Štefan Pazdera
"Mali tam len chatrče z bambusu. Živorili v nich bez akejkoľvek lekárskej starostlivosti a vodu mali len raz
do týždňa. Zajatci boli takí zavšivavení, že si vši zoškrabovali trieskou. Poranenú kožu potom napadli muchy, nakládli vajíčka a človek
bol celý začervený. Človek, ktorý mi to rozprával, videl vyžraté mäso medzi rebrami a ako sa pľúca pohybujú v tele.
Ryžová slama, na ktorej zajatci spali, bola natoľko presiaknutá krvou a hnisom, že sa stebla lepili k sebe a prakticky sa na nej nedalo
ležať.Keďže zajatci boli bez akejkoľvek lekárskej opatery, toto prostredie bolo semenišťom nákaz..
Francúzska vláda, s ktorou Vietnam nechcel rokovať, požiadala Červený kríž vo Švajčiarsku, aby mohla týmto zajatcom dodať lieky,
potraviny a čistú bielizeň. Francúzsko vyslala jednu obchodnú loď naloženú týmto materiálom, ktorá plávala pod vlajkou švajčiarskeho
Červeného kríža. Z tohto materiálu, ktorý bol vo Vietname vyložený, však zajatci nedostali ani jeden kúsok a hladovali."
História FCL
Dokumenty
Dokument konzulátu ČSR v Marseille 4.8. 1946
Čs. Vojenská styčna mise ve Fr. okupačni pásmu v Německu 21.12. 1946
Legionár- výsadkár Viktor Halahija
Oznámenie o smrti legionára V. Halajiju
Spoločný repatriačný pas -Peking 14.2.1952 I. strana
Spoločný repatriačný pas -Peking 14.2.1952 II. strana
Spoločný repatriačný pas -Peking 14.2.1952 III. strana
Negatívna odpoveď Ministerstva obrany FR.-originál
Negatívna odpoveď Ministerstva obrany FR.-sl. preklad
|
Štefan Pazdera z Prešova, (na snímke) bol medzi prvými, ktorí zdokumentovali problematiku násilne odvlečených
do ZSSR a veľkou mierou prispel aj k vzniku publikácie Odvlečenci, ktorá sa zaoberala osudmi odvlečených československých
občanov po druhej svetovej vojne. Ako prvý odhalil aj nepreskúmané miesta našej histórie týkajúcej sa osudov československých
občanov, ktorí po druhej svetovej vojne vstúpili do služieb Francúzskej cudzineckej légie (FCL) a v jej radoch bojovali
vo Vietname. V súvislosti s odškodnením pre pozostalých príbuzných príslušníkov FCL o čo sa Štefan Pazdera usiloval,
si pri kontaktoch s ľuďmi, ktorí sa vrátili z vietnamského pekla, vypočul množstvo otrasných svedectiev o pomeroch
vo vietnamských zajateckých táboroch. To bolo podnetom, prečo sa rozhodol spolupracovať na publikácii o tejto
problematike, ktorej ako aj v prípade násilne odvlečených literárne spracovanie prenechá povolanejším a sám sa
sústredil na zhromažďovanie faktografického materiálu.
Kvôli zdravotnému stavu a vysokému veku túto dokumentáciu odovzdal Svetovému združeniu bývalých čsl. politických väzňov, v ktorom naďalej pôsobí ako čestný predseda Sekcie násilne odvlečených.
PODARÍ SA OBJASNIŤ ZÁHADU "ČÍNSKEJ CESTY"? Denník Slovenský východ 2001-"Zatiaľ len tušenie
súvislosti"
Kedysi na začiatku roku 1991 som listoval v stovkách, ba tisícoch listoch ľudí alebo Ich pozostalých, ktorí písali o svojom odvlečení
po skončení vojny príslušníkmi NKVD do sovietskeho zväzu. V tom čase mi Štefan Pazdera dal prezrieť a] niektoré faxy archívnych
dokumentov ministerstva zahraničných veci, týkajúca sa problematiky zavlečencov. Medzi nimi som objavil jeden mimoriadna zaujímavý a až nedávnych dni vlastne dosť záhadný dokument.
Bol to kolektívny pas pre 21 občanov ČSR, označený ako repatriačný na cestu Čínskej ľudovej republiky do ZSSR do Československa. Pretože v ňom bola väčšina mien zo Slovenska a viacerých aj z nášho východu, uvažovali sme, s ktoréhoto z nesčíselných gulagov v ZSSR sa vracali domov cez Čínu. Na nič múdreho sme vtedy neprišli. Zrejmé bolo Iba to, že vycestovali 14. februára a do Čiernej nad Tisou prišli 7. apríla 1952. 9. apríla už ich prevzalo ministerstvo bezpečnosti pod č.. 252 taj./1952. A od tej doby akoby sa pod nimi zľahla zem. Pokúšal som sa najmä tu na východnom Slovensku ísť po niektorých menách, no všetko bolo daromné. Buď nikto o nich nič nevedel, alebo nechcel vedieť. A tak pomaly celá vec upadla do zabudnutia.
ČO HOVORIA DEJINY
Máme k dispozícii iba sporé materiály o tom čo sa vo Vietname udialo po druhej svetovej vojne.
Pred očami defilujú mená ako Bao Daj, Ho či min, Viet-Minh, rôzne medzinárodné konferencie a sľuby, odzbrojovanie Japoncov
a Kuomontanom Angličanmi a Francúzmi až po znovuotvorenie bojov medzi Vietnamcami a francúzskymi "kolonizátormi".
Tie sa premenili na 8-ročnú vojnu. Avšak musíme vylúčiť z vyššie uvedenej správy z kanadských zdrojov, že 21 ľudí, o ktorých osudy
sa zaujímame, bojovali pri Dien Bien Phu. Táto rozhodujúca a nepriaznivá bitka pre Francúzov sa odohrávala až v roku 1954 a vtedy
už boli "naši" ľudia bohviekde. Zo skúmania bojov vo Vietname to vychádza tak, že ak tam boli, mohli sa zúčastniť len v boji o
Cao Bang, v októbri 1950, keď po boku Vietnamcov sa v bojových líniách objavili už aj príslušníci Maocetungových vojsk,
teda vojsk ľudovej Číny. To by mohlo čiastočne aj vysvetliť prečo sa vracali domov cez Čínu. Najstarší z nich v tom čase mal
iba tridsať rokov. Ostatní po dvadsaťdva - tri, z čoho vyplýva, že niekto z nich by ešte mohol dnes žiť. Preto uvádzame mená všetkých v nádeji, že sa nájdu ľudia, ktorí si ich pamätali a ktorí by nám možno pomohli nájsť ich dnešnú adresu. Pri mene uvádzame aj a miesto narodenia
|
Menný zoznam vojnových zajatcov -príslušníkov FCL repatriovaných do ČSR
č
č |
Meno |
Dátum narodenia |
Mesto |
1 |
Paleš Ervín |
9.7.1929 |
Bratislava |
2 |
Lodnan Jozef |
1.9.1927 |
V. Rychvald |
3 |
Schubert František |
26.3.1927 |
Liesková |
4 |
Hořava Alojz |
10.6.1923 |
Nosalovice |
5 |
Gajdoš Rudolf |
19.9.1926 |
Tuchina |
6 |
Smaha Miroslav |
17.4.1928 |
Předlice |
7 |
Guta Pavel |
22.1.1926 |
Borský Sv. Jur |
8 |
Vasil František |
19.2.1928 |
Humenné |
9 |
Kováč Imrich |
1.1.1930 |
Košice |
10 |
Slezák Emil |
22.7.1928 |
Zohor |
11 |
Matejík Ján |
18.3.1927 |
Stradov |
12 |
Pačata Michal |
8.5.1930 |
Porchoviny |
13 |
Gubáni Pavel |
30.7.1924 |
Brchlovce |
14 |
Hašek Otakar |
16.4.1929 |
Praha |
15 |
Fura Zdenek |
22.10.1928 |
V. Obdokovice |
16 |
Kišš Jozef |
28.2.1930 |
Šoporná |
17 |
Nemček Rudolf |
18.9.1929 |
Závodí |
18 |
Bardiovský Ľudovít |
4.7.1922 |
Michalovce |
19 |
Krivda Jozef |
23.8.1932 |
Košice |
20 |
Prozr Oldřich |
29.6.1930 |
Sedlice |
21 |
Mynář Karel |
28.10.1930 |
Kostice |
Výzva Svetového združenia bývalých československých politických väzňov
Nakoľko jednania z Ministerstvom obrany FR nepriniesli pozitívny výsledok, z dôvodu uplynutia 30 ročnej lehoty, počas ktorej
mohli oprávnení osoby podľa názoru francúzskej strany požiadať o vysporiadanie finančných pohľadávok voči FCL a francúzske úrady
neakceptujú existenciu železnej opony a marenie uplatnenia týchto pohľadávok zo strany komunistickej tajnej polície, SZČPV pripravuje žiadosť pre prezidenta a vládu Francúzska s návrhom na prijatie opatrení na spravodlivú kompenzáciu pre oprávnené osoby tak ako to mu bolo v prípade odškodnenia obetí nútených prác v čase II. Sv. vojny.
Z tohto dôvodu sa obraciame na občanov Českej a Slovenskej republiky, ktorí v rokoch 1946-1954 slúžili v FCL ako aj ich príbuzných,
aby sa prihlásili písomne alebo elektronickou cestou na naše kontaktné adresy z dôvodu vypracovanie evidencie oprávnených osôb.
Francúzsko skonfiškovalo nevyplatené žoldy účastníkov vojny vo Vietname
v rozpore s európskym dohovorom o základných právach a slobodách
Zdieľaj
|
Prezident Nikolas Sarkozy sa k pozostalým po príslušníkoch Francúzskej cudzineckej légie, ktorí bojovali v rokoch 1946-1954 za koloniálne záujmy Francúzska vo Vietname, zachoval rovnako hanebne ako Ministerský predseda Edouard Daladier v Mníchove v roku 1938 kedy zradil svojho spojenca bývalé Československo a podhodil ho Adolfovi Hitlerovi.
Od politika, ktorý sa ešte nedávno srdečne vítal s vodcom Líbyjskej revolúcie a neskôr sa podieľal na leteckých útokoch na jeho sídlo v Tripolise sa zrejme ani nedá očakávať čestný a spravodlivý prístup.
Ako potvrdzuje posledná odpoveď na list dcéry bývalého legionára L. Bardiovského, francúzsky prezident jej listy rovnako ako aj žiadosti Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov o navrátenie dedičstva po bývalých legionároch ignoroval a formálne ich odstupoval inštitúciám, ktoré o riešenie problému, legionárov okradnutých o žoldy nemáli nikdy záujem.
Je poľutovaniahodné, že Francúzsko na rozdiel od Veľkej Británie alebo Nemecka, ktoré nezabúda na tých, ktorí obetovali svoje životy za záujmy štátu, nielenže týchto ľudí obetovalo, ale navyše ich konfiškáciou v rozpore s vlastnými zákonmi okradlo o ťažko zarobené žoldy ako potvrdzuje odpoveď Ministerstva obrany FR č. DEF/EMAT/BRI/REPETRANT/19 zo dňa 21.2.2002 v ktorej sa uvádza, že podľa civilného občianskeho zákona článku 2262 a 2264, mzdy, nedoplatky, sumy uložené do úschovy sú premlčané po tridsiatich rokoch, teda všetky bankové vklady legionárov boli skonfiškované.
Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov opakovane žiadalo o pomoc aj Slovenské veľvyslanectvo v Paríži ako aj členov vlády vrátane E. Kukana. Bohužiaľ všetkým slovenským politikom a pracovníkom veľvyslanectva bol osud našich občanov - účastníkov bojov v Indočíne úplne ľahostajný, rovnako ako im je ľahostajná aj sociálne situácia ich pozostalých. Všetci oslovení sa alibisticky stotožnili so stanoviskom Ministerstva obrany FR a zbabelo mlčali. Nikto z kompetentných nemal záujem preveriť či je stanovisko Ministerstva obrany v súlade s francúzskymi zákonmi.
- Z viacerých nezávislých zdrojov priamo z Francúzska, vrátane organizácii vojnových veteránov sme zistili, že podľa občianskeho zákonníka sa tridsaťročná lehota vzťahuje len na komerčné a civilne záležitosti a je potrebné zohľadniť aj prekážky a dôvody pre ktoré nebolo možné pohľadávku uskutočniť. http://textes.droit.org/code/civil/ Francúzsko absolútne ignorovalo existenciu železnej opony a komunistický režim v Československu ako prekážku pre uplatnenie pohľadávok na vyplatenie žoldov.
Na žoldy ako aj výsluhové dôchodky vojakov sa nevzťahuje civilný zákonník a je povinnosťou štátu ich vyplatiť ak neexistuje prekážka v tom, že bol vojak odsúdený za spáchaný trestný čin, navyše v prípade niektorých legionárov, ktorí sa dostali do zajatia a neskôr boli v komunistických štátoch odsúdení sa málo jednať o politických väzňov.
- Zavadzajúca je aj odpoveď Ministerstva obrany a bývalých bojovníkov č- DEF/CM32/INT 005644 zo dňa 5.5.2011 v ktorej sa uvádza, že v danom prípade platí štvorročný cyklus premlčania podľa zákona z 23. Januára 1831 a nariadenie štvorročného cyklu podľa zákona z 31.decembra 1968. V prípade legionárov sa jednalo o vklady vo francúzskej banke, tým pádom sa jedná o dedičstvo, ktoré nie je možné premlčať.
http://textes.droit.org/code/pensions_militaires_invalidite_victimes_guerre/#articleLEGIARTI000006794335
- Žold je daný zákonom a aj po smrti vojakov – legionárov majú na neho nárok pozostalí ako na dedičstvo, ktorého ochranu priamo zaručuje aj Dohovor o základných ľudských právach a slobodách. Konfiškáciou nevyplatených žoldov legionárov Francúzsko flagrantne a bezprecedentne porušilo aj právo na ochranu vlastníctva garantované dohovorom o základných ľudských právach a slobodách.
Po vyčerpaní všetkých možností sme sa rozhodli obrátiť so sťažnosťou na Európsku komsiu, poslancov európskeho parlamentu a medzinárodné inštitúcie zaoberajúce sa porušovaniam ľudských práv.
Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov |
Oznámenie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 9. mája 2012, ktorým samosudca L. López, v rekordne krátkom čase, po niečo vyše štyroch mesiacoch, zamietol ako neprijateľnú sťažnosť č. 11342 z 23.12.2011 je výsmechom právneho stavu.
ESĽP sa dostal pri svojom opovrhovaní občanmi Slovenska, ktorí obetovali svoje zdravie a životy za koloniálne záujmy Francúzska pod úroveň rozhodnutí nemeckých nacistických súdov a rovnako aj komunistických súdov, pretože tie vo svojich rozhodnutiach uvádzali aspoň dôvody svojich rozsudkov. Nacistický súd dokonca oslobodil bulharského komunistu Juraja Dimitrova, obvineného z podpálenia Reichstagu.
ESĽP odosiela, ako dokazujeme v prílohe oznámením v inej veci, namiesto uvedenia dôvodov, len formálne oznámenia o neprijateľnosti sťažnosti s rovnakým textom, dokonca aj s menom toho istého sudcu.
Bývalí politickí väzni, obete komunizmu a totality stalinských gulagov, ako aj príbuzní po slovenských občanoch, ktorí po komunistickom prevrate v roku 1948 emigrovali a obetovali svoje životy a zdravie za imperiálne záujmy Francúzka, považujú rozhodnutie samosudcu ESĽP L. Lópeza za výsmech a opovrhnutiahodnú urážku obetí totalitných režimov.
Z tohto dôvodu sa obrátili so sťažnosťou na Európsku komisiu pre nesúlad a amorálnosť francúzskej legislatívy, podľa ktorej boli naši legionári okradnutí o svoje žoldy, ktoré im štát skonfiškoval v rozpore so zákonom o bankových vkladoch.
Toto hanebné odmietnutie sťažnosti sa zaradzuje medzi rozhodnutia, ako dokazujeme v prílohe, ktorými sa vo ESĽP stotožnil s okradnutím tisícov slovenských občanov poškodených činnosťou nebankových subjektov za nečinnosti štátu, rovnako sa stotožnil s diskrimináciou bývalých politických väzňov a okradnutím emigrantov, ktorých pripravili o majetok komunisti. ESĽP však diametrálne odlišne pristupoval, okrem vyššie uvedených prípadov, v prípade aktu štátneho terorizmu na ktorom sa podieľal bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa.
Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov
ESĽP sa stotožnil s okradnutím vyše 200 000 slovenských občanov nebankovými subjektmi za totálneho zlyhania štátu
ESĽP podporil diskrimináciu slovenských politických väzňov a obetí komunistických zločinov
ESĽP zamietol sťažnosť občana SR vo veci marenia vyšetrovania štátneho terorizmu
ESĽP vyhovel sťažnosti č.54334/00 exriaditeľa SIS Ivana Lexu |
| | |