ako si mohol dovoliť Svätý otec a Vatikán odvolať arcibiskupa Bezáka bez uvedenia dôvodov, tak praktiky Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu nie sú dané princípom hierarchie, ale arogantnou svojvôľou a právnym nihilizmom, ktoré  s dodržiavaním ľudských práv nemajú nič spoločné.

ESĽP sa dostal pri svojom opovrhovaní občanmi Slovenska, ktorí obetovali svoje zdravie a životy za koloniálne záujmy Francúzska pod úroveň rozhodnutí nemeckých nacistických súdov a rovnako aj komunistických súdov, pretože tie vo svojich rozhodnutiach uvádzali aspoň dôvody svojich rozsudkov.
ESĽP odosiela, ako dokazujeme v prílohe oznámením v inej veci, namiesto uvedenia dôvodov, len formálne oznámenia o neprijateľnosti sťažnosti s rovnakým textom, dokonca aj s menom toho istého sudcu, čo nerobili ani nacisti a komunisti!
Nacistický súd dokonca oslobodil bulharského komunistu Juraja Dimitrova, obvineného  z podpálenia Reichstagu.

Čoraz viac občanov Slovenska si začína uvedomovať,  akou hrozbou pre stratu suverenity a slobôd občanov začína byť Európske impérium  a jej prebyrokratizované a nadštandardne financované  inštitúcie, medzi ktoré patrí aj Európsky súd pre ľudské práva.
Tento súd zjavne rozhoduje na základe politickej objednávky  konkrétnych členských štátov EÚ – podľa vzoru Brežnevovej doktríny  obmedzenej suverenity  šesťdesiatych rokov. Otvorene a  jednostranne uprednostňuje len prijímanie  sťažností podporujúcich bezbrehý neoliberalizmus práv homosexuálov, rušenie kresťanských symbolov a zneužívanie sociálneho systému neprispôsobivými asociálmi. 
Slovenská republika v súčasnosti prijatím trvalého Eurovalu -- ESM stráca svoju ekonomickú a politickú suverenitu a rozhodnutia ESĽP predurčujú aj postupnú stratu národnej suverenity a smerovanie až k likvidácii ešte svojprávneho národa.

ESĽP sa stal nástrojom  euroimperiálnej  hegemónie a opovrhovania malými národmi, ktoré eurogubernátori považujú len za nesvojprávne a predurčené iba na to, aby prispievali  do Európskej centrálnej banky  a  boli novodobými otrokmi a zdrojom lacnej pracovnej sily pre ich IV. ríšu, ktorá sa v záujme udržania vlastnej  moci a svojho prežitia, čoraz viac začína uchyľovať k metódam prejavujúcim sa prvkami sofistikovaného fašizmu  ako sú:

• princíp kolektívnej viny, kedy celé generácie národov Európy musia splácať dlhy spôsobené elitami bankárskej oligarchie,
• znemožňovanie prístupu nemajetným k základnej zdravotnej starostlivosti,
• neustále sa zvyšujúci vek odchodu do dôchodku,
• opatrenia  vyvolávajúce sociálne samovraždy
• a ekonomická likvidácia starých a nevládnych, ktorí už nie sú schopní pracovať a vytvárať zisk.

A toto všetko sa deje  aj bez nutnosti existencie koncentračných táborov a plynových komôr, ktoré nahradili ekonomickými zločinmi s permanentnými tzv. nevyhnutnými reformami.
Dokonca na rozdiel od fašistických a nacistických koncentračných táborov  a plynových komôr, kde hneď po príchode boli starí a  ťažko zdravotne postihnutí okamžite usmrcovaní, nové garnitúry sofistikovaných ekonomických fašistických pohrobkov voči takýmto ľuďom používajú pomalé a dlhodobé existenčné vraždenie, čo mnohí psychicky nevydržia a  doženú ich až k sociálnej samovražde.

Bývalí politickí väzni, obete komunizmu a totality stalinských gulagov, ako aj príbuzní po slovenských občanoch, ktorí po komunistickom prevrate v roku 1948 emigrovali a obetovali svoje životy a zdravie za imperiálne záujmy Francúzka, považujú rozhodnutie samosudcu ESĽP L. Lópeza za výsmech a opovrhnutiahodnú  urážku obetí totalitných režimov. 

Z tohto dôvodu sa obrátia so sťažnosťou na Európsku komisiu a poukážu na nesúlad a amorálnosť francúzskej legislatívy, podľa  ktorej boli naši legionári okradnutí o svoje žoldy, ktoré im štát skonfiškoval v rozpore so zákonom o bankových vkladoch.
Všetko nasvedčuje tomu, že jadro ESĽP tvoria neoboľševicko- socialistickí pohrobkovia a Európsky súd pre ľudské práva  sa stal justičným odpadom Európy, ktorý sleduje záujmy a ciele úplne iné, ako je záujem a snaha  občanov poškodzovaných vlastným, či iným štátom, proti ktorému nemajú žiadny účinný domáci prostriedok nápravy svojich krívd.

Toto hanebné  odmietnutie sťažnosti  sa zaradzuje medzi rozhodnutia, ako dokazujeme v prílohe, ktorými sa  vo ESĽP stotožnil s okradnutím tisícov slovenských občanov poškodených činnosťou nebankových subjektov za nečinnosti štátu, rovnako sa stotožnil s diskrimináciou bývalých  politických väzňov a okradnutím emigrantov, ktorých pripravili o majetok  komunisti. ESĽP však diametrálne odlišne pristupoval, okrem vyššie uvedených prípadov, v prípade aktu  štátneho terorizmu na ktorom sa podieľal bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa.

                                                           Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov

ESĽP sa stotožnil s okradnutím vyše 200 000 slovenských občanov nebankovými subjektmi za totálneho zlyhania štátu
ESĽP podporil diskrimináciu slovenských politických väzňov a obetí komunistických zločinov
ESĽP zamietol sťažnosť občana SR vo veci marenia vyšetrovania štátneho terorizmu
ESĽP vyhovel sťažnosti č.54334/00 exriaditeľa SIS Ivana Lexu

Veteráni FCL

Zabudnuté obete studenej vojny

Heslo Čechov a Slovákov v cudzineckej légii z 50.tých rokov- proti komunizmu vo Vietname bojujeme aj za slobodné Československo!

 

Po porážke fašizmu v roku 1945 oslobodenie Československa Červenou armádou v skutočnosti znamenalo len výmenu totalitných režimov. V čase nástupu komunizmu a rozpútania represii proti vlastnému ľudu po prevrate vo februári 1948 tisíce našich občanov opustilo republiku. Z nich mnohí vstúpili ako dobrovoľníci do cudzineckej légie. Vojna vo Vietname v rokoch 1947-1954 mala okrem koloniálnych záujmov Francúzska zjavne už aj politický charakter boja proti komunistickej expanzii ZSSR a Číny v Indočíne. V bojoch padlo 10 483 príslušníkov elitnej FCL, teda viac, ako počas druhej svetovej vojny. Naši legionári bojovali proti komunistickému Vietnamu aj v okolí najväčšej francúzskej základne Dien Bien Phu na kóte Eliane, Claudine, Dominique a Junoči Beatrice. Len tu padlo okolo 8 tisíc legionárov, medzi ktorými bolo mnoho Čechov a Slovákov. Pri Tai-che a Dat-che bojovalo okolo 1200 výsadkárov I. a II. pluku CCB, z ktorých ostalo nažive iba 60 mužov. V roku 1947 vo Vietname začala klasická dobre podporovaná vojna, hlavne po roku 1948 aj komunistickou vládou ČSR, ťažkou bojovou technikou, strelivom a ďalším vojnovým materiálom. V porovnaní bojovníkov na jednej aj na druhej strane, bol pomer 1 :75 už dobre vyzbrojenej Vietnamskej armády, ktorú podporovala Čína, býv.ZSSR a jeho satelity. Počas bojov bol zajatý a ihneď popravený francúzsky generál Lummer (známy aj z bojov v SNP) radistu Paulena (Slováka) ubodali bodákom. Celé elitné vojenské zoskupenie FCL bolo paralyzované a ktorý nepadol v boji, zomrel v neľudských podmienkach zajateckých táborov. Naši krajania, buď padli v nerovnom bojí, alebo zomreli v krutých podmienkach zajateckých táboroch, alebo sú dodnes nezvestní. Niekoľko našich občanov ako vojnových zajatcov deportovali v roku 1952-1954 cez územie ČĽR, býv. ZSSR do Československa a v Prahe boli odovzdaní do rúk ŠTB. Po krutom vyšetrovaní ich vojenský súd odsúdil za zločin velezrady. V roku 2006 z tejto skupiny žili už len dvaja! Železná opona za ktorou sa ocitlo aj Československo zabránili žijúcim a ich príbuzným aby si mohli uplatniť svoje finančné nároky na nevyplatené žoldy voči Francúzskemu štátu počas 30.ročnej lehoty. Keby ich Francúzke úrady na to aj upozornili, komunistická ŠtB by to zmarila. Svetové združenie bývalých československých politických väzňov háji práva týchto občanov a presadzuje aby Francúzsko poskytlo spravodlivú kompenzáciu za tieto obete pozostalým a príbuzným žijúcim v Českej a Slovenskej republike v duchu čestného kódexu Francúzskej cudzineckej légie.