hlavna stranka

20. výročie 17. novembra 1989 - mýty a skutočnosť

Čo priniesol 17. november 1989 súčasnej mladej generácii? Komunisti flagrantne porušovali základné ľudské práva a slobody, vrátane slobody, pohybu, prejavu, vierovyznania atď. Nemožno im však uprieť, že sa snažili dodržiavať základné sociálne práva. Reálny socializmus toho síce občanovi veľa nedal, dal mu však prácu, dostupnú zdravotnú starostlivosť a strechu nad hlavou. Po 20. rokoch je to žiaľ naopak. Existuje relatívna sloboda závislá však na ekonomickom prežití. Mmožstvo sociálnych samovrážd a občanov žijúcich na a pod hranicou chodoby však ukázalo žalostnú biedu súčasnej spoločnosti pre ktorú už smrť bezdomovcov na ulici nič neznamená. Zvykli sme si. Nedivme sa preto, že mladí ľudia naliehavo kladú nepríjemné otázky na ktoré nedostávajú odpovede a ak, tak väčšinou len vo forme represie a nalepkovania. Tentokrát už nie ako nepriatelia socializmu ale ako extrémisti.
Návrat na stránku 17. november -zamatový podvod

Vážení a milí priatelia,

v Nových Zámkoch sme 25. 08. 2009 prijali "Memorandum prvej ponovembrovej generácie slovenskej mládeže", ktorého znenie nájdete aj na http://sites.google.com/site/memorandumppgsm/home . To "sme prijali" predstavuje mládež z Prešova, Košíc, Nitry, Nových Zámkov, Považskej Bystrice či Trenčína -- takže spolupráca na texte bola viac-menej celoslovenská. Najobjektívnejšie informovala o akcii asi TV JOJ v samom závere sekcie "Domáci blok I." http://televizia.joj.sk/tv-archiv/noviny/25-08-2009/3659647.html . Naopak, redaktorka Markízy, Denisa Czibulka z NZ, sa miesto informovania o obsahu akcie pokúsila zdiskreditovať Maticu slovenskú, ktorej miestny odbor bol na akcii prítomný v zastúpení a s vlajkonosičom ( http://tvnoviny.sk/spravy/regiony/pochod-extremistov-v-novych-zamkoch-podporila-matica-slovenska.html ).

Prijatie tohto memoranda vnímame ako prvý krok, ktorý by mohol viesť k nastoleniu celospoločenskej diskusii o tom, čo sa skutočne stalo po 17. novembri 1989 a kam vlastne od tohto dňa smerujeme... (neviem, či poznáte obsah Dolejšího správy, ak nie, tak odporúčam "Miroslav Dolejší: Analýza 17. listopadu a změn ve východní Evropě v roce 1989" na http://www.darius.cz/ag_nikola/kgb6.html ). V listových zásielkách sme znenie memoranda poslali rektorom všetkých slovenských vysokých škôl a iným organizáciám a inštitúciám na Slovensku a v Čechách (ich presný zoznam a dni odoslania zásielok z bezpečnostných dôvodov ešte nezverejňujem, lebo dnes i právo na listové tajomstvo zakotvené v Ústave SR nič neznamená...; celkom však zatiaľ možno hovoriť asi o šesťdesiatich zásielkách).


Memorandum prvej ponovembrovej
generácie slovenskej mládeže

31.08.2009
My,
prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže,
prijímame dnes, teda 25. 08. 2009 pred tvárami verejnosti v Nových Zámkoch z príležitosti blížiaceho sa dvadsiateho výročia tzv. „Nežnej revolúcie“ zo 17. novembra 1989, týchto symbolických 17 bodov memoranda, v ktorých chceme vyjadriť naše svetonázorové uchopenie života našich dní:

  1. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže nevníma 17. november 1989 ako „…prudký, zásadný a násilný vnútorný obrat v ústredných hodnotách a mýtoch spoločnosti, v jej politických inštitúciách, spoločenskej štruktúre, vodcovstve, správe činností a jej spôsobe konania”
  2. , a teda 17. november 1989 rovnako nepovažujeme za bod výraznejšej zmeny fundamentu celej spoločnosti. Z nášho pohľadu sa hodnoty slovenskej spoločnosti týmto tak oslavovaným „demokratickým prevratom“ vôbec nezmenili, naopak, myslíme si, že v období privatizácie začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa len zákonne legitimizovala „krádež na národe a slušnom človeku“, ktorá tu prebieha kontinuálne od roku 1948 v rôznych formách celých šesťdesiat rokov a má za následok, že naši dedovia a otcovia, ktorí budovali našu krajinu z ničoho, nemajú dnes prostriedky na to, aby mohli viesť dôstojný život.
  3. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže preto nevníma ani po dvadsiatich rokoch zmenu v spoločenskej štruktúrev ekonomickom postavení obyčajných slovenských rodín, ktorú našim otcom sľubovali spoločensko-politické elity ponovembrových dní. Tieto sľuby neboli ani reálne, pretože už počas komunistického režimu došlo k novému prerozdeleniu majetku a spoločenských zdrojov medzi vedúce osoby Komunistickej strany Československa a na obyčajné rodiny sa ako vždy zabudlo. A napokon, vieme dnes naisto povedať, že zavedením eura nepokračovali politické elity len v ďalšej fáze „krádeže na národe a slušnom človeku“ ?!
  4. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže na vlastnej koži pociťuje, že ani dvadsať rokov po tom tak oslavovanom „demokratickom prevrate“ nedošlo k prekonaniu ľuďom do podvedomia celých štyridsať rokov vštepovaných jednostranných boľševických mýtov o pre nás zásadných spoločenských témach historického vedomia, ako je tzv. „Slovenské národné povstanie“ či Slovenský štát zo 14. marca 1939, kde šírenie týchto subjektívnych pseudovedeckých stereotypov predstavuje dnes svojím pôsobením napríklad Nadácia Milana Šimečku či Inštitút pre verejné otázky (et alii).
  5. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže nevidí ani po dvadsiatich rokoch výraznú ideovú, morálnu či personálnu zmenu v obsadení, vedení a konaní politických inštitúcií, pretože tieto neboli bezprostredne po revolúcii dekomunizovanéa dodnes na najvyšších politických priečkach pôsobia a národu sa do tváre vysmievajú bývalí komunisti so straníckou knižkou.  
  6. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže sa obáva opätovného návratu cenzúry, ktorá sa tentokrát potajme zavádza, temer ako v orwellovskom newspeaku, pod novým pojmom tzv. „politickej korektnosti“. To, čo dnes nemožno povedať nahlas, nemožno povedať preto, že je to „politicky nekorektné“. Ak má byť vravieť pravdu nie korektným, teda nesprávnym, potom je v tejto chorej spoločnosti vojnou mier a dva plus dva sú päť. Domnievame sa, že skutočná demokratická spoločnosť, by sa riadila Voltairovým výrokom: „I keď s vami nesúhlasím, urobím všetko preto, aby ste váš názor mohli vyjadriť.“
  7. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže vyslovuje poľutovanie a zároveň hlboké znepokojenie nad stavom slobody a súkromia v našej vlasti, keď prijatím novely Trestného zákona v pomyselnom boji proti extrémizmu, prišlo k priamemu ohrozeniu slobody a súkromia jednotlivcov a skupín v prospech politických machinácií a v úmysle zakonzervovania súčasnej štátnej moci proti prípadnej sociálno-politickej zmene, omnoho radikálnejšej, než bola tá zo 17. novembra 1989, napriek tomu, že článok 32, tretieho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky vraví: „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“
  8. Bude teda slovenská spoločnosť hľadať Pravdu a Slobodu, alebo opäť raz vytiahneme „kladivo na čarodejnice“ ? 
  9. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže odmieta umelé vytváranie a posilňovanie pojmového šumu v definíciách nacionalizmu, extrémizmu, terorizmu, antisemitizmu a xenofóbie médiami a politickými špičkami, pretože sa domnievame, že definície týchto pojmov sa konštruujú na politickú objednávku a ich skutočným účelom je zdiskreditovať a trestno-právne postihnúť angažovanosť politických oponentov súčasného režimu. Znepokojujeme sa, že nastúpivším tempom erózie zdravého rozumu bude v budúcnosti i kritika slanosti vôd Červeného mora považovaná za prejav rasovej neznášanlivosti a antisemitizmu...
  10. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže sa z toho dôvodu obáva vzniku nových totalitných štátov v euro-atlantickom civilizačnom priestore, čomu nasvedčuje personálne i materiálne posilňovanie represívnych zložiek štátnej moci, investovanie obrovských finančných prostriedkov do „policajtov nového svetového poriadku“, ktorí nemajú už viac „pomáhať a chrániť“, ale „poslúchať a brániť“ staronových vodcov nového svetového poriadku, tak, ako to popisuje vo svojich dielach napríklad slovutný britsko-poľský sociológ Zygmunt Bauman.
  11. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže vyslovuje morálnu podporu ťažko skúšaným srbským rodinám v utečeneckých táboroch; odmietame a so smútkom v duši za hanebné považujeme podieľanie sa Slovenskej republiky počas vlády Mikuláša Dzurindu na bombardovaní Kosova povolením preletu smrtiacich „spojeneckých bombardérov“ NATO a hanbíme sa preto za podiel Slovenskej republiky na vytvorení humanitárnej katastrofy na Balkáne. Odmietame rešpektovať nezávislosť Kosova, ktorá je hrubým porušením medzinárodného práva a žiadame okamžité a bezpodmienečné prinavrátenie územia Kosova Srbsku!
  12. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže je odhodlaná pred zhubným vplyvom multikulturalizmu chrániť, ďalej zachovávať a predávať ďalším generáciám svoje kultúrno-duchovné dedičstvo, ktoré je úzko späté nielen s našim slovanským pôvodom, ale i s kulnúrno-historickým vývojom špecifického regiónu strednej Európy. Odmietame akýkoľvek kultúrno-duchovný nátlak na zmenu našich slovanských a kresťanských hodnôt – ak sme si ešte vôbec nejaké uchovali..
  13. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže bude strážiť a brániť suverenitu a územnú celistvosť Slovenskej republiky pred akýmikoľvek neopodstatnenými územnými autonomistickými tendenciami či zahraničnými vojensko-politickými intervenciami podobnými tej boľševickej z 21. augusta 1968 s nasadením vlastných životov.
  14. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže sa odmieta začleniť do sféry vplyvu Spojených štátov amerických a Izraela, a preto podporujeme okamžité vystúpenie z vojenského spolku vrahov a okupantov, teda zo spolku Severo-atlantickej aliancie NATO, a v intenciách tejto vôle stojíme na strane našich českých bratov v ich oprávnenom boji proti postaveniu amerického protiraketového radaru na suverénnom území českých zemí v Brdech.
  15. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže odmieta novú vlnu neokolonializmu reprezentovanú globalizačnými procesmi a nesúhlasí s krvilačným vojnovým ťažením kapitalizmu reprezentovaným napríklad genocídou páchanou Izraelom na palestínskom národe (et alii).
  16. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže cíti potrebu pravým menom pomenovať cigánsku populačnú explóziu na Slovensku a miesto zápasenia o slovíčka, či Cigán je Róm a či Róm je Cigán, požadujeme v záujme našich detí hľadanie reálneho riešenia neprispôsobivosti a asociálnosti, ku ktorým tisíce rómskych matiek vedú svoje deti svojou nevýchovou. Zároveň sa však ako Nerómovia odmietame nechávať diskriminovať tým, že donekonečna budeme prispievať zo svojich peňazí na opatrenia pre zvýhodňovanie jedného etnika, ktoré už šesťdesiat rokov neprinášajú žiaden akceptovateľný výsledok, i za cenu, že sa pán Dušan Čaplovič bude tváriť, že opak je pravdou.
  17. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže konečne potom, ako sa vysporiada s popísanými sociálnymi, politickými a ekonomickými absurditami najvyššieho rangu všeobecného idiotizmu, potom sa s vervou pustíme do zachraňovania prírody a životného prostredia, ktoré boli práve týmto vyššie uvedeným idiotizmom zdevastované do takej miery, že sa spolu so slovutným moravským sociológom a ekológom Janom Kellerom obávame, aby už vôbec nebolo neskoro hasiť to, čo iní vo svojej chamtivosti, ale v našom mene zapálili!
  18. Ako prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže by sme sa radi dožili takého spoločensko-ekonomicko-ekologického stavu, ktorý by nám a našim deťom umožňoval dôstojný život tu, v krajine, ktorú milujeme, ktorú neopustíme, a ktorej sa nemienime nikdy vzdať! 
  19. Prvá ponovembrová generácia slovenskej mládeže si uvedomuje, že prichádza čas, kedy mlčanie sa stáva zradou a cez vyššie uvedené body preto nahlas rozpoznávame, že dnes tu stojíme nie PO nežnej revolúcii, ale PRED SKUTOČNOU revolúciou! – Po dvadsiatich rokoch nič nerobenia je načase sa hýbať vpred!

Žiadame rektorov všetkých slovenských vysokých škôl a tú intelektuálnu elitu nášho národa, ktorej ešte záleží na budúcnosti našej krajiny, aby k svetonázorovým východiskám prvej ponovembrovej generácie slovenskej mládeže zaujali svoje stanovisko.
V Nových Zámkoch, 25. 08. 2009 prijali:
Igor Cagáň, za verejné zhromaždenie:                           .................................................
Peter Legény, za seba ako korektor:                             .................................................
Radomír Veselý, za OR Slovenského Hnutia Obrody: .................................................
Peter Basala, za Nové slobodné Slovensko:                  .................................................
Radovan Novotný, za Nové slobodné Slovensko:         .................................................
Maroš Ambróz, za Odbor mladých matičiarov Košice:            .................................................
Jozef Andráš, za Odbor mladých matičiarov Košice:    .................................................


hlavna stranka