Čakanie na odvážneho mierotvorcu
|
Globálnej väčšine by sa neuveriteľne uľavilo, keby nasledujúci prezident Spojených štátov fundamentálnym spôsobom skorigoval svoj zahranično-politický kurzTo, po
čom voláme, nieje idealizmom
zamaskovaná machiavellistická
politika moci. Svet nepotrebuje ďalšieho vojnového
prezidenta ako George W. Bush, ktorý svojím nevydareným vojenským reagovaním
na globálne výzvy pravdepodobne spôsobil nášmu svetu viac škody než
ktorýkoľvek iný medzinárodný líder od kolapsu komunizmu. Úprimní priatelia
Ameriky by nesmierne radi videli prezidenta, ktorý by obnovil politickú a
mravnú vierohodnosť Spojených štátov, ktoré vo vážnej súťaži s
Európskou úniou, Ruskom a vynárajúcimi sa ekonomickými obrami Čínou
a Indiou za posledných sedem rokov prišlo o svoj status jedinej superveľmoci. Nechcú byť svedkami toho, ako
americké impérium ďalej upadá a kráča v stopách Rímskej, Nemeckej, francúzskej,
britskej či sovietskej ríše. Výnimočný vodcaMnoho Američanov súhlasí s tým, že prišiel
čas pre prezidenta zmeny. Zmena však musí byť fundamentálna, najmä v
zahraničnej politike. Vojna proti teroru mala za následok teror vojny: vojna v
Afganistane bola nepotrebná a zanechala Spojené štáty s ich spojencami bez
ústupovej stratégie a bez nádeje na víťazstvo nad Talibanom, veliteľmi
ozbrojených tlúp a obchodom s narkotikami. Vojna y Iraku, postavená na kolosálnych lžiach a vedená v rozpore s medzinárodným právom a kresťanskou morálkou, zanechala krajinu v nepredstaviteľnom politickom, ekonomickom a spoločenskom chaose. Izraelská okupácia palestínskych území od roku 1967, podporovaná Spojenými štátmi, napriek rezolúciám OSN a pokračujúca expanzia osadníkov napáchala nesmierne škody mravnej a politickej dôveryhodnosti židovského štátu, zvýšila tak ohrozenie Izraelčanov, ako aj biedu palestínskeho ľudu. Úplne neoprávnená invázia do Libanonu a deštrukcia jeho so súhlasom Spojených štátov a bez účinného protestu Európy destabilizovala celý Blízky východ a rozhnevala priateľov Izraela. V takomto neporiadku Spojené štáty súrne potrebujú výnimočného vodcu. V tomto bode súhlasím s Dominiquom Moisim z Francúzskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy a ďalšími vynikajúcimi analytikmi globálnej situácie: prezident Barack Obama by mohol do veľkej miery zmeniť Spojené štáty a svet. Ale musím súhlasiť s Moisim, keď hovorí: „Ak Barack Obama môže čosi zmeniť, nie je to pre jeho politické preferencie, ale pre to, čím je." Naozaj nestačí, aby sa nový prezident len ukazoval na „televíznych obrazovkách sveta a víťazoslávne sa usmieval", aby nebol biely a mal jedinečný osobný príbeh, takže imidž Spojených štátov by zažil čosi ako kopernikovskú revolúciu. On či onaPrezident by skôr mal navrhnúť novú
konštruktívnu politiku s ohľadom na Izrael a moslimský svet, Rusko a rakety vo
východnej Európe a na gigantické zadĺženie voči Číne o iným krajinám. Len takto
dokáže - ona alebo on -zmieriť Spojené štáty so svetom a so sebou samým. Bude manévrovací priestor nasledujúceho prezidenta „veľmi malý", ako tvrdí Dominique Moisi? Nie! Ona či on nebude nutne musieť stáť na strane Izraela v izraelsko-palestínskom konflikte. On či ona nebude nutne musieť provokovať Rusko nepotrebnými raketami v Poľsku a Českej republike. On či ona nebude musieť držať jednotky v Iraku a Afganistane navždy. On či ona môže iniciovať zmenu kurzu v zahraničnej politike ä čeliť výzvam globálneho otepľovania, kríze medzinárodného finančného systému a katastrofálnemu deficitu Spojených štátov. On či ona môže prijať tú istú stratégiu „soft power" proti Iránu, akú si osvojil dokonca aj prezident George W. Bush voči Severnej Kórei. Rozhodujúcim faktorom nebude, ako bude
nasledujúci prezident vyzerať, ale aké politické rozhodnutia urobí. Dá sa
americká zahraničná politika znovu dokopy so zvyškom sveta a napraví niektoré
z katastrof vyprovokovaných druhou
Bushovou administratívou, keď implementovala arogantnú zahraničnú
politiku, ktorá bola naplánovaná desať rokov pred jedenástym septembrom Paulom
Wolfowitzom a ďalšími neokonzervatívcami a ktorú navrhla poradkyňa pre
národnú bezpečnosť, Condoleezza Riceová v septembri 2002? Priznávam, že som bol šokovaný, keď som sa tú správu z Bieleho domu dopočul v ten istý deň, keď som otváral výstavu Nadácie pre globálnu etiku Náboženstvá sveta - univerzálny mier - globálna etika neďaleko sídla Medzinárodného menového fondu vo Washingtone. Na to, aby nový prezident vykročil z toho
beznádejného desaťročia, bude naozaj potrebovať „odvahu dúfať (názor
Obamových memoárov). To, po čom voláme, nie je idealizmom zamaskovaná
machiavellistická politika moci, kontraproduktívna a deštruktívna, ale
realistická zahraničná politika, rešpektujúca medzinárodné právo a globálne
etické normy. A to je rozhodne vec etiky. A preto som sa
po zrelej úvahe rozhodol ako globálny občan so švajčiarskymi koreňmi vysloviť
sa za globálny mier a globálnu etiku. Hans
Küng © The
New York Times Syndicate Hans Küng (1928) je teológ a filozof. Žije v Túbingene. V českom preklade napríklad vyšli jeho štúdie Po stopách světových náboženství, Věčný život, Malé dějiny katolícke církve, Mozart - Stopy transcendence, Co je církev, Krédo. Apoštolské vyznání víry dnes? Světový étos pro politiku a hospodářství a Být křesťanem. V slovenskom preklade len Katolícka cirkev. |